Zlomená chrbtica: Pomôcky pre mobilitu a rehabilitáciu

Úrazy chrbtice, najmä zlomeniny, môžu mať významný dopad na mobilitu a kvalitu života. Našťastie, moderná medicína a ortopedické pomôcky ponúkajú široké spektrum možností na podporu liečby, rehabilitácie a návratu k aktívnemu životu. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty zlomenín chrbtice, dostupné pomôcky pre mobilitu a rehabilitačné postupy.

Anatómia chrbtice a bežné miesta zlomenín

Chrbtica sa skladá z 33 stavcov, ktoré sú rozdelené do piatich oblastí: krčná (7 stavcov), hrudná (12 stavcov), bedrová (5 stavcov), krížová (5 zrastených stavcov) a kostrčová (4 zrastené stavce). Každý stavec pozostáva z tela stavca vpredu a oblúka stavca vzadu. Stavcový oblúk má tri kostné výbežky: výrazný tŕňový výbežok v strede a dva priečne výbežky na oboch stranách. Oblasť medzi tŕňovým výbežkom a priečnym výbežkom sa nazýva lamina. Oblasť medzi priečnym výbežkom a telom stavca sa nazýva stopka. Medzi telami stavcov sa nachádzajú medzistavcové platničky, ktoré slúžia ako tlmiče nárazov a umožňujú pohyb chrbtice.

Dva najnižšie stavce bedrovej chrbtice, L4 a L5, sú obzvlášť náchylné na problémy. Vertebrálne telá L4 a L5 sú vyššie vpredu ako vzadu. Medzistavcová platnička L4-L5 je vystavená vysokému riziku degenerácie, čo môže byť spôsobené zvýšeným zaťažením pohybového segmentu L4-L5 a zníženým pohybom v segmentoch pod touto úrovňou. Zmena výšky platničky v dôsledku degenerácie môže ovplyvniť lordózu bedrovej chrbtice. Zlomenina pars interarticularis (malý segment kosti z oblúka stavca spájajúceho fazetové kĺby) môže nastať na úrovni L4-L5 v dôsledku koncentrácie tlakových záťaží v tejto oblasti. Môže sa vyskytnúť na jednej alebo oboch stranách. Externá trauma z pádov alebo nehôd motorových vozidiel môže spôsobiť dislokáciu fazetového kĺbu, zlomeninu a/alebo poškodenie cauda equina na tejto úrovni.

Medzi časté príčiny zlomenín chrbtice patria:

• Traumatické udalosti: Pády z výšky, dopravné nehody a športové úrazy.
• Osteoporóza: Oslabené kosti v dôsledku rednutia kostí.
• Nádory: Nádorové ochorenia, ktoré oslabujú stavce.

Diagnostika a liečba zlomenín chrbtice

Diagnostika zlomeniny chrbtice zvyčajne zahŕňa fyzikálne vyšetrenie, neurologické vyšetrenie a zobrazovacie metódy, ako sú röntgenové snímky, CT vyšetrenie alebo MRI.

Prečítajte si tiež: Zlomená päta: Ako na rehabilitáciu?

Liečba závisí od typu a závažnosti zlomeniny, ako aj od prítomnosti neurologických komplikácií. Medzi bežné spôsoby liečby patria:

• Konzervatívna liečba: Použitie ortéz, liekov proti bolesti a fyzioterapie.
• Chirurgická liečba: Operácia sa zvažuje pri nestabilných zlomeninách, neurologických komplikáciách alebo ak konzervatívna liečba nie je účinná. Chirurgické zákroky môžu zahŕňať stabilizáciu chrbtice pomocou skrutiek, tyčí alebo platničiek.

Ortopedické pomôcky pre mobilitu a podporu

Ortopedické pomôcky zohrávajú kľúčovú úlohu pri rehabilitácii a zlepšení kvality života pacientov so zlomeninami chrbtice. Sú navrhované tak, aby poskytovali podporu a stabilitu zraneným častiam tela. Ich hlavnou úlohou je znížiť bolesť, zlepšiť mobilitu a predchádzať ďalším zraneniam počas procesu hojenia. Existuje široká škála ortopedických pomôcok, ktoré môžu byť prispôsobené individuálnym potrebám pacienta.

1. Ortézy a korzety:

Ortézy a korzety sú navrhnuté tak, aby obmedzovali pohyb chrbtice a poskytovali podporu a stabilitu. Existujú rôzne typy ortéz, vrátane:

• Krčné ortézy: Používajú sa na stabilizáciu krčnej chrbtice po zlomeninách alebo operáciách.
• Hrudné a bedrové ortézy (TLSO): Poskytujú podporu hrudnej a bedrovej chrbtici a obmedzujú rotáciu a ohýbanie.
• Bedrové pásy: Poskytujú podporu bedrovej chrbtici a znižujú bolesť.

Ortézy sú často vybavené nastaviteľnými popruhmi a kovovými výstužami, ktoré zaručujú pevné uchytenie a správne zarovnanie.

2. Pomôcky pre chôdzu:

Pre ľudí, ktorí potrebujú dodatočnú podporu pri chôdzi, sú chodítka a barle neoceniteľnými pomocníkmi.

Prečítajte si tiež: Ochorenie chrbtice a nárok na invalidný dôchodok

• Chodítka: Poskytujú stabilitu a podporu pri chôdzi a sú vhodné pre pacientov so zníženou silou alebo rovnováhou.
• Barle: Používajú sa na odľahčenie postihnutej končatiny a umožňujú pacientom chodiť s menšou bolesťou. Používanie nemeckých barlí spočíva v odľahčení dolnej končatiny, s nasledovným postupom: barle sa pokladajú dopredu, do rovnakej úrovne, medzi barle sa vloží operovaná noha (ktorá je jemne položená na päte, pacient ju nezaťažuje celou váhou), zaprie sa o barle, odľahčí operovanú nohu a následne prikročí zdravou nohou medzi barle.

3. Ortopedické vložky a obuv:

Správne zvolené ortopedické vložky a topánky môžu pomôcť pri rehabilitácií zranení chodidiel a členkov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku zmenenej biomechaniky chôdze po úraze chrbtice.

Rehabilitácia po zlomenine chrbtice

Rehabilitácia je kľúčovou súčasťou liečby zlomenín chrbtice. Cieľom rehabilitácie je:

• Znížiť bolesť
• Zlepšiť pohyblivosť
• Posilniť svaly
• Obnoviť funkciu
• Naučiť pacientov, ako sa bezpečne pohybovať a vykonávať každodenné aktivity

Rehabilitácia zvyčajne zahŕňa:

• Fyzioterapiu: Cvičenia na posilnenie svalov, zlepšenie flexibility a obnovenie rozsahu pohybu.
• Ergoterapiu: Nácvik každodenných aktivít, ako je obliekanie, varenie a starostlivosť o seba.
• Liečbu bolesti: Použitie liekov, injekcií alebo iných metód na zvládnutie bolesti.

Cvičenia pri rehabilitácii

Pred začatím akéhokoľvek cvičenia po zlomenine chrbtice je nutné všetko konzultovať s lekárom alebo fyzioterapeutom. Presné cviky vám ukáže váš fyzioterapeut. Rehabilitačné cviky na chrbticu môžu zahŕňať:

• Cvičenia na posilnenie brušných svalov: Tieto cvičenia pomáhajú stabilizovať chrbticu a znižujú bolesť.
• Cvičenia na posilnenie chrbtových svalov: Tieto cvičenia pomáhajú udržať správne držanie tela a znižujú záťaž na chrbticu.
• Strečingové cvičenia: Tieto cvičenia pomáhajú zlepšiť flexibilitu a rozsah pohybu.
• Aeróbne cvičenia: Cvičenia ako chôdza, plávanie alebo bicyklovanie pomáhajú zlepšiť celkovú kondíciu a znižujú bolesť.

Magnetoterapia ako doplnková liečba

Magnetoterapia je neinvazívna metóda, ktorá spočíva v pôsobení stáleho či striedavého magnetického poľa na ľudský organizmus. V medicíne sa využíva najmä nízkofrekvenčné pulzné magnetické pole. Magnetoterapia je nápomocná pri rehabilitáciách všetkých častí tela. Pomáha zmierniť bolesť, má protizápalový účinok a urýchľuje hojenie. Táto metóda je neinvazívna, preto môžete byť počas zákroku oblečení. Oblasť využitia je široká. Využíva sa najmä v traumatológii, neurológii, reumatológii či športovej medicíny. Veľkou výhodou je aj to, že pôsobí cez ortopedické pomôcky, sadrové obväzy či kĺbne protézy alebo kovové náhrady. Výsledok magnetoterapie môže byť okamžitý, ale často sa objaví až po niekoľkých sedeniach. Väčšinou sa odporúča 8 až 15 sedení, všetko však závisí od vášho zdravotného stavu a diagnózy.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o invalidný dôchodok s problémami chrbtice

Magnetoterapia je fyzikálna terapia, ktorá svojím pôsobením zlepšuje prenos kyslíka a živín do buniek a naopak. Vďaka tomu urýchľuje látkovú výmenu. Kvalitný magnetoterapeutický prístroj zrýchlením látkovej výmeny v problémovej oblasti dosiahne rýchlejšiu regeneráciu. V závislosti od vašej diagnózy vám lekár vydá odporúčania, v ktorých uvedie napríklad, ktoré elektromagnetické frekvencie a sily použiť, či akú intenzitu nastaviť. Takisto určí dĺžku trvania každej terapie. Majte však na pamäti, že v niektorých prípadoch môže magnetoterapia bolesť skôr zhoršiť. Magnetoterapia zaznamenala účinky v traumatológií - pri zlomeninách, natiahnutiach či pomliaždeninách. Je účinná aj pri ochoreniach pohybového aparátu, kostí, svalov, kĺbov, šliach či spojivového tkaniva.

Magnetoterapia nie je vhodná, ak trpíte epilepsiou, poruchami srdcového rytmu, či máte dokonca zavedení kardiostimulátor i defibrilátor. Neodporúča sa takisto ani pri tuberkulóze, onkologických ochoreniach, neuroimplantátoch a inzulínovej pumpe.

Dôležité aspekty pri výbere a používaní ortopedických pomôcok

Výber správnych ortopedických pomôcok je kľúčový pre efektívnu rehabilitáciu. Pred zakúpením akejkoľvek ortopedickej pomôcky je dôležité konzultovať svoj výber s lekárom alebo fyzioterapeutom.

Pri výbere ortopedických pomôcok je dôležité investovať do kvalitných výrobkov. Ortopedické pomôcky by mali byť pravidelne kontrolované a udržiavané, aby sa zabezpečila ich dlhodobá funkčnosť a účinnosť.

Zlomenina členka ako komplikácia pri chôdzi s barlami

Pri používaní barlí po zlomenine chrbtice je dôležité dbať na správnu techniku chôdze, aby sa predišlo preťaženiu iných kĺbov, ako je napríklad členok. Zlomený členok je jedným z najčastejších úrazov dolnej končatiny, ku ktorému dochádza v dôsledku nesprávneho došľapnutia, podvrtnutia, či opakovaného natiahnutia. Keďže je členok nevyhnutný pre pohyb, nedostatočná rehabilitácia môže viesť k trvalým následkom.

Členok je kladkový kĺb a je tvorený koncovými časťami kostí predkolenia - ihlica (fibula) a píšťala (tibia). Tie sú navzájom spojené väzom - syndezmóza, a dokopy vytvárajú vidlicu. Tá sa spája s členkovou kosťou (talus). O stabilitu členka sa starajú väzy, okrem spomínanej syndezmózy, aj kĺbové puzdro, vonkajšie a vnútorné väzy.

Zlomeniny členka rozdeľujeme podľa toho, ktorá časť kĺbu je zlomená:

• Zlomenina jedného maleolu: Zlomenina vnútornej alebo vonkajšej strany členku - to znamená, že sa zlomí dolný koniec ihlice alebo píšťaly. Všeobecne je nutný chirurgický zákrok.
• Bimaleolárna zlomenina: Zlomené sú obe dolné konce predkolenných kostí - tibia a fibula. U väčšiny aktívnych pacientov sa odporúča operácia, ale stav musí posúdiť lekár.
• Trimaleolárna zlomenina: Pri tejto zlomenine sú poškodené obe kosti predkolenia (presne ako pri bimaleolárnej zlomenine), okrem toho je však zlomená aj zadná hrana dolného konca píšťaly. Ďalej môžu byť zlomeniny otvorené a zatvorené. V prípade otvorených je nutná operácia.

Okrem zlomenín je veľmi častým úrazom práve podvrtnutie či natiahnutie členkových väzov. Deje sa to vtedy, keď v kĺbe dôjde k takému rozsahu pohybu, ktorý prevyšuje elasticitu väzov. V tomto prípade je dôležité lokálne kĺb chladiť a spevniť elastickým obväzom.

Liečba zlomeniny členka závisí od presného miesta a závažnosti zlomeniny, preto sú aj liečebné postupy rôzne. Buď je to fixácia daného miesta a implementovanie platničiek alebo skrutiek chirurgickým zákrokom, alebo sa pri ľahkej zlomenine ordinujú lieky proti bolesti a nasadí sa dlaha, prípadne ortéza. Pri ťažkej fraktúre ju lekár fyzicky napráva alebo operuje, vtedy by mala rehabilitácia členka nastať až po operácií, resp. po odstránení sadry. Doba hojenia je individuálna. Závisí od typu zlomeniny a rozsahu poškodenia tkanív. Obvykle sa ale pohybuje medzi 6 až 12 týždňami.

Rehabilitácia členka:

Rehabilitovať členok je možné už v čase, keď je noha ešte v sadre, a po jej odstránení, bude ďalšia rehabilitácia oveľa jednoduchšia a rýchlejšia. Presné cviky vám ukáže váš fyzioterapeut.

V čase, kedy je noha ešte v sadre, môžete vykonávať viaceré cvičenia: krčenie a vystieranie prstov na nohách, krčenie celej dolnej končatiny po podložke a jej unožovanie do strany, aktivácia stehenného svalu pritláčaním kolena do podložky s výdržou a dvíhanie panvy pri čom je noha so sadrou vystretá a zapierame sa len o zdravú nohu. Niekoľkokrát tento pohyb opakujte. Účinné býva aj flexovanie a vystieranie špičky nohy. Pri ďalšom cviku nechajte postihnutú nohu pár minút visieť z postele a potom ju vyzdvihnite do zvýšenej polohy. Niekoľkokrát tento pohyb opakujte.

Po odstránení sadry je aj škála rehabilitačných cvikov väčšia. Viac než vhodné je absolvovať konzultácie s fyzioterapeutom a začať pravidelne plávať. Pri suchom tréningu členka začnite napríklad s chôdzou, pričom striedavo našľapujte najskôr len na špičky a potom aj na päty. Pri inom cviku skúste dlhý skok na oboch nohách a neskôr len na jednej nohe. Pri treťom cvičení si nachystajte papier a fixku. Vezmite fixku medzi prsty na nohe a skúste nakresliť na papier nejaký obrázok. Výborný pri rehabilitácii po zlomenine členka je aj beh s bočnými nášlapmi, či chôdza po schodoch. Keď sa už cítite lepšie, postupne skúste začať aj s cyklistikou.

Niektoré cvičenia možno vykonávať doma, iné je možné absolvovať len za pomoci špeciálnych prístrojov, dostupných iba v osobitných fyzioterapeutických ambulanciách. Napríklad magnetoterapia, hydroterapia a masáže. Vhodná je aj lymfodrenáž, ktorá urýchli fúziu kostných úlomkov.

Často kladené otázky

1. Ako dlho musím mať sadru?

Zvyčajne 4-6 týždňov.

2. V čom spočíva fyzioterapia pri zranení členka?

Najskôr sa vykonávajú krúživé pohyby, prepínanie špičky dopredu a dozadu, ďalej prepíname špičku bez záťaže, neskôr s ňou. Tieto cviky sú zamerané na hybnosť členkového kĺbu. Pre získanie odporu pri cvičení môžeme použiť expandery, overbally, do ktorých tlačíme špičku postupne vo všetkých smeroch. Potom môžeme prejsť do získavania sily a stability. Medzi zvolenými cvičeniami môžu byť: výpon na špičke napr. výpony v sede pomocou expanderu, či bicyklovanie.

tags: #zlomená #chrbtica #pomôcky #pre #mobilitu