Ušlý zisk, súdny znalecký posudok a podmienky

Tento článok sa zaoberá problematikou ušlého zisku, znaleckého posudzovania v súdnych konaniach a podmienkami, ktoré musia byť splnené pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v slovenskom právnom systéme.

Verejná obchodná spoločnosť a jej charakteristika

Právna veta: Pri verejnej obchodnej spoločnosti ide o dobrovoľné spojenie najmenej dvoch spoločníkov. Verejná obchodná spoločnosť je osobná obchodná spoločnosť, pre ktorú je charakteristické predovšetkým spojenie ľudských individualít na dosiahnutie spoločných podnikateľských cieľov. Verejná obchodná spoločnosťou je pravou osobnou spoločnosťou. V popredí preto nevystupuje kapitálová účasť spoločníka, ale jej cieľom je spojiť ľudské individuality s konkrétnymi osobnostnými kvalitami na dosiahnutie spoločných podnikateľských cieľov. Obchodný zákonník verejnú obchodnú spoločnosť definuje ako spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojim majetkom. Vyplýva to z ust. § 76 Obch. zák. Pre verejnú obchodnú spoločnosť Obchodný zákonník nepredpisuje žiadnu sústavu obligatórnych. Ide o dobrovoľné spojenie najmenej dvoch spoločníkov.

Príčinná súvislosť ako podstatný prvok

Právna veta: Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť.

Ušlý zisk a jeho špecifiká

Právna veta: Aj ušlý zisk, aj keď je kategóriou škody pri ktorej sa vychádza z predpokladaného bežného chodu vecí, vždy závisí od konkrétnych okolností posudzovanej veci, ktoré nemusia byť stabilne zachované po celý čas za ktorý si poškodený náhradu ušlého zisku uplatňuje a môžu sa meniť (negatívny vývoj trhu, obmedzenie výroby alebo ukončenie podnikateľskej činnosti, legislatívne zmeny). Ušlý zisk musí byť pre poškodeného nástrojom ako dosiahnuť to, o čo v dôsledku protiprávnej udalosti prišiel, a nie nástrojom ako dosiahnuť zisk, ktorý by mu z dôvodu objektívnych okolností vzniknúť nemohol. Uvedené najvy. Ušlý zisk sa v súlade s konštantnou judikatúrou súdov definuje ako ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu veci (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho.

Dovolateľka v konaní zakladala svoj nárok na ušlý zisk výlučne na tvrdení o existencii hypotetického ušlého zisku, pričom v priebehu konania netvrdila žiadne konkrétne okolnosti zdôvodňujúce uplatnený nárok a dokazujúce existenciu ušlého zisku ako dôsledku nezákonného rozhodnutia orgánu štátu. Takýto ušlý zisk nemá reálny základ a ostáva len v rovine fikcie. Pokiaľ sa dovolateľka odvoláva na znalecký posudok, je potrebné poznamenať, že znalecký posudok slúži ako dôkazný prostriedok v tých prípadoch, kedy sa na posúdenie určitých čiastkových otázok vyžadujú špecifické odborné znalosti, právne posúdenie veci, t. j. či (ne)boli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu a či je nárok v žalobe opodstatnený, je však výlučne vecou súdu a nie znalca. Inými slovami nárok poškodeného na ušlý zisk nemôže založiť znalecký posudok, ale len preukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Znalecký posudok, na ktorý dovolateľka poukazuje, dokazuje len to, aký priemerný zisk by dosiahol ktorýkoľvek podnikateľský subjekt v prípade realizácie ňou zamýšľaného podnikateľského zámeru v daných podmienkach a na danom trhu, avšak nedokazuje (čo ani nemôže), že takýto zisk by práve dovolateľka skutočne dosiahla nebyť nezákonného rozhodnutia ani to, že realizácia zámeru by bola uskutočnená tak, ako dovolateľka zamýšľala, alebo že by k nej nedošlo len v dôsledku nezákonného rozhodnutia. Znalec sa totiž nevyjadroval k otázkam fázy realizácie podnikateľského zámeru u žalobkyne a ani neposudzoval okolnosti pravdepodobnosti dosiahnutia zisku u žalobkyne.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na práceneschopnosť konateľa

Doručovanie písomností a zastupovanie v konaní

Právna veta: Podľa § 49 ods. 1 O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Zákonné zverenie úlohy uplatňovať a vykonávať práva a povinnosti (ako právnickej osoby zriadenej zákonom) inej právnickej osobe a to v mene a na účet osoby disponujúcej príslušnými právami a povinnosťami je svojou povahou prenesením oprávnení štatutárneho orgánu právnickej osoby (resp. inej osoby, či dokonca viacerých osôb oprávnených v mene právnickej osob.

Nekalá súťaž a ochrana práv

Právna veta: Podľa tohto ustanovenia, osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej sa môže požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že je potrebné predovšetkým skúmať, či boli práva navrhovateľa porušené nekalosúťažným konaním odporcov, teda je potrebné skúmať, či došlo k naplneniu generálnej klauzuly upravenej v § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa tohto usta.

Znalecký posudok a jeho úloha v súdnom konaní

Právna veta: Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca. Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii. Znalecké dokazovanie je významným dôkazným prostriedkom, ktoré prichádza do úvahy vtedy, ak rozhodnutie súdu závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Súd v takom prípade musí ustanoviť znalca, aj keby sudca mal odborné znalosti, ktoré by mu dovoľovali odborne posúdiť predmet konania. Nariadenia znaleckého dokazovania predpokladá, že skutkové okolnosti potrebné pre posúdenie.

Znalecký posudok slúži ako dôkazný prostriedok v prípadoch, kedy sa na posúdenie určitých čiastkových otázok vyžadujú špecifické odborné znalosti. Právne posúdenie veci, t. j. či (ne)boli naplnené podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu a či je nárok v žalobe opodstatnený, je však výlučne vecou súdu a nie znalca. Inými slovami nárok poškodeného na ušlý zisk nemôže založiť znalecký posudok, ale len preukázanie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.

Premlčanie práva

Právna veta: Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. platí, že pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, riadia sa právne vzťahy ním upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v ustanovenej dobe; na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Účelom.

Prečítajte si tiež: Úrazy, zisk a nemocenské dávky: Podrobný sprievodca

Náhrada škody: Všeobecné podmienky

Všeobecné podmienky nároku na náhradu škody:

• Porušenie právnej povinnosti: Musí dôjsť k porušeniu zákonnej alebo zmluvnej povinnosti.
• Vznik škody: Musí reálne vzniknúť škoda, teda ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného.
• Príčinná súvislosť: Medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí existovať priama príčinná súvislosť.

Právny poriadok rozlišuje dva druhy škody, ktoré sa uhrádzajú:

• Skutočná škoda: Ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav.
• Ušlý zisk: Strata výnosu, zisku, ktorý možno dôvodne očakávať a ktorý by nastal, ak by ku škode nedošlo.

Vymáhanie náhrady škody v trestnom konaní (adhézne konanie)

Spáchanie trestného činu so sebou prináša aj riešenie otázky náhrady spôsobenej škody. Trestný zákon definuje škodu ako "ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Osoba poškodeného: Trestný poriadok definuje poškodeného ako "osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody." Poškodeným môže byť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát.

Poškodený má právo uplatniť si nárok na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania. Poškodený je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.

Podmienky pre úspešné uplatnenie nároku:

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na bezdôvodné obohatenie pri nájme

• Riadne a včasné uplatnenie nároku: Nárok musí byť uplatnený najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, teda v zásade do záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu.
• Zrejmosť dôvodov a výšky nároku: Z návrhu, ktorým si poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody, musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške si nárok uplatňuje. Poškodený je povinný označiť dôvod, ktorý zakladá nárok na náhradu škody, a uviesť výšku uplatneného nároku, ktorou je následne súd pri rozhodovaní viazaný.
• Preukazovanie nároku: Spôsob, akým poškodený preukáže svoj nárok, závisí od povahy spôsobenej škody.
• Uplatnenie nároku voči konkrétnemu obvinenému: Nárok je potrebné uplatniť v trestnom konaní voči konkrétnemu obvinenému. Ak je obvinených viac, je nutné si nárok uplatniť voči každému z nich.

Súd na základe vykonaného dokazovania a pri viazanosti výškou uplatneného nároku môže v odsudzujúcom rozsudku zaviazať obžalovaného na náhradu škody, prípadne odkáže poškodeného so zvyškom nároku na občianske súdne konanie. Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody a v tomto konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu, beh premlčacej doby pokračuje.

Samotné neuplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní neznamená, že poškodený stráca možnosť domáhať sa svojho nároku. V takomto prípade môže poškodený do uplynutia premlčacej doby uplatniť svoj nárok v občianskom súdnom konaní, prípadne pred iným príslušným orgánom. Orgán činný v trestnom konaní a súd sú povinní poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Špecifické prípady a súvisiace otázky

Pri posudzovaní, či je požadovaná finančná náhrada predmetom dane z pridanej hodnoty (DPH), je potrebné skúmať, či ide o dodanie tovaru alebo služby za protihodnotu. Ak požadovaná odplata iba nahrádza škodu, ktorú platiteľ dane utrpel, a teda nie je protihodnotou za dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, nie je predmetom DPH. Samotné odstránenie poškodenia (napr. oprava tovaru) predstavuje z hľadiska DPH dodanie služby, a teda podlieha dani.

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Rozsah a spôsob náhrady škody upravuje Zákonník práce. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ak škodu spôsobí maloletý alebo ten, kto je v čase jej spôsobenia postihnutý duševnou poruchou, prichádzajú do úvahy subjekty zodpovednosti, ktorí zanedbali dohľad, a samotní maloletí alebo osoby postihnuté duševnou poruchou. Zákon zodpovednosť vzťahuje predovšetkým na tých, ktorí zanedbali náležitý dohľad (rodičia, osoby, ktorým je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, učitelia a pod.).

Praktické príklady z dotazov

Analýza rôznych dotazov od používateľov prináša zaujímavé pohľady na praktické uplatňovanie nároku na náhradu škody v reálnom živote.

• Dopravná nehoda a odmietnutie plnenia poisťovňou: Poisťovňa odmietla vyplatiť náhradu škody z dôvodu existencie staršieho poškodenia na vozidle. V tomto prípade je dôležité preukázať, že škoda na vozidle bola spôsobená nehodou a že staršie poškodenie nemá vplyv na rozsah škody spôsobenej nehodou. Je vhodné získať znalecký posudok, ktorý preukáže rozsah škody spôsobenej nehodou.
• Strata zamestnania v dôsledku nesprávnych informácií: Osoba stratila prácu opatrovateľa v Rakúsku kvôli nesprávnym informáciám o vlakovom spojení. V tomto prípade je otázne, či existuje právny základ na vymáhanie náhrady škody od osoby, ktorá poskytla nesprávne informácie. Dôležité je preukázať, že osoba poskytla nesprávne informácie vedome alebo z hrubej nedbanlivosti a že strata zamestnania bola priamym dôsledkom týchto nesprávnych informácií.
• Vymáhanie peňazí za poškodený nábytok po odsťahovaní: Bývalý prenajímateľ žiada náhradu za poškodený nábytok po štyroch mesiacoch od odsťahovania nájomníka, pričom pri odovzdávaní bytu nevzniesol žiadne námietky. Môže poisťovňa odmietnuť plnenie z PZP pre údajne nesúvisiace poškodenie vozidla?

Príklad: Do auta nabúralo iné vozidlo, ktoré poškodilo ľavú stranu. Poisťovňa odmietla vyplatiť škodu, pretože na zadných dverách sa nachádza škrabanec inej farby. V tomto prípade je dôležité preukázať, že škoda bola spôsobená nehodou a že staršie poškodenia nemajú vplyv na rozsah škody spôsobenej nehodou.

Príklad: Zamestnanec železníc zodpovedá za škodu zo zmeškaného nástupu do práce pre nesprávnu informáciu o spoji.

Príklad: Osoba stratila prácu opatrovateľa v Rakúsku kvôli nesprávnym informáciám o vlakovom spojení. Existuje možnosť požadovať od nej náhradu za stratu, ktorú som utrpel kvôli tomu, že som nenastúpil do práce?

Príklad: Bývalý prenajímateľ žiada náhradu za poškodený nábytok po štyroch mesiacoch od odsťahovania nájomníka, pričom pri odovzdávaní bytu nevzniesol žiadne námietky.

Príklad: Banka poskytla zavádzajúce informácie pri reklamácii kartovej platby, čo viedlo k nemožnosti vyriešenia problému a strate peňazí.

Dôležitosť preukázania vzniku škody

Nárok na náhradu škody vzniká všeobecne pri súčasnom naplnení troch uvedených predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (či už zákonnej alebo zmluvnej), 2. vznik škody, 3. Vo Vašom prípade by ste ale v súdnom konaní neboli v danej situácií schopný preukázať vznik škody. Vznikom škody v uvedenom zmysle totiž rozumie stav, keď je objektívne preukázateľné, že Vám škoda vznikla - nestačí, že Vám porušením právnej povinnosti (napr. Aby ste preukázali vznik škody, musel by nastať stav, že by ste jednoznačne preukázali, že keby banka postupovala inak a poskytla Vám správne poučenie, peniaze v danej výške (756,42 €) by ste určite získali.

Ďalšie príklady z praxe

• Pôžička kamarátovi a nesplácanie úveru: Kamarát požiadal o pôžičku na investičný produkt a nespláca úver. V tomto prípade je dôležité mať písomnú zmluvu a svedkov, ktorí potvrdia ústnu dohodu.
• Nekvalitné obkladačské práce: Reklamácia nekvalitných obkladačských prác aj bez zmluvy a faktúry je možná, ale komplikovanejšia. Dôležité je mať dôkazy o vykonaní prác a ich nekvalite (napr. SMS komunikácia, fotografie).

tags: #usly #zisk #sudny #znalecky #posudok #podmienky