
Zmena pracovnej zmluvy je bežnou súčasťou pracovného života. Jednou z takýchto zmien je aj prechod z plného pracovného úväzku na polovičný, ktorý môže mať rôzne príčiny a dôsledky pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty spojené so zmenou pracovnej zmluvy na polovičný úväzok podľa slovenského Zákonníka práce.
Ak zamestnanec a zamestnávateľ plánujú zmeniť dĺžku pracovného času z plného úväzku na čiastočný, ide o zmenu pracovných podmienok, ktoré sú súčasťou pracovnej zmluvy. Pracovný čas je jednou z povinných náležitostí pracovnej zmluvy. Podľa § 54 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, zmena dohodnutého obsahu pracovnej zmluvy je možná len vtedy, ak s ňou obe strany, zamestnávateľ aj zamestnanec, súhlasia. To znamená, že zamestnávateľ nemôže zamestnanca nútiť k prijatiu čiastočného úväzku.
Zamestnanec má právo odmietnuť zmenu na kratší pracovný čas. Po návrate z rodičovskej dovolenky má zamestnanec v zmysle § 157 ods. 2 ZP nárok na zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko. Je to zákonná povinnosť zamestnávateľa.
Ak však došlo k organizačným zmenám a pôvodné pracovné miesto bolo zrušené, alebo sa pracovná náplň prerozdelila medzi iných zamestnancov, zamestnávateľ nemusí mať možnosť ponúknuť pôvodnú prácu. V takom prípade, ak zamestnanec odmietne ponúkaný čiastočný úväzok, zamestnávateľ má právo uplatniť výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca v dôsledku organizačných zmien.
Ak zamestnávateľ neuvažuje o výpovedi, môže to znamenať, že k zrušeniu pracovného miesta nedošlo a pracovné miesto stále existuje. Ak zamestnávateľ obsadil toto miesto iným zamestnancom počas rodičovskej dovolenky, mal postupovať tak, aby po návrate z rodičovskej dovolenky mohol pôvodné miesto opätovne ponúknuť. To znamená, že so zastupujúcim zamestnancom mal dojednať pracovný pomer len na dobu určitú počas trvania rodičovskej dovolenky.
Prečítajte si tiež: Postup pri zmene údajov diaľničnej známky
V prípade pochybností o zákonnosti postupu zamestnávateľa pri organizačných zmenách, alebo ak zamestnávateľ odmieta opätovne zaradiť zamestnanca na pôvodné miesto, odporúča sa konzultácia s advokátom.
Ak zamestnanec súhlasí s čiastočným úväzkom, uzavrie so zamestnávateľom dohodu o zmene pracovných podmienok. V tejto dohode sa nanovo dohodne kratší pracovný čas a pravdepodobne aj zníženie mzdy. V takom prípade zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za rozdiel oproti pôvodnému rozsahu pracovného času.
Zákonník práce stanovuje prípady, kedy má zamestnanec nárok na náhradu mzdy (napr. práceneschopnosť, ošetrovanie člena rodiny). Zníženie pracovného úväzku a mzdy na základe dohody o zmene pracovných podmienok sa považuje za dobrovoľné rozhodnutie zamestnanca.
Zamestnancovi sa odporúča podrobne sa oboznámiť s organizačnými zmenami u zamestnávateľa, aby zistil, či sa skutočne dotkli jeho pracovného miesta a či zamestnávateľ postupoval v súlade so zákonom. Ak zamestnávateľovo tvrdenie o nemožnosti ponúknuť pôvodné pracovné miesto v dôsledku zákonne vykonaných organizačných zmien je pravdivé, rozhodnutie o prijatí alebo odmietnutí ponúkaného čiastočného pracovného úväzku je na zamestnancovi.
Dôležité je, že zamestnávateľ môže zmeniť dohodnutý obsah pracovnej zmluvy len so súhlasom zamestnanca. Zmena pracovnej zmluvy musí byť písomná (§ 54 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce). Od 1. 11. 2022 novela Zákonníka práce pod číslom 350/2022 Z. z. zavádza povinnosť zamestnávateľa pri zmene pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy a zavádzajú sa nové informačné povinnosti zamestnávateľa v súvislosti so zmenou pracovných podmienok upravené v § 54a, § 54b a § 54c Zákonníka práce.
Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok
Zamestnávateľ nemôže svojvoľne zmeniť pracovnú podmienku, akou je pracovný čas zamestnanca dohodnutý v pracovnej zmluve, ale vždy len na základe vzájomnej dohody. Ak zamestnanec nesúhlasí so zmenou, zamestnávateľ je povinný prideľovať mu prácu podľa pôvodných podmienok pracovnej zmluvy. V opačnom prípade ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej má zamestnávateľ povinnosť platiť zamestnancovi náhradu mzdy podľa § 142 Zákonníka práce.
Zamestnanec nemá dôvod skončiť pracovný pomer, ak nesúhlasí so zmenou podmienok pracovnej zmluvy. Ak sa predsa len rozhodne skončiť pracovný pomer, môže tak urobiť prostredníctvom dohody o skončení pracovného pomeru (§ 60 Zákonníka práce) alebo výpovede z pracovného pomeru (§ 67 Zákonníka práce).
Dôvodom na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa nemôže byť odmietnutie súhlasu so zmenou podmienok pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou iba z dôvodov ustanovených v Zákonníku práce. Napríklad, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na organizačné zmeny [§ 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce]. Prípadne z tohto dôvodu je možné skončiť dohodou pracovný pomer.
Zákonník práce definuje kratší pracovný čas ako pracovný čas, ktorý je kratší než ustanovený týždenný pracovný čas. Štandardný týždenný pracovný čas je 40 hodín týždenne, ale môže byť stanovený aj odlišne.
Kratší úväzok si môžete so zamestnávateľom dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v jej dodatkoch, pričom dohoda by mala byť písomná. Dohoda o kratšom pracovnom čase nebráni tomu, aby ste kedykoľvek dojednali opäť týždennú pracovnú dobu v dlhšom trvaní.
Prečítajte si tiež: Trvalý pobyt a dieťa
Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý rovnomerne na všetky pracovné dni - záleží na vzájomnej dohode. Napríklad, pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín a dohodnutom kratšom pracovnom čase 30 hodín, môže byť pracovný čas rozvrhnutý na 7,5 hodinové zmeny od pondelka do štvrtka, alebo na 6 hodinové zmeny od pondelka do piatka.
Skrátený úväzok prináša viac času, ale má dopad na výšku mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému rozsahu pracovného času. Zamestnávateľ musí dbať na to, aby medzi zamestnancami s kratším a plným úväzkom nevznikali nedôvodné rozdiely v mzdách.
Výhodou kratšieho pracovného času je, že zamestnávateľ nemôže nariadiť prácu nadčas - nadčasy sú možné len so súhlasom zamestnanca.
Medzi nevýhody patria:
Pre rodičov s malými deťmi môže byť riešením delené pracovné miesto. Zamestnanci so skráteným úväzkom si sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na jedno pracovné miesto. Dohoda o zaradení zamestnancov na delené pracovné miesto musí byť písomná. Ak sa na rozvrhnutí pracovného času a pracovnej náplne nedohodnú, určí ich zamestnávateľ. V prípade prekážky v práci na strane jedného zamestnanca, zastúpi ho zamestnanec, ktorý sa s ním o pracovné miesto delí, pokiaľ tomu nebránia vážne dôvody. Dohodu o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto môžu zamestnanci aj zamestnávateľ ukončiť písomnou výpoveďou.
Deleným pracovným miestom môže zamestnávateľ po dohode so zamestnancami riešiť aj nedostatok práce - namiesto prepustenia jedného zamestnanca sa pracovné úlohy rozdelia medzi dvoch ľudí.
Zamestnanec má právo žiadať o skrátený úväzok, ak mu hrozí výpoveď, ktorej dôvody nespočívajú v nadbytočnosti, neuspokojivom plnení pracovných úloh, porušovaní pracovnej disciplíny alebo v takých skutočnostiach, pre ktoré by bolo možné pracovný pomer skončiť okamžite. Zamestnávateľ môže dať výpoveď len vtedy, ak zamestnancovi nedokáže ponúknuť ani prácu na kratší pracovný čas, a to v dohodnutom mieste výkonu práce. Ponúknutá práca nemusí zodpovedať pôvodnej pracovnej náplni, ale mala by byť pre zamestnanca vhodná.
Zamestnávateľ musí vyhovieť žiadosti o skrátený úväzok podanej tehotnou ženou alebo ženou či mužom, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (§ 164 ods.
Využívanie čiastočného pracovného úväzku sa v krajinách Európskej únie líši. Najväčší percentuálny pomer počtu osôb zamestnaných na čiastočný pracovný úväzok v porovnaní s celkovým počtom zamestnancov zaznamenalo Holandsko, kde má kratšiu pracovnú dobu takmer každý druhý zamestnanec (49,7 %). Priemerná hodnota krajín európskej dvadsaťosmičky je 19,2 %.
Na Slovensku je práca na čiastočný úväzok menej populárna, využíva ho len 4,3 % aktérov trhu práce. Menej zamestnancov na čiastočný úväzok zaznamenalo spomedzi krajín únie už len Bulharsko (2,4 %).
Príčinou nízkej miery využívania skráteného pracovného úväzku na Slovensku môže byť nedostatok pracovných miest na skrátený úväzok. Skrátenie úväzku sa premieta do finančného ohodnotenia, čo môže byť pre mnohých zamestnancov prekážkou.
Medzi uchádzačmi o zamestnanie na portáli Profesia.sk uvádza 23 % ľudí, že si hľadá prácu aj formou skráteného úväzku. Najvyšší podiel ľudí ochotných pracovať na skrátený úväzok je v najmladšej a najstaršej vekovej kategórii. Skrátený úväzok je vo všeobecnosti vyhľadávaný najmä ženami.
Pracovný pomer na kratší pracovný čas je upravený v § 49 Zákonníka práce. Zamestnávateľ si môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, pričom zamestnancovi prináleží mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom. Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas.
Zmena pracovného pomeru z plného na polovičný úväzok môže nastať len po dohode so zamestnancom. Ak zamestnanec nesúhlasí, situáciu možno riešiť skončením jeho pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti polovice jeho pracovného úväzku.
Ak je predpoklad, že rozdiel v dĺžke pracovného času v jednotlivých týždňoch bude viac ako tri hodiny a pracovný čas presiahne v jednotlivých dňoch deväť hodín, môžete so zamestnancami na sezónne práce uzatvoriť pracovné zmluvy len s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Aj pritom treba dodržať § 87 Zákonníka práce, a to, že pracovná zmena je najviac dvanásťhodinová a zamestnanec odpracuje za celú dobu existencie pracovného pomeru v priemere najviac 48 hodín v týždni.
V súlade so zásadou rovnosti sa zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní so zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas. Medzi základné povinnosti zamestnávateľov patrí povinnosť oboznámiť zamestnanca aj pri nástupe do pracovného pomeru na kratší pracovný čas s predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, osobitne s tými, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať.
Pracovný pomer je možné predĺžiť alebo zmeniť formou dodatku k pracovnej zmluve, ktorou sa zmenia ustanovenia pracovnej zmluvy. Treba však dať pozor na zákonný limit predĺženia, ktorý vyplýva z ust. § 48 ods. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky.
Zmena pracovných podmienok sa dohodne najskôr ústne medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Následne sa pripraví dodatok k pracovnej zmluve, ktorého obsahom bude dohoda o zmene pracovných podmienok.
V prípade nesúhlasu zamestnanca so zmenou pracovných podmienok, zamestnávateľ by mal dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, s výpovednou dobou a s nárokom na odstupné podľa § 76 ods. Namiesto výpovede sa môžu zamestnanec a zamestnávateľ dohodnúť o skončení pracovného pomeru a uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru, v ktorej bude uvedený dôvod nadbytočnosti, s nárokom na odstupné ale už podľa § 76 ods.
Nočnou prácou sa rozumie práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Zamestnanec pracujúci v noci má nárok na príplatok za nočnú prácu. S vedúcim zamestnancom možno v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú nočnú prácu.
Ak zamestnanec vykonáva prácu aj v noci počas dní pracovného pokoja, vzťahuje sa na neho ust. 85 ods. 5 Zákonníka práce v časti o nepretržitej prevádzke a jeho maximálny pracovný čas by mal byť v rozsahu 37,5 hod. týždenne.