
Invalidný dôchodok predstavuje dôležitú sociálnu dávku pre občanov, ktorých zdravotný stav im obmedzuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Táto dávka má zabezpečiť aspoň čiastočné pokrytie životných nákladov. Zamestnávanie osôb s invalidným dôchodkom je bežné a slovenské zákony to umožňujú, avšak existujú určité pravidlá a podmienky, ktoré je potrebné poznať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako zamestnanie ovplyvňuje výšku invalidného dôchodku a na čo si dať pozor.
Invalidný dôchodok sa poskytuje osobám, ktorých schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je znížená v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje percentuálne a má priamy vplyv na výšku invalidného dôchodku.
Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Či už ide o plný alebo čiastočný invalidný dôchodok, poberateľ môže byť zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Práca nie je automatickým dôvodom na odňatie invalidného dôchodku.
Ak ste poberateľom plného invalidného dôchodku, môžete pracovať aj na trvalý pracovný pomer. Výška zárobku nie je nijako obmedzená. Dôležité je, aby ste naďalej spĺňali zdravotné podmienky na priznanie invalidity. Sociálna poisťovňa môže kedykoľvek skontrolovať váš zdravotný stav a posúdiť, či stále máte nárok na invalidný dôchodok. Ak lekárska posudková činnosť zistí zlepšenie zdravotného stavu pod hranicu 70 %, dôchodok by Vám mohli odňať alebo znížiť.
Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.
Prečítajte si tiež: Postup pri zmene údajov diaľničnej známky
Priznanie invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % by ste mali oznámiť zamestnávateľovi, aj keď sa na Vašej pracovnej pozícii nič nemení a pracujete bez obmedzení. Ako poberateľ invalidného dôchodku môžete mať nárok na daňové úľavy alebo nižšie odvody, čo môže byť pre Vás aj zamestnávateľa výhodné.
Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.
Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím, zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.
Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.
Ak ste občan s invaliditou nad 70 % a ZŤP, výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexituje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených nižšie v ust. § 69 ods.
Prečítajte si tiež: Praktické kroky pri zmene trvalého bydliska a rodičovský príspevok
Najprijateľnou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Skúste sa dohodnúť so zamestnávateľavom na Vašom skončení dohodou. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili Váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia.
Ak zamestnávate pracovníkov s priznaným starobným, predčasným starobným, invalidným dôchodkom 40 % - 70 %, invalidným dôchodkom nad 70 %, výsluhovým alebo invalidným výsluhovým dôchodkom, zaevidujete ho na záložke Evidencia dôchodkov. Prvé tri typy: dovŕšenie dôchodkového veku, žiadosť o invalidný resp. starobný dôchodok slúžia na rozdelenie Evidenčného listu dôchodkového poistenia. Ďalšie typy dôchodku zadávate až pri priznaní určitého typu dôchodku.
Pre výpočet odvodov na sociálne poistenie je dôležitý Dátum vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku. Pri evidovaní dôchodku, je veľmi dôležité vybrať správny dôchodok.
Pre výpočet odvodov na zdravotné poistenie je dôležitý Dátum priznania dôchodku.
V prípade, že zamestnancovi zaevidujete invalidný dôchodok 40-70 %, alebo nad 70 % na záložke Evidencia dôchodkov, program automaticky pridá pokles schopnosti na záložke Zdravotné obmedzenia.
Prečítajte si tiež: Trvalý pobyt a dieťa
Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorým je sudca, prokurátor, na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.
Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.
Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Postupuje sa od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavacieho základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základu dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.
Vylúčenú povinnosť platiť poistné bude mať poistenec v období, počas ktorého nepoberá materské, pričom nárok na materské by mu trval a jediným dôvodom nepriznania materského je, že nezískal potrebných 270 dní nemocenského poistenia. Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské, t. j. podmienky trvania nároku na materské sú podmienkami trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné.
Podmienky trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sú napr. Podmienka starostlivosti o dieťa sa v jednotlivých prípadoch posudzuje individuálne. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť popri starostlivosti o dieťa (bez ohľadu na to, či ide o nový pracovnoprávny vzťah alebo podnikanie) Sociálna poisťovňa musí zhodnotiť, či čas výkonu práce, hoci aj v domácom prostredí, umožňuje starať sa o dieťa, t. j. či je reálne, aby sa poistenec popri výkone práce plnohodnotne staral o dieťa. Starostlivosť o dieťa musí byť poskytovaná osobne a celodenne, t. j. je nezastupiteľná inou osobou a osoba sa musí o dieťa starať na každodennej báze. Zároveň Sociálna poisťovňa musí skúmať aj to, či došlo k poklesu príjmu poistenca, keďže materské sa poskytuje ako náhrada strateného, resp. od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa (§ 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby ktorá vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby do skončenia toto ošetrovania, najdlhšie do 90.
tags: #zmena #výšky #invalidného #dôchodku #pri #zamestnaní