
Zmenka a zmluva o pôžičke predstavujú dôležité nástroje v oblasti osobných financií a obchodných vzťahov. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na zmenky a zmluvy o pôžičke, ich náležitosti, použitie a alternatívy riešenia sporov.
Zmenka je významný právny a platobný nástroj, ktorý slúži na zabezpečenie záväzku. Upravuje ju Zmenkový a šekový zákon č. 191/1950 Zb. Existujú dva základné typy zmeniek: vlastná a cudzia.
Vlastná zmenka si vystačí s dvoma osobami - s vystaviteľom (zmenkovým dlžníkom) a veriteľom (remitentom). Medzi jej náležitosti patrí:
Cudzia zmenka na rozdiel od vlastnej obsahuje bezpodmienečný PRÍKAZ zaplatiť určitú sumu (môže byt na listine formulovaný ako: „Za túto zmenku zaplaťte“ určitú sumu), ktorý je adresovaný tretej osobe - tomu kto má namiesto dlžníka zaplatiť veriteľovi.
Vlastná zmenka predpokladá existenciu dvoch osôb - vystaviteľa, ktorý je zároveň zmenkovým dlžníkom a jej majiteľa - teda zmenkového veriteľa, ktorému sa má zaplatiť.
Prečítajte si tiež: Markíza a zmenky: Aktuálny vývoj
V slovenskom právnom prostredí nie je ojedinelá situácia, keď niekto dlhuje peniaze alebo plnenie, ale neexistuje o tom písomná zmluva či príjmový doklad. Často ide o finančné transakcie medzi priateľmi, rodinnými príslušníkmi alebo neformálne dohody v rámci podnikania. Pre veriteľa sa táto absencia papierového dôkazu javí ako obrovská prekážka. Aj napriek zdanlivo beznádejnej situácii, ústny záväzok alebo inak neformálne dohodnutý dlh môže byť právne vymožiteľný.
Predstavíme vám, aké nepísomné dôkazy môžete použiť na súde na preukázanie existencie dlhu, aj keď nemáte zmluvu.
Prvým krokom v efektívnom vymáhaní je správna právna kvalifikácia dlhu.
Hoci absencia písomnej zmluvy neznamená automaticky nevymožiteľnosť dlhu, hlavná ťažkosť spočíva v dôkaznom bremene.
Vždy je v záujme klienta pokúsiť sa vyriešiť spor mimosúdne, bez zdĺhavého a nákladného súdneho procesu.
Prečítajte si tiež: Vzor Vlastnej Zmenky na Stiahnutie
Ak mimosúdne kroky zlyhali, je nevyhnutné pristúpiť k súdnemu konaniu.
Prípady pôžičiek „na dobré slovo“ sú typické. Najväčším rizikom je ťažkosť s dôkazmi - ak nemáte žiaden doklad a dlžník všetko poprie, spor prehráte. Vždy žiadajte aspoň jednoduché potvrdenie: Nemusí ísť o zložité formality. Pri prevode peňazí na účet: Dajte si záležať a vždy do poznámky uveďte „pôžička“ alebo presný účel. Čas je váš nepriateľ: Sledujte dátumy splatnosti a nepodceňujte riziko premlčania (2, 3 alebo 4 roky). Ak sa už stalo, že ste bez dokladu, nevzdávajte to. Právny poriadok ponúka nástroje, ako sa domôcť svojho práva. Je však kľúčové konať včas, mať pripravené dôkazy a ihneď vyhľadať odbornú pomoc.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka je najčastejšie používaným právnym nástrojom osvedčenia záväzkového vzťahu medzi občanmi - nepodnikateľmi, teda bežnými ľuďmi. Pomerne kvalitným a dostatočným spôsobom zabezpečuje vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa.
uzavretá podľa ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka
medzi
Prečítajte si tiež: Právne aspekty zmenky podrobne
a
Predmetom tejto zmluvy o pôžičke je požičanie peňazí vo výške: EUR (slovom: ) dlžníkovi veriteľom za podmienok uvedených v tejto zmluve.
Uveďte presnú sumu dlhu, ktorú veriteľ požičiava dlžníkovi. Slovom
Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením dlhu, dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi zákonný úrok z omeškania podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do úplného zaplatenia.
Ďalšie dojednania (voliteľné) Ak sa chcete dohodnúť na ďalších podmienkach, môžete ich vložiť do tejto časti. Môžete sa dohodnúť napríklad na zmluvnej pokute, prípadne inej sankcii pre dlžníka alebo ďalších podmienkach.
Pre každého účastníka tejto zmluvy o pôžičke je vyhotovený jeden rovnopis zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že túto zmluvu o pôžičke je možné meniť iba očíslovaným písomným dodatkom podpísaným oboma zmluvnými stranami, ktorý sa stane neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o pôžičke.
Zmluvné strany prehlasujú, že vyššie uvedená adresa (uvedená pri ich mene) je adresou, na ktorej preberajú poštové zásielky. V prípade, ak ktorákoľvek zmluvná strana zásielku neprevezme (alebo sa vráti ako nedoručená), táto sa považuje za doručenú okamihom vrátenia odosielateľovi. Toto platí aj pre rozhodcovské konanie.
Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené (písomne a zrýchlenou formou) rozhodcom ustanoveným do funkcie "vybranou osobou" podľa § 6 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a to spoločnosťou Rozhodcovské konanie SR s.r.o., so sídlom: Žilinská 14, 81105 Bratislava (www.rsba.sk) podľa pravidiel zverejnených v Obchodnom vestníku č. 96/2016, značka: O000260. Rozhodcovské konanie bude vedené v súlade s právnymi predpismi SR a to jedným rozhodcom. Rozhodcom v spore môže byť aj štatutárny orgán vybranej osoby. Strany sa podrobia rozhodcovskému konaniu a rozhodnutiu.
Zmluvné strany potvrdzujú, že si zmluvu o pôžičke riadne prečítali, obsahu zmluvy o pôžičke rozumejú a na znak súhlasu ju podpisujú. Obe zmluvné strany prehlasujú, že zmluvu o pôžičke uzatvorili slobodne a vážne.
Záverečné ustanovenia V prípade potreby môžete doplniť ďalšie body.
Miesto , dňa
…………………………………………………… Dlžník
…………………………………………………… Veriteľ
Odporúčame nechať overiť podpis dlžníka (aj keď to nie je zákonná podmienka platnosti zmluvy o pôžičke).
Nie všetky spory medzi fyzickými osobami možno vyriešiť mimosúdne, teda dohodou strán. Vzhľadom na to, že súdy sú zavalené veľkým počtom podaní a tiež tej skutočnosti, že súdne konanie je finančne náročné, odporúčame využívať súdy len v krajnom prípade. Cieľom súčasnej právnej úpravy je, aby sa využívali viac alternatívne, mimosúdne riešenia sporov, ako sú rozhodcovské konanie a mediácia.
Rozhodcovské konanie upravuje zákon č. 244/2002 Z. z. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom. Ak je spor už predmetom konania na súde, môžu sa účastníci konania dohodnúť pred súdom alebo mimosúdne, že sa skončí v rozhodcovskom konaní. Táto dohoda musí obsahovať rozhodcovskú zmluvu. Dohoda doručená súdu má účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu odporcu s takým späťvzatím.
Mediácia je dobrovoľný proces, v ktorom neutrálna osoba - mediátor - pomáha sporiacim sa stranám vyjednávať urovnanie sporu. Je rýchla a neformálna, preto ju uprednostňujeme pred rozhodcovským konaním, ktoré sa využíva skôr v obchodnoprávnych veciach a vo veciach s medzinárodným prvkom. Možno ju využiť v sporoch, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov, ale aj pracovnoprávnych vzťahov. Mediáciu upravuje zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov. Mediátorom môže byť každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá funkciu mediátora prijme, obvykle pôsobí na príslušných okresných súdoch, môže ním byť aj notár.
Ak sa spor nedá vyriešiť mimosúdne, prichádza na rad súdne konanie. Postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní upravuje zákon č. 99/1963 Zb. za jednotlivé úkony sa spravidla platia súdne poplatky stanovené v zákone č. 71/1992 Zb. odporúčame využiť vždy právnu pomoc advokátov a úspešnosť sporu dať posúdiť im, vyhnete sa tak zbytočným nákladom na súdne pojednávanie.
Ak sú účastníkmi dve strany - má byť zrejmé, kto je žalobca (oprávnený, teda kto žalobu podáva) a kto je žalovaný (povinný) - uviesť vždy meno a priezvisko, zamestnanie.
Súdne konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie. Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov.
Súdne poplatky sa platia na účet príslušného súdu v slovenskej mene alebo kolkovými známkami, ak poplatok neprevyšuje určitú čiastku. Existujú aj prípady oslobodenia od súdnych poplatkov, napr. vo veciach týkajúcich sa opatrovníctva, starostlivosti o maloleté deti a ďalšie.
Väčšinu trov si každý účastník konania počas súdneho sporu musí hradiť sám. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Proti výroku súdneho rozhodnutia, ktorým boli trovy priznané alebo nepriznané, možno podať odvolanie, a to bez ohľadu na to, či bolo odvolaním napadnuté aj samotné meritum veci.
Rozhodnutie riešiť svoj problém či spor súdnou cestou by si mal každý najprv dobre zvážiť. Práve notári sú tí, ktorí nielenže poskytnú právnu radu, ale v úsilí prípadnému súdnemu sporu predísť, vedia poskytnúť v určitých veciach aj právnu istotu a bezpečnosť. Činnosť notárov a ich služby upravuje zákon č. 323/1992 Zb.
Spísanie zmluvy o pôžičke formou notárskej zápisnice je najvhodnejšou formou zabezpečenia rýchlej vymožiteľnosti dlhu, je totiž priamo exekučným titulom. Spisovanie a vydávanie verejných listín je najtypickejším druhom činnosti, ktorú vykonáva notár. Verejné listiny o právnych úkonoch spísané u notára sú menej často spochybňované ako súkromné listiny.
Dôležitou činnosťou notárov je tiež činnosť súvisiaca s notárskymi centrálnymi registrami, ktoré podľa zákona vedie Notárska komora Slovenskej republiky ako súčasť jej centrálneho informačného systému. V podstate ide o register elektronicky archivovaných listín - v skenovanej podobe, ktorý je prístupný zo všetkých notárskych úradov v republike. Občania si tak môžu zaregistrovať dôležitú listinu na jednom notárskom úrade a získať jej osvedčený odpis na hociktorom inom.
Platobný styk zahŕňa všetky druhy platieb, ktoré sa uskutočňujú tak medzi právnickými, ako aj fyzickými osobami, bez ohľadu na to, či ide o obchodné alebo osobné vzťahy. Môže byť tuzemský alebo zahraničný.
Tuzemský platobný styk predstavuje súhrn všetkých foriem a spôsoby platenia, ktoré sprostredkúva obeh peňazí v národnom hospodárstve. Z hľadiska organizačného a technického zabezpečenia platieb môže byť hotovostný, bezhotovostný alebo kombinovaný.
Bezhotovostný platobný styk je taký, pri ktorom sa peniaze nepoužívajú v hotovosti, ale vo forme depozitných - bankových peňazí (musíme mať účet v banke).