Zníženie výživného na dieťa: Dôvody, postupy a právne aspekty

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je základná povinnosť, ktorú ukladá zákon o rodine. Táto povinnosť trvá až do momentu, keď je dieťa schopné samostatne sa živiť. V praxi to často znamená, že rodičia platia výživné aj na plnoleté deti, ktoré študujú alebo sa pripravujú na budúce povolanie. Avšak, existujú situácie, kedy môže dôjsť k zníženiu alebo zrušeniu tejto povinnosti. Tento článok sa zameriava na dôvody a postupy, ktoré súvisia so zamietnutím zníženia výživného na plnoleté dieťa, a poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku.

Vyživovacia povinnosť rodičov a jej trvanie

Podľa zákona o rodine majú obaja rodičia povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zákon explicitne upravuje dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. To znamená, že dieťa musí byť schopné úplne a trvale uhrádzať svoje životné potreby.

V praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ďalšie štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore alebo postgraduálne štúdium sa už nepovažuje za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti.

Dôvody pre zrušenie alebo zníženie výživného

Existuje niekoľko dôvodov, prečo môže rodič požiadať o zrušenie alebo zníženie výživného na plnoleté dieťa:

• Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť: Ak dieťa ukončilo štúdium, je zamestnané a má príjem, ktorý mu umožňuje pokryť všetky životné náklady, rodič môže požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti.
• Zmena pomerov na strane rodiča: Ak sa zmenia majetkové pomery rodiča, napríklad zníži sa jeho príjem alebo má ďalšie vyživovacie povinnosti, môže požiadať o zníženie výživného. Narodenie ďalšieho dieťaťa, t.j. vznik ďalšej vyživovacej povinnosti je výrazná zmena pomerov na strane povinného rodiča.
• Neplnenie si povinností zo strany dieťaťa: Ak dieťa neplní svoje povinnosti, napríklad zanedbáva štúdium alebo sa vyhýba práci, súd môže rozhodnúť o zrušení alebo znížení výživného.
• Ukončenie prípravy na budúce povolanie: Ak dieťa ukončí strednú školu a neplánuje pokračovať v štúdiu, rodič môže požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti.

Proces podávania návrhu na zrušenie alebo zníženie výživného

Ak rodič chce požiadať o zrušenie alebo zníženie výživného, musí podať návrh na príslušný okresný súd podľa bydliska dieťaťa. Návrh musí obsahovať:

Prečítajte si tiež: Sociálny zmier v kontexte

• Meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu dieťaťa.
• Dôvod, prečo rodič žiada o zrušenie alebo zníženie výživného.
• Dôkazy, ktoré podporujú tvrdenia rodiča (napr. potvrdenie o príjme dieťaťa, potvrdenie o ukončení štúdia, lekárske správy).

Súd následne vyzve dieťa na vyjadrenie a nariadi pojednávanie. Na pojednávaní súd skúma všetky okolnosti prípadu a rozhodne, či sú splnené podmienky na zrušenie alebo zníženie výživného.

Dôvody zamietnutia návrhu na zrušenie alebo zníženie výživného

Súd môže zamietnuť návrh na zrušenie alebo zníženie výživného, ak:

• Dieťa nie je schopné samostatne sa živiť: Ak dieťa študuje, má zdravotné problémy alebo iné objektívne prekážky, ktoré mu bránia v zamestnaní, súd môže návrh zamietnuť.
• Zmena pomerov na strane rodiča nie je dostatočná: Ak sa príjem rodiča neznížil výrazne alebo má dostatočný majetok na platenie výživného, súd môže návrh zamietnuť.
• Dieťa si plní svoje povinnosti: Ak dieťa riadne študuje, snaží sa zamestnať alebo má iné odôvodnené dôvody, prečo sa nemôže samostatne živiť, súd môže návrh zamietnuť.
• Návrh nie je dostatočne odôvodnený: Ak rodič nepredloží dostatočné dôkazy alebo jeho tvrdenia nie sú presvedčivé, súd môže návrh zamietnuť.

Príklady z praxe

Prípad 1: Otec podal návrh na zrušenie výživného na 20-ročnú dcéru, ktorá ukončila strednú školu a bola evidovaná na úrade práce. Súd však návrh zamietol, pretože dcéra preukázala, že má zdravotné problémy, ktoré jej bránia v zamestnaní.

Prípad 2: Matka podala návrh na zníženie výživného na 22-ročného syna, ktorý študoval na vysokej škole. Súd však návrh zamietol, pretože matka nepreukázala, že sa jej príjem výrazne znížil a syn riadne študoval.

Prípad 3: Otec podal návrh na zrušenie výživného na 19-ročného syna, ktorý prerušil štúdium na vysokej škole a začal pracovať ako opatrovateľ. Súd však návrh zamietol, pretože syn preukázal, že prerušil štúdium len dočasne a plánuje v ňom pokračovať.

Prečítajte si tiež: Sociálny zmier a stabilita

Právne aspekty a súdna prax

Súd pri rozhodovaní o zrušení alebo znížení výživného zohľadňuje všetky okolnosti prípadu a riadi sa zákonom o rodine a súdnou praxou. Dôležité je preukázať, že nastala podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia. Súd tiež skúma, či je dieťa skutočne schopné samostatne sa živiť a či si plní svoje povinnosti.

Súdna prax zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ak krajský súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, rodič má ešte možnosť podať dovolanie na Najvyšší súd SR. Dovolanie je však mimoriadny opravný prostriedok a možno ho podať len z dôvodov stanovených zákonom.

Podľa § 78 Zákona o rodine a v spojení s § 121 Civilného mimosporového poriadku je podstatná zmena pomerov podmienkou pre možnosť zmeniť výšku výživného, určeného predošlým súdnym rozhodnutím o výživnom. Táto zmena pomerov musí byť podstatná a preukázaná. Musí sa týkať okolností odôvodňujúcich výšku výživného za podmienky, že sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Môže ísť nielen o pomery na strane povinného, teda toho, kto výživné má plniť, ale aj na strane oprávneného, teda dieťaťa, pre ktoré je výživné určené.

Súd bude skúmať nielen skutočnosti, na ktoré poukazujú strany sporu, spravidla rodičia, ale súd z úradnej povinnosti skúma všetky skutočnosti, ktoré považuje za potrebné. A teda aj tie skutočnosti, na ktoré rodičia nepoukazujú alebo nechcú „vyťahovať“. Súd najmä porovnáva zmenu potrieb dieťaťa najmä vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na zdravotný stav, vek, schopnosť starať sa o seba.

Rovnako aj pri povinných osobách súd porovnáva a preukazuje ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery, dosiahnuté vzdelanie, pracovnú kvalifikáciu, alebo aj objektívne možnosti dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky výživného a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy.

Prečítajte si tiež: Čo nemôžeme zmeniť

Na druhej strane, ak sa rodič úmyselným konaním pripravil o objektívnu možnosť platiť výživné, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. Vo veci rozhodovanej súdom nástupom otca na výkon trestu odňatia slobody sa životná úroveň otca rapídne znížila, preto bol dôvod na plnenie výživného v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z.

Odvolací súd zdôraznil, že všetky deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom „výživou“ dieťaťa na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb.

Názor súdu prvej inštancie, že narodenie druhého dieťaťa zásadne nie je dôvodom na zníženie výživného, nakoľko otec sa slobodne a dobrovoľne rozhodol mať druhé dieťa, a teda je na ňom ako rodičovi aby si zhodnotil, či má prostriedky na to, aby toto dieťa živil je nesprávny.

Náhradné výživné

V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má oprávnená osoba (dieťa) právo požiadať o tzv. náhradné výživné. Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Faktory ovplyvňujúce rozhodnutie súdu

Pri rozhodovaní o znížení výživného súd zohľadňuje viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú jeho rozhodnutie. Medzi najdôležitejšie patria:

• Zmena finančnej situácie rodiča: Súd skúma, či došlo k preukázateľnému zníženiu príjmu rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného. Je dôležité zdokumentovať aktuálne príjmy, výdavky a dôvody poklesu príjmov.
• Nové vyživovacie povinnosti: Ak rodičovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, napríklad narodením ďalšieho dieťaťa, súd túto skutočnosť zohľadní.
• Potreby dieťaťa: Súd prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa, ako sú náklady na stravu, ošatenie, vzdelávanie, záujmy a zdravotnú starostlivosť.
• Majetkové pomery oboch rodičov: Súd posudzuje majetkové pomery oboch rodičov, aby zistil, či sú obaja schopní prispievať na výživu dieťaťa.
• Schopnosti a možnosti rodičov: Súd prihliada na schopnosti a možnosti rodičov, ako sú ich vzdelanie, pracovné skúsenosti a zdravotný stav.

Mediácia ako alternatívne riešenie

Mediácia je v rámci zmeny výšky výživného možná a vhodná. Výsledok mediačného konania - mediačná dohoda - taktiež podlieha schváleniu súdom. Výmena informácií a vysvetlenie svojich nárokov, resp. nárokov a potrieb dieťaťa, majú obaja možnosť vyhnúť sa súdnemu konaniu a potrebe náročného dokazovania. Mediácia pritom nie je vylúčená ani v prípadoch, kedy je jeden z rodičov vo výkone trestu odňatia slobody.

V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie.

Ako postupovať pri žiadosti o zníženie výživného

Ak sa Vaša finančná a sociálna situácia výrazne zmenila, môžete podať návrh na súd na zníženie výživného. Vyplýva to z § 78 zákona o rodine, podľa ktorého “Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.”

V návrhu na zníženie výživného je potrebné dôkladne popísať k akým zmenám pomerov od posledného súdneho rozhodovania došlo. Zmenou pomerov môžu byť zníženie Vášho príjmu, zníženie nákladov na starostlivosť o maloleté dieťa, zlepšenie majetkových pomerov matky maloletého dieťaťa.

Vznik Vašej ďalšej vyživovacej povinnosti bude potrebné súdu preukázať rodný listom maloletého dieťaťa. Skutočnosť, či budete v čase podania návrhu alebo v čase rozhodovania súdu zosobášení alebo nie nehrá žiadnu úlohu. Dôležité je to, či s partnerkou tvoríte spoločnú domácnosť alebo nie.

Po zistení skutočného stavu veci bude súd rozhodovať o výške výživného v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 zákona o rodine. Podľa ustanovenia § 75 ods. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Obsah návrhu na zníženie výživného

Návrh na zníženie výživného musí obsahovať predovšetkým označenie povinného rodiča, ktorý žiada o zníženie výživného a ktorý sa v tomto konaní nazýva navrhovateľ, a to menom, priezviskom, bydliskom, zamestnaním, štátnym občianstvom, a označenie dieťaťa, ktorý sa v tomto konaní nazýva odporca.

V návrhu musí povinný rodič uviesť, na základe akého rozhodnutia bola naposledy určená vyživovacia povinnosť a v akej výške. Následne by mal presne špecifikovať, v čom sa jeho možnosti a schopnosti zmenili do takej miery, že odôvodňujú zníženie výživného. Tiež musí uviesť, v akej výške je v súčasnosti schopný platiť výživné.

Svoje tvrdenia musí doložiť dôkazmi (stačia fotokópie, ak sa súd bude chcieť oboznámiť s originálmi dokladov, vyzve rodiča na ich predloženie). Súdu sa za takéto konanie neplatí nič, keďže konania vo veciach vyživovacej povinnosti medzi rodičmi a deťmi sú od súdnych poplatkov oslobodené.

Náklady však môžu vzniknúť aj pri dokazovaní súdu. Napríklad, ak by si súd vyžiadal správu od banky o výške zostatku na bankovom účte, alebo pohyboch na účte, súd musí banke zaplatiť poplatok za túto správu a následne si zaplatenú sumu vyžiada od neúspešného účastníka.

Pokiaľ je dieťa maloleté, tak je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, keďže ide o konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.

Princíp potenciality príjmov

Z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcich záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.

Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je podľa ustálenej judikatúry i nemožnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie, resp. doterajšie zamestnanie z dôvodov na strane povinného, čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť súdom určené výživné.

Následkom aplikácie princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu povinného (otca), t. j. príjmu, ktorý by povinný dosahoval v prípade, že by riadne pracoval. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ povinný (otec) nemá dostatočný príjem na platenie výživného, súd môže určiť výživné aj na základe potencionálneho príjmu.

Dospelosť dieťaťa a vyživovacia povinnosť

Dospelosť, t.j. Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné alebo nie. Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne.

Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť tak nárok na výživné nemá, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť nárok na výživné má. Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné.

Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať. Pri ostatných formách štúdia treba prísne posudzovať, či umožňujú dieťaťu riadne pracovať popri štúdiu alebo nie. V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.

Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre vznik vyživovacej povinnosti. Zdravotné postihnutie, ktoré je trvalé a objektívne svojim rozsahom znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť sa samostatne živiť je ďalším, hoci výnimočným, dôvodom pre ktoré plnoleté dieťa má nárok na výživné a to aj v prípade, že neštuduje.

Základné princípy určovania výšky výživného

Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič.

Ak mám rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov. Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne.

Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú.

Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať.

Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod.

Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.

Minimálne a maximálne výživné

Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu.

Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.

Brigádnická práca dieťaťa a výživné

Brigádnická práca dieťaťa popri dennom štúdiu síce nárok na výživné dieťaťa nevylučuje, môže však ovplyvniť výšku výživného. Ak je príjem z brigády popri príjme povinného rodiča minimálny, tak nemá výrazný vplyv na výživné. Ak však je tento príjem nie zanedbateľný popri príjme povinného rodiča, súd môže výšku výživného na dieťa primerane znížiť.

Dohoda rodičov o výške výživného

Urobte všetko preto, aby ste sa dohodli na úprave výživného. Ak sa dohodnete postačuje písomná dohoda medzi rodičom a dieťaťom a nemusíte sa súdiť. Posledné čo Vaše dieťa potrebuje je sa súdiť s vlastným rodičom a s týmto sa stretať na súde.

Postup pri podávaní návrhu na súd

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v okresný súd, v ktorom obvode má bydlisko navrhovateľ, t.j. ten kto návrh na súde podáva. Návrh musí obsahovať:

1. Označenie účastníkov konania t.j. osobné údaje navrhovateľa a osobné údaje rodiča resp. dieťaťa proti ktorému návrh smeruje s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúčam tiež uviesť telefonický kontakt príp.
2. Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, čoho sa domáhate t.j.
3. Návrh odôvodnite najmä podrobne zdôvodnite právny nárok plnoletého dieťaťa na výživné a výšku výživného, príp.
4. Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa. Je nevyhnutné aby súd vedel z čoho žijete, t.j. aké sú Vaše priemerné opakujúce sa príjmy a výdavky či už na domácnosť, na Vašu osobu resp.
5. a) rodný list mal.

Priebeh súdneho konania

Súd v prvom rade vypočuje plnoleté dieťa a povinného rodiča a to na pojednávaní. Vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie či má plnoleté dieťa nárok na výživné a v akej výške , príp. či došlo k zmene v pomeroch a ak áno ako je potrebné zmeniť výšku výživného.

Zročné výživné súd určuje vtedy, keď súd určuje alebo zvyšuje vyživovaciu povinnosť spätne, najskôr od podania návrhu na súde. Zročné výživné sa určí ako rozdiel medzi zaplateným výživným a určeným výživným za obdobie odkedy súd výživné zvyšuje až do dňa vyhlásenia rozsudku.

tags: #zníženie #výživného #na #dieťa #dôvody