Zmier v občianskom súdnom konaní: Podmienky a dôsledky

Konflikty sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie a neraz vyústia do sporov, ktoré je potrebné riešiť právnou cestou. Občianske súdne konanie predstavuje formálny proces, ktorého cieľom je rozhodnúť o právach a povinnostiach strán. Avšak, nie všetky spory musia byť nutne zavŕšené rozsudkom. Slovenský právny systém, rovnako ako aj iné moderné právne systémy, preferuje mimosúdne riešenia sporov, ktoré sú často rýchlejšie, efektívnejšie a pre strany sporu menej zaťažujúce. Dva najčastejšie spôsoby, akými sa mimosúdne môže skončiť spor medzi dvoma stranami, sú dohoda o urovnaní a súdny zmier. Tento článok sa zameriava na inštitút súdneho zmieru v občianskom súdnom konaní, jeho podmienky, proces schvaľovania a právne dôsledky.

Dohoda o urovnaní a súdny zmier

Dohoda o urovnaní a súdny zmier nastupujú najčastejšie v prípade, keď už existuje sporná vec a ohľadom tejto prebieha aj prípadné súdne konanie. Dohoda o urovnaní je upravená v § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa však netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Urovnanie je vlastne vzájomná dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Ide o nahradenie pôvodného záväzku záväzkom novým. Dohoda musí byť uzatvorená písomne v prípade ak bol aj doterajší záväzok zriadený písomnou formou. Rovnako to je aj v prípade, keď sa dohoda týka premlčaného dlhu. Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá i po uzavretí dohody naďalej. Ak však došlo k urovnaniu bez súhlasu ručiteľa, ručiteľ môže voči veriteľovi namietať všetko, čo by mohol namietať, keby nebolo urovnania. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala. Ak strany záväzkového právneho vzťahu prehlásia v dohode o urovnaní, že urovnaním medzi sebou upravili všetky vzájomné práva, účinky tohto urovnania sa vzťahujú len na tie práva a povinnosti, ktoré sú obsahom ich právneho vzťahu, z ktorého vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť. Nevzťahujú sa teda na ich ďalšie právne vzťahy, ibaže by z dohody vyplývalo niečo iné.

Súdny zmier: Nástroj na ukončenie súdneho konania dohodou

Problematika súdneho zmieru je upravená predovšetkým v Občianskom súdnom poriadku, a to v jeho ustanoveniach § 99. Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. To znamená, že nie vo všetkých prípadoch je možné dosiahnuť zmier. Ide najmä o prípady, kde to vylučuje povaha veci, napríklad konania vo veciach statusových (rozvod manželstva, určenie rodičovstva a pod.), kde je zásah štátu nevyhnutný.

Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Takúto výzvu často súd zasiela stranám písomne, aby sa mu vyjadrili do termínu pojednávania. Cieľom je motivovať strany k hľadaniu dohody a využitie mediácie ako efektívneho nástroja na dosiahnutie zmieru.

Schvaľovanie súdneho zmieru súdom

Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje. Neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia o neschválení súdneho zmieru pokračuje v konaní. Súd teda skúma, či navrhovaný zmier je v súlade s platnou právnou úpravou. Ak by zmier odporoval zákonu, dobrým mravom alebo by obchádzal zákon, súd ho neschváli.

Prečítajte si tiež: Sociálny zmier v kontexte

Ak ide o dohodu o mediácii, rozhodne súd prednostne o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier schvaľuje.

Právne účinky schváleného súdneho zmieru

Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. To znamená, že je záväzný pre strany sporu a je exekučným titulom, na základe ktorého je možné vymáhať plnenie, ktoré bolo v zmieri dohodnuté.

Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Ide o výnimočnú situáciu, kedy súd ex post zistí, že zmier bol v rozpore s hmotným právom a preto ho zruší.

Zmier ako dvojstranný úkon a jeho zrušenie

Zmier podľa § 99 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku má povahu dvojstranného dispozitívneho úkonu účastníkov konania, ktorým si upravujú svoje práva a povinnosti. Vzhľadom na dispozitívny charakter tohto úkonu, podanie návrhu na zrušenie uznesenia o schválení zmieru v zmysle § 99 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je výlučne procesným právom toho účastníka, ktorý zmier uzavrel.

Zmier stráca účinky právoplatného rozsudku vtedy, ak je rozsudkom rozhodnuté, že uznesenie o schválení zmieru sa zrušuje. Súd však môže zrušiť uznesenie o schválení zmieru len vtedy, ak je zmier neplatný podľa hmotného práva, pričom predpokladom je, že ide o zmier neplatný v čase, keď ho súd schvaľoval.

Prečítajte si tiež: Sociálny zmier a stabilita

Po zrušení uznesenia o schválení zmieru nastáva rovnaká situácia ako v prípade, keby k jeho schváleniu nedošlo. Vec sa vracia do štádia, v akom bola pred schválením zmieru. Súd pokračuje v pôvodnom konaní s pôvodnými účastníkmi konania.

Procesné dôsledky platného súdneho zmieru

Z hľadiska procesných dôsledkov má však nenapadnutý a platný zmier účinky rozsudku. Aj z tohto dôvodu sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby zmier schválil iba o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho vždy schváli. Súd nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako výhodný pre všetkých účastníkov konania.

Náhrada trov konania a súdny poplatok

Štandardne býva súčasťou zmieru aj dohoda o náhrade trov konania. Zmierovacie konanie je veľmi dôležité aj z hľadiska už zaplateného súdneho poplatku. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov.

Alternatívne riešenia sporov: mediácia

Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Takúto výzvu často súd zasiela stranám písomne, aby sa mu vyjadrili do termínu pojednávania.

Základné zákonitosti konania pred civilným súdom

Poznáte základné zákonitosti konania pred civilným súdom? Skúste si otestovať svoje znalosti o tom, aké sú následky nedostavenia sa na súd, ktorý súd je oprávnený prejednať spor či akú vysokú pokutu môže súd udeliť za neuposlúchnutie jeho príkazu.

Prečítajte si tiež: Čo nemôžeme zmeniť

• O odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov rozhodujú krajské súdy.
• Účastník súdneho konania môže vzniesť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
• Účastník sa môže dať v súdnom konaní zastupovať ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony a ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
• V konaní pred okresným súdom koná a rozhoduje jediný sudca, ktorý sa nazýva samosudca.
• Podanie, ktoré zaslal účastník súdu telefaxom treba doplniť najneskôr do siedmich dní.
• Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií.
• Adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
• Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
• Ak účastník súdneho konania bezdôvodne odoprie prijať súdnu písomnosť, je písomnosť doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté, avšak adresát musí byť o tom poučený doručovateľom.
• Za neuposlúchnutie príkazu súdu môže súd uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 2000 €.
• Lehota na podanie odvolania je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podá odvolanie na súde alebo odošle na pošte.

Trovy konania

Pri zastupovaní advokátom, je dôležité vedieť, ako sa určuje odmena advokáta. Táto odmena sa určuje podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 50/1965 Zb. z 15. mája 1965 o odmenách advokátov a náhradách ich hotových výdavkov.

Pri určení odmeny sa prihliada na:

• organizáciu k zastúpenému
• ustanovenia v sadzobníku
• úplné vybavenie veci úhrnnou odmenou
• úkon
• hospodársky význam veci
• druh a cena veci v čase začatia úkonu

Zmierovacie konanie je veľmi dôležité aj z hľadiska už zaplateného súdneho poplatku. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov.

tags: #zmierenie #v #občianskom #súdnom #konaní #podmienky