Zmier verzus Výpis z Registra Trestov: Dva Rozličné Právne Inštitúty

V slovenskom právnom systéme existuje viacero inštitútov, ktoré môžu mať vplyv na život jednotlivca. Dva z nich, zmier a výpis z registra trestov, sú často zamieňané, no v skutočnosti predstavujú odlišné právne koncepty s rôznymi dôsledkami. Tento článok sa zameriava na objasnenie rozdielov medzi týmito dvoma inštitútmi.

Zmier v Právnom Kontexte SR

Zmier predstavuje dohodu medzi stranami sporu, ktorej cieľom je urovnať vzájomné nezhody a predísť tak zdĺhavému a nákladnému súdnemu konaniu. Naša platná právna úprava rozoznáva dve formy zmieru: predsúdny a súdny.

Predsúdny Zmier

Predsúdny zmier je dohoda, ktorú uzavrú sporové strany ešte pred začatím súdneho konania. Strany si v prípade vzájomného sporu dohodnú vzájomné podmienky v príslušnej dohode. Následne podajú na miestne a vecne príslušný súd návrh na schválenie zmieru. Vecne príslušným súdom je okresný súd, v istých prípadoch súd krajský, pričom platí, že príslušnosť sa určuje rovnako, ako keby išlo o klasický návrh napríklad na spomínaný platobný rozkaz. Napríklad pri sporových veciach je to všeobecný súd podľa miesta pobytu odporcu. Ostatné podmienky sú totožne so súdnym zmierom. To znamená, zmierovacie konanie vedie opäť samosudca, ktorý musí posúdiť či dohoda nie je v rozpore s platným právom a až následne rozhodnúť či zmier schváli alebo nie. Po uzavretí dohody o zmieri, strany podajú na súd návrh na jeho schválenie. Ak súd zmier schváli, má táto dohoda rovnakú právnu silu ako právoplatný rozsudok, a môže byť dokonca použitá ako exekučný titul.

Súdny Zmier

Súdny zmier je upravený v § 99 Občianskeho súdneho poriadku a predstavuje dohodu, ktorú účastníci konania uzatvoria priamo pred súdom. Súd sa má vždy pokúsiť o zmier. Súdny zmier plní funkciu prevencie pred vysokými nákladmi a zdĺhavosťou súdneho konania. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Ak dôjde k mediácii a účastníci sa dohodnú na konkrétnom znení podmienok dohody, súd prednostne preskúma dohodu o mediácii a rozhodne, či túto dohodu schvaľuje alebo nie. Ak súd zmier schváli, vydá o tom uznesenie, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti nadobúda podľa ustanovenia § 99 ods.4 účinky právoplatného rozsudku a môže sa tak stať napríklad aj exekučným titulom. Ak by súd predmetný zmier neschválil, opäť by o tom vydal uznesenie a po nadobudnutí jeho právoplatnosti by súd pokračoval v riadnom súdnom konaní. Súd neschváli zmier len v prípade jeho rozporu s platným právom.

Trovy Konania pri Zmieri

Trovy konania upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Podľa položky 11 prílohy zákona SNR č. 71/1992 Zb. je poplatok za zmier dosiahnutý v zmierovacom konaní, t.j. predsúdny zmier stanovený na 2 % z hodnoty predmetu sporu, pričom najmenej 16,50 € a najviac 659,50 €. Ak sa predmet sporu nedá vyčísliť, súdny poplatok za návrh je stanovený na sumu 16,50 €. V prípade, ak by sa niekto rozhodol požiadať súd o zrušenie uznesenia, ktorým sa schválil zmier, musel by uhradiť súdny poplatok vo výške 6% hodnoty predmetu sporu, najmenej však 331,50 € najviac 16.596,50 €. Pri súdnom zmieri je úhrada trov značne odlišná. Keďže pred začatím konania je vo väčšine prípadov potrebné uhradiť súdny poplatok podľa zákona 71/1992 Zb. poplatok za súdny zmier sa priamo neplatí. To znamená, že v prípade konania i návrhu na vydanie platobného rozkazu na sumu 1.000,- € musel navrhovateľ uhradiť súdny poplatok vo výške 6 % z hodnoty sporu, t.j. 60 eur. Ak však dôjde k súdnemu zmieru platia podmienky stanovené v ustanovení § 11 ods. 7 OSP, podľa ktorého: Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak účastníci vyriešili časť sporu súdnym zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30 % zo zaplateného poplatku v konaní podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší. Ak by sa niektorá zo sporových strán, alebo aj obidve sporové strany nechali zastúpiť advokátom, je zrejmé, že za poskytnutie služieb by hradili advokátovi aj odmenu za jednotlivé úkony právnej pomoci, a to v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. Dôležitým ustanovením je § 146 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Sociálny zmier v kontexte

Zmier v Novom Civilnom Sporovom Poriadku

V novom procesnom kódexe je už hneď v úvode tohto zákona zrejmá dôležitosť dosiahnutia zmieru. Zmier je v tomto zákone upravený v § 148, podľa ktorého: Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Toto ustanovenie pomerne zjednodušuje tento inštitút oproti súčasnej právnej úprave. Nerozlišuje medzi súdnym a predsúdnym zmierom, ponecháva však povinnosť súdu vždy sa o zmier pokúsiť i povinnosť neschváliť ho ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Rozdielom oproti OSP je ustanovenie § 171, ktoré výslovne a podrobne ustanovuje podrobnosti, v prípade ak sa nepodarí vyriešiť spor zmierne.: Ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. V tomto zákone je teda jasne viditeľné ako zákonodarca chce, aby súdy kládli väčší dôraz na vyriešenie sporu zmierom. Dôkazom toho je početný výskyt podobne znejúcich ustanovení, ktoré obsahujú práve zásadu uvedenú v čl. 7 zákona č. 160/2015 Z. z.

Zmier v Trestnom Konaní

V rámci prípravného konania je možné vybaviť trestnú vec bez prejednania súdom. Inštitút zmieru predstavuje odchýlenie sa od normálneho priebehu trestného konania, ktoré by vyústilo do podania obžaloby. Ide o alternatívny spôsob ukončenia trestnej veci v prípravnom konaní. Ak by nebola spôsobená škoda trestným činom obvineného a neexistovala by osoba poškodeného absentoval by jeden zo základných prvkov uzavretia zmieru. Použitie tohto inštitútu by bolo úplne vylúčené.

Z hľadiska poškodeného, jeho práv a postavenia v trestnom konaní, majú odklony pomerne dôležitý význam. Odbremeňujú poškodeného od traumatizujúceho súdneho konania .V neposlednej rade predstavujú ďalší zo spôsobov efektívnejšieho uspokojenia jeho práva na náhradu škody. V súvislosti s odklonmi v trestnom konaní je dôležité uvedomiť si, že obvinený sa dobrovoľne vzdáva práva na prejednanie trestnej veci pred súdom. Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody s páchateľom. Práva poškodeného podľa § 220 neprislúchajú tomu, na koho prešiel nárok na náhradu škody. To neplatí, ak ide o dedičov poškodeného. Konanie o zmieri upravuje § 220 až 227 Trestného poriadku.

Schválenie zmieru prichádza do úvahy len v prípade menej závažných trestných činov. Musí ísť o prečin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov. Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie. Schválenie zmieru je možné len so súhlasom poškodeného a obvineného. Zmier nemožno schváliť, ak trestným činom bola spôsobená smrť osoby. Schválenie zmieru je rovnako neprípustné, ak je vedené trestné stíhanie pre korupciu. Zmier umožňuje poškodenému získať rýchlejšie odškodnenie.

Výška spôsobenej škody musí byť v rámci konania náležite zistená. Obvinený je povinný škodu, ktorú spôsobil trestným činom nahradiť v plnej výške. Dohoda o náhrade škody by mala obsahovať rozsah spôsobenej škody, čas a spôsob nahradenia škody pričom zákon nepredpisuje jej formu. Medzi iné potrebné opatrenia na náhradu škody patrí napr. nahlásenie vzniknutej škody ako poistnej udalosti poisťovni spolu s poskytnutím potrebnej súčinnosti. Poškodenému nie je možné vnútiť náhradu škody. V prípade ak poškodený odmietne prijať náhradu škody od obvineného, táto skutočnosť nebráni k schváleniu zmieru a zastaveniu trestného stíhania.

Prečítajte si tiež: Sociálny zmier a stabilita

Pri určení adresáta peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely je súd a v prípravnom konaní prokurátor viazaný obsahom dohody o zmieri. Peňažnú sumu možno priznať obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území SR na všeobecne prospešné účely. Spravidla pôjde o financovanie vedy, vzdelania, kultúry, školstva, požiarnej ochrany, podporu a ochranu mládeže. Môžu byť financované aj sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne a charitatívne účely. Peňažnú sumu možno určiť aj registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam, športovým a telovýchovným spoločnostiam, ako aj štátu na peňažnú pomoc poškodeným podľa osobitného zákona. Z peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely musí obvinený určiť aspoň 50 % štátu na peňažnú pomoc poškodeným podľa osobitného zákona. Ide o zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Peňažná suma na všeobecne prospešné účely nesmie byť zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu.

Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým prokurátor schválil zmier, zabezpečí, aby peňažná suma určená na všeobecne prospešné účely bola poukázaná adresátovi uvedenému v rozhodnutí. Ak nie je možné peňažnú odovzdať alebo ju adresát odmietne prijať, rozhodne o jej odovzdaní štátu na peňažnú pomoc poškodeným trestnými činmi poskytovanú podľa osobitného zákona. Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, pred rozhodnutím o schválení zmieru prokurátor vypočuje obvineného a poškodeného. Prokurátor zisťuje najmä na spôsob a okolnosti uzavretia zmieru, či zmier medzi nimi bol uzavretý dobrovoľne a či súhlasia so schválením zmieru. Výsluchom obvineného prokurátor zistí, či rozumie obsahu obvinenia a či si je vedomý dôsledkov schválenia zmieru. Súčasťou výsluchu obvineného musí byť vyhlásenie, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný.

Prokurátor zastaví trestné stíhanie v prípravnom konaní, ak sa schváli zmier medzi obvineným a poškodeným. Rozhodnutie prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania má formu uznesenia. Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania musí obsahovať opis skutku, ktorého sa týka zmier, jeho právne posúdenie a obsah zmieru. V rozhodnutí sa uvedie výška nahradenej škody alebo škody, k náhrade ktorej sa obvinený zaviazal. Obvinený môže urobiť aj iné opatrenia na odstránenie ujmy vzniknutej trestným činom. V rozhodnutí nesmie chýbať peňažná suma určenú na všeobecne prospešné účely s uvedením jej adresáta. Uvedie sa aj suma odovzdaná štátu na peňažnú pomoc poškodeným trestnými činmi. Rozhodnutie o zastavení trestného stíhania schválením zmieru má účinky oslobodzujúceho rozsudku. To znamená, že sa neuvádza vo výpise z registra trestov, lebo schválením zmieru sa na obvineného hľadí ako na nevinného. Tento údaj sa však uvádza do odpisu registra trestov obvineného. Súčasťou odpisu z registra trestov sú údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo právoplatnom rozhodnutí prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania.

Prokurátor nie je povinný schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie. Ak prokurátor zmier neschválil, hoci obvinený uskutočnil vyhlásenie, že spáchal skutok, pre ktorý je treste stíhaný, nie je možné v ďalšom konaní prihliadnuť na toto vyhlásenie ako na dôkaz. Ak prokurátor nerozhodne o schválení zmieru, zároveň zabezpečí, aby peňažná suma zložená na všeobecne prospešné účely bola vrátená obvinenému. Následne ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu. Ak po podaní obžaloby oprávnená osoba ponúkla skončenie veci zmierom alebo z obsahu spisu takáto možnosť vyplýva, môže samosudca nariadiť konanie o zmieri, schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie. Samosudca postupuje podľa ustanovenia § 220 až 227 Trestného poriadku. Proti tomuto rozhodnutiu môže prokurátor podať sťažnosť. Sťažnosť má odkladný účinok. Súd môže schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie aj na hlavnom pojednávaní za predpokladu, že sú splnené podmienky pre schválenie zmieru.

Register Trestov a Výpis z Neho

Register trestov je štátny register, ktorý eviduje právoplatné odsúdenia fyzických osôb súdmi Slovenskej republiky, ako aj právoplatné rozhodnutia zahraničných súdov, ktoré boli uznané na území Slovenskej republiky. Z registra trestov sa na základe žiadosti vydáva výpis alebo odpis.

Prečítajte si tiež: Čo nemôžeme zmeniť

Výpis z Registra Trestov

Výpis z registra trestov je verejná listina, ktorá preukazuje, či osoba bola alebo nebola právoplatne odsúdená. Dôležité je vedieť, čo všetko sa vo výpise uvádza. Patria sem totiž iba nezahladené odsúdenia uložené tuzemskými a aj zahraničnými súdmi. Výpis z registra trestov sa už občanovi nevydáva a tak ho ani nemáte povinnosť predkladať vo fyzickej podobe. Zamestnávatelia si ho vyžiadajú cez špecializovaný portál na základe vášho súhlasu.

Odpis z Registra Trestov

Na rozdiel od výpisu, odpis registra trestov obsahuje kompletnú históriu trestov danej osoby, vrátane tých, ktoré už boli zahladené. Odpis vydá generálna prokuratúra len zákonom ustanoveným oprávneným orgánom a len na zákonom stanovený účel. O odpis registra trestov môže požiadať a odpis môže prevziať len osoba určená oprávneným orgánom, ktorej meno a priezvisko tento orgán vopred písomne oznámi generálnej prokuratúre; táto osoba pred podaním žiadosti overí správnosť údajov uvedených v žiadosti.

Zahladenie Odsúdenia

Zahladenie odsúdenia je právny inštitút, ktorého cieľom je dať šancu osobám, ktoré sa dopustili trestného činu, na opätovné začlenenie do spoločnosti. Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený. Spôsob, akým dochádza k zahladeniu odsúdenia je odlišný predovšetkým v závislosti od druhu trestu a dĺžky jeho trvania. Pri podmienečných trestoch odňatia slobody platí, že ak sa odsúdený po skončení skúšobnej doby osvedčil, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Pri nepodmienečnom treste odňatia slobody platí, že súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej tri, päť alebo desať rokov, v závislosti od samotnej dĺžky trvania trestu odňatia slobody (podrobne v ustanovení § 92 ods. 1 Trestného zákona). Pri uplatnení inštitútu zahladenia odsúdenia podľa ustanovenia § 92 ods. 1 Trestného zákona je potrebné uvedomiť si, že na takého zahladenia odsúdenia nie je právny nárok, čo vyplýva zo zákonnej dikcie „súd môže zahladiť odsúdenie“. Na záver je potrebné dodať, že vo výnimočných a odôvodnených prípadoch môže dôjsť k zahladeniu odsúdenia aj pred uplynutím zákonom požadovaných lehôt (viď. ustanovenie § 92 ods.

Výmaz Záznamu z Registra Trestov

Vymazanie záznamu z registra trestov (tzv. zahladenie odsúdenia) závisí od viacerých faktorov, najmä od druhu trestu, ktorý Vám bol uložený, a od toho, či ste splnili všetky podmienky stanovené zákonom. Základná právna úprava je v Trestnom zákone (zákon č. 300/2005 Z. z.), konkrétne v § 92 a nasl. Ak Vám bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, zahladenie je možné po uplynutí skúšobnej doby, ak ste sa v jej priebehu osvedčili. Pri nepodmienečnom treste odňatia slobody je možné požiadať o zahladenie po uplynutí určitej doby od výkonu trestu - spravidla 3 roky pri treste do 1 roka, 5 rokov pri treste do 5 rokov, 10 rokov pri treste do 15 rokov a 15 rokov pri treste nad 15 rokov. Pri peňažnom treste alebo treste zákazu činnosti je lehota zvyčajne 1 rok po jeho vykonaní. O zahladenie odsúdenia musíte požiadať súd, ktorý rozhoduje na základe Vašej žiadosti. Súd prihliada na to, či ste viedli riadny život a splnili všetky povinnosti vyplývajúce z odsúdenia. Ak súd zahladí odsúdenie, nazerá sa na Vás, akoby ste neboli odsúdený, a záznam sa vymaže aj z registra trestov. Rizikom je, že ak ste v lehote spáchali ďalší trestný čin, súd nemusí zahladenie povoliť.

Kedy je Potrebný Výpis z Registra Trestov?

Výpis z registra trestov sa vyžaduje v rôznych situáciách, najmä pri nástupe do nového zamestnania, ak si chcete založiť živnosť, alebo ak sa uchádzate o prácu, ktorá si vyžaduje bezúhonnosť.

Rozdiely Medzi Zmierom a Výpisom z Registra Trestov

Zatiaľ čo zmier predstavuje dohodu medzi stranami sporu, ktorá môže viesť k zastaveniu trestného stíhania, výpis z registra trestov je úradný dokument, ktorý informuje o predchádzajúcich odsúdeniach danej osoby. Rozhodnutie prokurátora o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania má účinky oslobodzujúceho rozsudku. To znamená, že sa neuvádza vo výpise z registra trestov, lebo schválením zmieru sa na obvineného hľadí ako na nevinného. Tento údaj sa však uvádza do odpisu registra trestov obvineného.

tags: #zmier #a #výpis #z #registra #trestov