Invalidita a schopnosť platiť výživné: Mýty a fakty

Tento článok sa zaoberá problematikou invalidity a jej vplyvu na vyživovaciu povinnosť. Rozoberáme mýty, ktoré sa v spoločnosti vyskytujú, a uvádzame fakty podložené zákonmi a súdnymi rozhodnutiami. Cieľom je poskytnúť čitateľom komplexný pohľad na túto zložitú tému, ktorá sa dotýka mnohých rodín.

Mýty o výživnom a invalidite

V spoločnosti koluje množstvo mýtov a poloprávd týkajúcich sa výživného a invalidity. Niektoré z nich súvisia s predstavami o predmanželských zmluvách, rozvodoch a trvaní vyživovacej povinnosti.

Mýtus č. 1: Predmanželská zmluva vyrieši všetko

Slovenský právny poriadok nepozná inštitút predmanželskej zmluvy v pravom slova zmysle. Aktuálny Občiansky zákonník umožňuje len tzv. modifikačné dohody medzi manželmi, ktorými je možné upraviť zákonom stanovený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Manželia môžu prostredníctvom manželských dohôd rozšíriť, zúžiť alebo vyhradiť vznik BSM ku dňu zániku manželstva. So zavedením inštitútu predmanželskej zmluvy počíta až rekodifikácia súkromného práva.

Mýtus č. 2: Rozvod závisí od súhlasu oboch manželov

V bežnej komunikácii sa možno stretnúť s vyjadreniami typu „manžel mi ešte nepodpísal papiere na rozvod“. Rozvod manželstva je jedinou zákonom prípustnou formou zániku manželstva počas života oboch manželov, pričom konanie o rozvod manželstva je oprávnený iniciovať ktorýkoľvek z manželov. Na rozvod manželstva však neexistuje právny nárok, t. j. nesúhlas jedného z manželov nemôže sám o sebe zabrániť rozvodu manželstva.

Mýtus č. 3: Výživné sa platí len do 25 rokov dieťaťa

Často počúvaná veta „Synku, budem ťa živiť do tvojich 25 rokov, potom sa budeš o seba starať sám“ je mylná. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k ich deťom trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Táto povinnosť zaniká až okamihom, ak je dieťa schopné samostatne uspokojovať svoje potreby a posudzuje sa podľa okolností konkrétneho prípadu.

Prečítajte si tiež: Pracovné možnosti pri čiastočnej invalidite

Invalidita a vyživovacia povinnosť: Kľúčové aspekty

Invalidita, či už rodiča alebo dieťaťa, má významný vplyv na posudzovanie vyživovacej povinnosti. Je dôležité rozlišovať medzi rôznymi situáciami a zohľadňovať špecifické okolnosti každého prípadu.

Invalidita rodiča a zníženie vyživovacej povinnosti

Ak sa rodič stane invalidným a jeho príjem sa zníži, môže požiadať súd o zníženie vyživovacej povinnosti. Súd pri rozhodovaní berie do úvahy množstvo faktorov, vrátane zdravotného stavu rodiča, jeho pracovných možností a majetkových pomerov.

Dôležité faktory, ktoré súd zohľadňuje:

• Zdravotný stav rodiča: Ak je rodič trvalo invalidný so zníženou pracovnou schopnosťou a má zákaz vykonávať fyzickú prácu, súd túto skutočnosť zohľadní pri stanovení výšky výživného.
• Príjem rodiča: Zníženie príjmu v dôsledku invalidity je spravidla dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti. Súd však skúma, či rodič nie je schopný plniť výživné aj v budúcnosti.
• Možnosti a schopnosti rodiča: Súd posudzuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča. Berie do úvahy, či rodič nevykonáva prácu pod svoju kvalifikáciu alebo či nepodstupuje neprimerané majetkové riziká.

Príklad z praxe:

Pán X. je trvalý invalid so zníženou pracovnou schopnosťou viac ako 80%. Má zákaz vykonávať fyzickú prácu v dôsledku operácie chrbtice a zhoršujúceho sa zdravotného stavu. Požiadal súd o zníženie výživného na svoje deti. Súd, po zohľadnení jeho zdravotného stavu a zníženého príjmu, rozhodol o znížení výživného.

Upozornenie:

Ak bolo výživné stanovené už v čase, keď bol rodič v nepriaznivej zdravotnej situácii, súd s najväčšou pravdepodobnosťou návrhu na zníženie nevyhovie. Ak sa však daná výška stanovila za odlišných okolností, existuje možnosť, že súd rozhodne o znížení výživného, ak rodič preukáže zmenu pomerov a neschopnosť plniť výživné v doterajšej výške.

Invalidita dieťaťa a trvanie vyživovacej povinnosti

Poberanie invalidného dôchodku dieťaťom samo o sebe nie je dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Ak zdravotný stav dieťaťa neumožňuje zamestnať sa, nie je schopné samé sa živiť a vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Opatrovateľky a invalidita v Rakúsku

Rozhodnutie NS SR, sp. zn.: Cdo/20/2020 z 21.10.2020:

"Odvolací súd vychádzal z toho, že celková miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %, a preto dospel k záveru, že dcéru navrhovateľa jej zdravotný stav neobmedzuje v takej miere, aby sa do pracovného procesu začleniť nemohla."

Špecifické situácie:

• Dieťa s Downovým syndrómom: Ak dieťa s Downovým syndrómom poberá invalidný dôchodok, ale ešte stále chodí do školy, otec nemôže sám od seba prestať platiť výživné. Musel by podať na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
• Dieťa s DMO: V prípade rozvodu rodičov dieťaťa s DMO, ktoré poberá invalidný dôchodok a je zároveň opatrované jedným z rodičov, nie je možné vo všeobecnosti povedať, či má druhý rodič povinnosť platiť výživné. Záleží to na množstve okolností a na tom, ako celkovo situáciu posúdi súd.

Dôležité princípy:

• Zodpovednosť za osud: Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia".
• Ochrana znevýhodnených: Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pripočítaná na ťarchu tohto dieťaťa.
• Zodpovednosť rodičov: Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) postihnutia dieťaťa musia ísť na ťarchu toho, kto dieťa na svet priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú.

Práva a povinnosti rodičov a detí

Je dôležité si uvedomiť, že právo dieťaťa na styk s oboma rodičmi je jedno z najvýznamnejších práv. Súdy dbajú na to, aby dieťa malo pokiaľ možno rovnocenný styk s obidvoma svojimi rodičmi. Ak jeden z rodičov bezdôvodne bráni druhému rodičovi v styku, môže sa rodič domáhať na súde práva na úpravu styku.

Práva rodiča, ktorý platí výživné:

• Právo na styk s dieťaťom: Ak otec detí bráni v styku, môžete sa domáhať súdneho výkonu rozhodnutia. Okrem toho do úvahy za istých okolností prichádza aj právo žiadať zmeniť rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti a žiadať, aby deti boli zverené Vám.
• Právo na informácie o dieťati: Máte právo byť informovaný o dôležitých záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa, ako je jeho zdravotný stav, školský prospech a záujmy.

Povinnosti rodičov:

• Platiť výživné: Rodič je povinný rešpektovať súdne rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti a spravovať sa ním dovtedy, kým nie je zmenené alebo zrušené neskorším rozhodnutím.
• Podieľať sa na výchove: Aj keď dieťa nežije v spoločnej domácnosti, rodič má právo a povinnosť podieľať sa na jeho výchove.

Ako postupovať pri zmene pomerov?

Ak sa zmenia pomery, napríklad zdravotný stav rodiča alebo dieťaťa, je potrebné podať návrh na súd na zmenu výživného.

Návrh na zmenu výživného:

• Návrh je potrebné podať na okresnom súde v mieste bydliska dieťaťa.
• V návrhu je potrebné uviesť opodstatnené dôvody, ktoré potvrdzujú, že navrhovateľ nie je schopný platiť výživné v stanovenej výške, ako aj návrh výšky výživného, ktoré bude spôsobilý platiť.
• K návrhu je potrebné priložiť všetky relevantné dokumenty, ako sú lekárske správy, potvrdenia o príjme a výdavkoch.

Trestný čin zanedbania povinnej výživy

Podľa § 196 ods. 1 Trestného zákona, kto úmyselne neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného po dobu dlhšiu ako tri mesiace, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Dôležité aspekty:

• Úmysel: Na spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy sa vyžaduje úmyselné konanie.
• Doba trvania: Neplnenie vyživovacej povinnosti musí trvať dlhšie ako tri mesiace.
• Možnosti a schopnosti: Súd pri posudzovaní trestného činu zanedbania povinnej výživy zohľadňuje možnosti a schopnosti povinného rodiča.

Prečítajte si tiež: Invalidita a totálna endoprotéza bedra

tags: #invalidita #a #schopnost #platiť #výživné