Návrh na Mimosúdne Vysporiadanie Podielového Vlastníctva: Vzor a Praktické Aspekty

Článok sa zameriava na problematiku podielového spoluvlastníctva a možnosti jeho mimosúdneho vysporiadania. V úvode je predstavený koncept spoluvlastníctva a bežné nezhody, ktoré medzi spoluvlastníkmi môžu vznikať. Následne sa venuje rozdielom medzi dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu. Detailnejšie rozoberá proces mimosúdneho vysporiadania, vrátane potrebných náležitostí a odporúčaní.

Úvod do Podielového Spoluvlastníctva

Vlastníctvo je definované ako spoločenstvo práv a povinností k predmetu vlastníctva, pričom predmetom vlastníctva sú najmä veci hnuteľné a nehnuteľné. Občiansky zákonník rozdeľuje vlastníctvo na výlučné vlastníctvo jednej osoby a spoluvlastníctvo viacerých osôb. Spoluvlastníctvo môže byť podielové alebo bezpodielové. Často sa stretávame s otázkami širokej verejnosti, ktoré sa týkajú najmä zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam.

Podielové spoluvlastníctvo možno všeobecne definovať ako spoločenstvo vlastníckych práv a povinností spoluvlastníkov k predmetu spoluvlastníctva. Vychádzajúc z §132 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže podielové spoluvlastníctvo k veciam vzniknúť najmä na základe zmluvy medzi spoluvlastníkmi (napr. darovacia zmluva, kúpna zmluva) alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu (napr. rozhodnutie v dedičskom konaní). Výnimočne môže podielové spoluvlastníctvo vzniknúť aj priamo zo zákona, napr. pokiaľ si bývalí manželia nevysporiadajú ich zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo v zákonnej lehote troch rokov od rozvodu manželstva dohodou alebo podaním návrhu na súd (§149 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Bežným príkladom je situácia, keď existuje nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve viacerých osôb - spoluvlastníkov. Po istej dobe sa začnú medzi týmito spoluvlastníkmi vyskytovať nezhody ohľadom ďalšieho užívania a hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou. Spoluvlastnícky podiel môže byť vyjadrený zlomkom (napr. 1/2) alebo percentom (napr. 50%).

Rozdiel Medzi Dohodou o Zrušení a Zmluvou o Prevode

Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa odlišuje od zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. Účastníkmi dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť všetci spoluvlastníci, t. j. tí, ktorí sú evidovaní na liste vlastníctva.

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

Mimosúdne Vysporiadanie: Dohoda Spoluvlastníkov

Spoluvlastníctvo zaniká jeho zrušením a vysporiadaním buď na základe dohody spoluvlastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu. K zániku podielového spoluvlastníctva však môže dôjsť aj prevodom spoluvlastníckeho podielu, pokiaľ výsledkom tohto prevodu je zánik spoluvlastníckych podielov, t.j. pokiaľ vec nadobudne jediný vlastník. Občiansky zákonník nespája so samotným zrušením podielového spoluvlastníctva splnenie žiadnych ďalších podmienok, vychádzajúc zo zásady, že žiaden zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený zotrvať v spoluvlastníckom zväzku. Len výnimočne, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd nezruší a nevysporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci jednému zo spoluvlastníkov alebo predajom veci (§142 ods. 2 Občianskeho zákonníka), to však neplatí pri rozdelení veci.

V zmysle §141 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.“

Pokiaľ sa všetci spoluvlastníci veci dokážu dohodnúť na zrušení, no najmä na vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, uzatvárajú tzv. dohodu o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje žiadne formálne náležitosti takejto dohody, dokonca pripúšťa, aby takáto dohoda mala len ústnu formu, avšak s tým, že každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali. Základnou a nevyhnutnou obsahovou náležitosťou každej dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva je jasný a zrozumiteľný spôsob vysporiadania, t.j. ako sa spoluvlastníctvo ruší a ako si spoluvlastníci svoje vzájomné majetkové vzťahy vysporiadajú.

Ak je predmetom dohody o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, musí takáto písomná dohoda mať aj formálne a obsahové náležitosti ustanovené nielen v §37, §141 Občianskeho zákonníka, ale aj náležitosti ustanovené Katastrálnym zákonom č. 162/1995 Z.z. príp. Zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z. z. Nie je možné vylúčiť aj aplikáciu iných právnych noriem.

Náležitosti Návrhu na Mimosúdne Vyrovnanie

Pri spísaní mimosúdnej dohody je potrebné uviesť účastníkov dohody a predmet dohody, teda to, na čom sa strany dohodli. Ak ide o rekonštrukciu, je potrebné špecifikovať dielo, miesto výkonu a spôsobenú škodu. V dohode by mal byť uvedený nárok zhotoviteľa na odmenu za vykonané práce a výška nároku na náhradu škody. Následne je potrebné uviesť, že si tieto nároky započítavate a zvyšok (ak zostane) si nebude oprávnená strana uplatňovať. Ide o tzv. nepomenovanú dohodu.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Odporúčania Pred Podaním Návrhu na Súd

Ešte pred podaním návrhu na súd dôrazne odporúčame pokúsiť sa dohodnúť so všetkými spoluvlastníkmi na zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva. Treba si uvedomiť, že pokiaľ o zrušení a vysporiadaní rozhoduje súd, tak sa môže stať, že súd rozhodne inak, ako si to žalujúci spoluvlastník predstavuje. Okrem toho treba počítať s tým, že súdne konanie je spojené so zvýšenými nákladmi na súdne poplatky, trovy dokazovania a prípadnú odmenu advokátovi. Rovnako si treba uvedomiť, že súd rozhoduje aj o náhrade týchto trov, t.j. v prípade neúspechu v konaní súd môže priznať ostatným účastníkom konania náhradu ich trov konania. Pokiaľ sa neviete s ostatnými spoluvlastníkmi dohodnúť odporúčame obrátiť sa na právnika, ktorý sa môže pokúsiť dohodu spoluvlastníkov vo Vašom mene sprostredkovať. Naša advokátska kancelária v záujme svojich klientov sa vždy snaží o mimosúdnu dohodu o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva.

Alternatívy k Dohode: Súdne Rozhodnutie

Na rozdiel od dohody všetkých spoluvlastníkov môže súd zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo na základe zákonných zásad uvedených v §142 Občianskeho zákonníka.

V zmysle §142 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.“

Postup Súdu pri Rozhodovaní

a) V prvom rade súd musí vždy skúmať, či je možné vec, ktorá je predmetom spoluvlastníctva, dobre rozdeliť medzi spoluvlastníkov. Pokiaľ je možné vec dobre rozdeliť, súd musí vždy postupovať tak, že vec rozdelí, a to aj v prípade, že rozdelenie veci žiaden zo spoluvlastníkov nenavrhuje. V prípade nehnuteľností je možné rozdelenie aj vertikálne, ale aj horizontálne, pokiaľ výsledkom takéhoto delenia sú samostatné buď bytové alebo nebytové jednotky, príp. pozemky. Súd spravidla za týmto účelom ustanoví znalca, ktorý určí, či je možné nehnuteľnosť technicky rozdeliť a ak áno, aké náklady by s tým boli spojené. Zdôrazňujeme, že zákon vyžaduje, aby rozdelenie bolo „dobre“ možné. To znamená, že súd prihliada nielen na to, či je rozdelenie technicky možné, ale aj na to, či takémuto rozdeleniu nebránia iné objektívne alebo subjektívne skutočnosti. Napríklad, pokiaľ by s prípadným rozdelením nehnuteľnosti boli spojené neprimerane vysoké náklady na stavebné úpravy, tak súd môže skonštatovať, že za takých podmienok nie je rozdelenie dobre možné.

b) Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Súd sa spravidla snaží usporiadať majetkové vzťahy medzi spoluvlastníkmi tak, že celú vec prikáže jednému z nich za primeranú finančnú náhradu v prospech ostatných odstupujúcich spoluvlastníkov. Súd však môže postupovať aj tak, že vec prikáže viacerým spoluvlastníkom, nielen jednému. Pri rozhodovaní o tom, komu vec prikáže, ako aj pri rozhodovaní o výške primeranej finančnej náhrady prihliada súd nielen na veľkosti podielov, ale aj na účelné vyžitie veci a na násilné správanie spoluvlastníkov. Účelnosť sa posudzuje najmä podľa toho, ktorý spoluvlastník vec užíva. Pokiaľ je predmetom napríklad byt, tak pokiaľ jeden zo spoluvlastníkov tento byt sám užíva, tak je účelné, aby bol prikázaný jemu do vlastníctva. Násilné správanie jedného zo spoluvlastníkov súd vždy vyhodnocuje v neprospech toho, kto sa násilia dopúšťa. Pokiaľ je predmetom spoluvlastníctva byt, v ktorom žijú dvaja spoluvlastníci a jeden z nich pácha násilie na druhom spoluvlastníkovi, tak byt prikáže do výlučného vlastníctva toho, ktorý je obeťou tohto násilia. Násilné správanie je nevyhnutné v konaní preukázať.

Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára

c) Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Predaj prichádza do úvahy výlučne v prípade, že žiaden zo spoluvlastníkov v konaní neprejaví záujem vec nadobudnúť do vlastníctva. Súd nemôže vec prikázať do vlastníctva osoby, ktorá nechce vlastníctvo nadobudnúť. Nikto nemôže byť nútený nadobudnúť vlastníctvo. V súdnom konaní sa zisťuje trhová hodnota veci najmä za účelom určenia výšky primeranej finančnej náhrady, ktorá bude patriť odstupujúcim spoluvlastníkom. Pokiaľ sa spoluvlastníci na trhovej hodnote nedohodnú, súd určí v konaní znalca, ktorý vypracuje znalecký posudok, v ktorom určí predpokladanú trhovú hodnotu nehnuteľnosti.

Právna Pomoc a Zastupovanie

c) Vypracovanie a podanie návrhu na súd na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, vrátane kompletného právneho zastúpenia v konaní až do právoplatného skončenia veci.

Alternatívne Riešenia Sporov

Súdy sú orgánmi súdnej moci a vykonávajú súdnictvo ako nezávislé a nestranné inštitúcie. Nie všetky spory či už medzi fyzickými alebo právnickými osobami možno vyriešiť mimosúdne, teda dohodou strán. Vzhľadom na to, že súdy sú zavalené veľkým počtom podaní a tiež tej skutočnosti, že súdne konanie je finančne náročné, odporúčame využívať súdy len v krajnom prípade. Často stačí trochu dobrej vôle na obidvoch stranách a spor, ktorý by sa mal riešiť súdnou cestou, sa ukončí mimosúdnou dohodou strán. Cieľom súčasnej právnej úpravy je, aby sa využívali viac alternatívne, mimosúdne riešenia sporov. To znamená rozhodcovské konanie a mediácia.

Mediácia je dobrovoľný proces, v ktorom neutrálna osoba - mediátor - pomáha sporiacim sa stranám vyjednávať urovnanie sporu. Je rýchla a neformálna, preto ju uprednostňujeme pred rozhodcovským konaním, ktoré sa využíva skôr v obchodnoprávnych veciach a vo veciach s medzinárodným prvkom. Možno ju využiť v sporoch, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov, ale aj pracovnoprávnych vzťahov. Mediáciu upravuje zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov. Mediátorom môže byť každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá funkciu mediátora prijme, obvykle pôsobí na príslušných okresných súdoch, môže ním byť aj notár.

tags: #návrh #na #mimosúdne #vysporiadanie #podielového #vlastníctva