Hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj Slovenska: Historická perspektíva a súčasné výzvy

Slovenská republika, situovaná v srdci Európy, prešla v priebehu svojej histórie komplexným vývojom, ktorý signifikantne ovplyvnil hospodársky, sociálny a kultúrny život jej obyvateľov. Od čias Rakúsko-Uhorska, cez obdobie prvej Československej republiky, Slovenského štátu, socialistického Československa až po súčasnú samostatnosť, formovali slovenskú spoločnosť rôzne politické, ekonomické a sociálne faktory. Tento článok sa zameriava na analýzu týchto faktorov a ich vplyv na život Slovákov v rôznych obdobiach.

Hospodársky vývoj Slovenska

Hospodársky vývoj Slovenska bol vždy spätý s politickou situáciou a geografickou polohou krajiny. Už v 18. storočí sa začal rozvíjať hospodársky život v okolí Štúrova, ktoré sa stalo centrom širokého okolia vďaka svojej výhodnej polohe. Cisár Karol III. udelil v roku 1724 pre "Villa Párkány" právo vydržiavať ročne 4 zemské trhy a jarmoky. V druhej polovici 19. storočia sa v Parkane (dnešnom Štúrove) začal rozvíjať priemysel, vznikali menšie závody ako Prvá parkanská škrobáreň Otta Frankla a synov spolu s mlynom (1842) a tehelňa bratov Rennerovcov. Významným dopravným uzlom sa Parkan stal v roku 1850, keď bola dokončená výstavba železnice na úseku Vác - Bratislava.

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa Slovensko stalo súčasťou štátu s vyspelejším priemyslom v Čechách. To viedlo k odbúravaniu priemyslu na Slovensku a zvyšovaniu nezamestnanosti. Napriek tomu sa hospodárstvo Slovenska rozvíjalo, hoci pomalšie ako v Čechách. V medzivojnovom období sa rekonštruoval dunajský most v Štúrove (opätovne daný do prevádzky v roku 1927), škrobáreň, parný mlyn, Rennerovej tehelne, pivosklad a postavili sa nové vojenské kasárne.

Počas Slovenského štátu (1939-1945) bola kúpyschopnosť obyvateľstva na nízkej úrovni. Vláda vydala Zákon o pracovnej povinnosti, ktorý nariaďoval nezamestnaným od 18 do 60 rokov nastúpiť na určené pracovné miesto, inak boli zaradení do vojenskej pracovnej služby. Pokles nezamestnanosti bol aj dôsledkom odchodu českých a židovských zamestnancov. Obmedzila sa práca v nedeľu a zaviedli sa prídavky na deti. Robotník zarobil od 4 do 20 KS denne, pričom 1kg chleba stál 2,20KS, 1kg cukru 6KS, 1kg masla 20KS a 1l mlieka 2KS.

V socialistickom Československu prešlo Slovensko výraznou industrializáciou. V roku 1963 bol položený základný kameň kombinátu Juhoslovenských celulózok a papierní (JCP) v Štúrove, ktorý na 40 rokov ovplyvnil život mesta a celého okolia. Po roku 1989 nastal rozvoj súkromného podnikania a privatizácie. Dňa 11. septembra 2001 bol odovzdaný do prevádzky zrekonštruovaný most „Márie - Valérie“ medzi Štúrovom a Ostrihomom, čo prispelo k rozvoju hospodárskeho, spoločenského a kultúrneho života v meste.

Prečítajte si tiež: Dokumenty Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

V 14. a 15. storočí bolo baníctvo a hutníctvo zdrojom bohatstva krajiny. Reformy Karola Róberta viedli k hospodárskemu rozvoju krajiny a vytvorili sa podmienky na slobodné podnikanie mešťanov a šľachty, najmä na strednom a východnom Slovensku. V baníctve sa zavádzali nové technické postupy (od povrchového získavania rúd na hlbinnú ťažbu). Bane ohrozovala spodná voda, preto sa budovali tzv. dedičné štôlne, ktoré viedli z baní do údolí potokov a takto prirodzeným spádom odvádzali spodnú vodu. Ťažba kovov zahŕňala zlato (2 500 kg ročne v Kremnici, kde sa razili mince pre Uhorské kráľovstvo a celú Habsburskú ríšu; kremnická mincovňa je jedinou fungujúcou mincovňou v strednej Európe od stredoveku až do súčasnosti); v 15.

Privilégia ako prvé mali mestá: Bratislava, Trnava, Košice, Prešov, Bardejov, spišské mestá na čele s Levočou, a najmä stredoslovenské a východoslovenské banské mestá. Na severnom a západnom Slovensku získala významnejšie postavenie Žilina ako stredisko obchodu a remesiel, ale aj Trenčín a Skalica. Viaceré, najmä slobodné kráľovské mestá si v priebehu 14. - 15. storočia vybudovali, resp. Do Poľska sa vyvážala meď, železo a víno pochádzajúce z tokajskej oblasti. Západoslovenské mestá Bratislava a Trnava obchodovali s Viedňou, Moravou a Čechami, smerom na juh s Dalmáciou, na západ vyvážali najmä dobytok a víno. Predmetom dovozu boli väčšinou drahé súkna, plátno, remeselnícke výrobky, zbrane a luxusné tovary.

Sociálny život na Slovensku

Sociálny život na Slovensku bol ovplyvnený politickými a hospodárskymi zmenami. V prvej Československej republike sa uzákonil 8-hodinový pracovný čas, podpory v nezamestnanosti, ochrana nájomníkov a zlepšilo sa sociálne poistenie. Počas Slovenského štátu sa zaviedli prídavky na deti.

V socialistickom Československu sa sociálny život zlepšil vďaka industrializácii a zamestnanosti. V mestách sa budovali nové byty a zlepšovala sa infraštruktúra.

Po roku 1989 sa sociálny život zmenil vďaka rozvoju súkromného podnikania a liberalizácii. Zvýšila sa životná úroveň, ale aj sociálne rozdiely.

Prečítajte si tiež: Eurofondy a rozvoj Slovenska

V 14. storočí bolo na Slovensku okolo 3 000 dedín, počet obyvateľstva sa zvyšoval prirodzeným prírastkom, ale aj príchodom nových osadníkov, najmä z nemeckých krajín. Prebiehala nemecká kolonizácia (správa osady zverená dedičnému richtárovi) a valašská kolonizácia - etnicky to bolo rusínsko-ukrajinské, čiastočne aj poľské, menej balkánsko-románske obyvateľstvo; na severnom a strednom Slovensku; Valasi od panovníkov dostávali aj zvláštne výsady (napr. liptovskí a oravskí Valasi od kráľa Mateja Korvína v roku 1474). Za vlády Mateja Korvína začal počet obyvateľstva na Slovensku opäť rásť (500 000 - 550 000 obyvateľov). Nepestovali sa zemiaky a kukurica. Poddaní odvádzali cirkevný desiatok, zemepánsky deviatok, ako aj rôzne poplatky a služby zemepánom (napr. novoročné dary). Husitské výpravy spôsobili, že nemecký patriciát ušiel z mnohých slovenských miest a mestečiek, a tie sa príchodom obyvateľstva z vidieka poslovenčili. Žiline bolo udelené právo rovnakého zastúpenia v mestskej rade (Ľudovítom I.

Kultúrny život na Slovensku

Kultúrny život na Slovensku bol vždy bohatý a pestrý. Vznik Československej republiky v roku 1918 mal pre slovenský národ nesmierny význam. Česká kultúra, školstvo, šport a iné oblasti života sa pre Slovákov stali vzorom, ktorý sa snažili napodobňovať. Oproti uhorským pomerom mimoriadne stúpla všeobecná vzdelanostná úroveň. Na prelome 19. a 20. storočia a potom aj v 1. polovici 20. storočia sa v Štúrove vďaka aktívnemu meštianstvu rozvinul bohatý kultúrny a spoločenský život. V roku 1880 bol v Parkane založený notársky a matričný úrad. Medzi najstaršie dobrovoľné organizácie mesta patril Zbor požiarnej ochrany, ktorý bol založený v roku 1885. Pred I. svetovou vojnou bola v Parkane zriadená aj meštianska škola.

Vo výtvarnom umení v období Slovenského štátu tvorili Martin Benka, Vincent Hložník, Ľudovít Fulla. V hudbe pôsobili Mikuláš Schneider Trnavský, Eugeň Suchoň, Alexander Moyzes, Gejza Dusík. Spevákom bol František Krištof Veselý. V oblasti vedy vznikali a rozvíjali svoju činnosť Slovenská národná knižnica, Slovenská akadémia vied a umení, Slovenské národné múzeum a Štátny archeologický ústav.

V socialistickom Československu sa kultúrny život rozvíjal pod vplyvom socialistického realizmu. Vznikali nové divadlá, kiná a kultúrne domy.

Po roku 1989 sa kultúrny život otvoril novým vplyvom a trendom. Rozvíja sa súkromná kultúrna iniciatíva a vznikajú nové kultúrne inštitúcie.

Prečítajte si tiež: Slovenský štát: Politický a sociálno-ekonomický prehľad

Až do začiatku 15. storočia - latinčina mala dominantné postavenie ako literárny, diplomatický a komunikatívny jazyk vzdelancov, ale i šľachticov a mešťanov. V bežnej komunikácii sa používali živé jazyky obyvateľstva (slovenčina, chorvátčina, nemčina i maďarčina). Na prelome 14. a 15. V 15. storočí sa rozšírila sieť mestských a dedinských škôl. V 14. a 15. storočí dosahuje vysokú úroveň tvorba a maliarska výzdoba kódexov (najviac z prostredia Bratislavskej kapituly). Od polovice 15. storočia - prenikanie humanizmu; kráľ Matej Korvín vybudoval v Budíne knižnicu, v ktorej zhromaždil množstvo cenných rukopisov (bibliotéka Korviniana). Poprednými šíriteľmi humanizmu v Uhorsku: Ján Vitéz zo Sredny - stal sa ostrihomským arcibiskupom, a jeho synovec Ján z Čazmy, nazývaný Panonius, biskup v Päťkostolí (obaja chorvátskeho pôvodu, blízki spolupracovníci kráľa Mateja Korvína). Pápež Pavol II. 1490 - zánik univerzity. Študenti zo Slovenska študovali na univerzite v Prahe (po husitských vojnách záujem opadol), v Krakove a vo Viedni. Vznikajú kroniky (diela svetských vzdelancov) - výtvarne hodnotnou je Obrázková kronika, najrozsiahlejšiu v 80. rokoch 15.

Kultúra a rozvoj: Súčasný kontext

S prihliadnutím na aktuálne nastavenie rozvojových politík kultúru vnímame ako štvrtý pilier regionálneho rozvoja, pričom daný kontext akcentuje aj Agenda 2030. Parametrom posudzovania kvality života na rovine miest a sídiel sú prejavy a iniciatívy naviazané na aktívnu participáciu vo sfére kultúrneho a spoločenského. Aktivity živej kultúry pozitívne ovplyvňujú verejnú sféru, ich pridanou hodnotou je nielen oživenie kultúrneho diania, ale aj revitalizácia občianskej participácie, ochoty podieľať sa na verejnom a občianskom živote lokality, podpora vnútornej súdržnosti spoločenstva a upevňovanie sídelnej identity. Živá kultúra je dôležitým faktorom zvyšovania atraktivity lokality pre odvetvie kultúrneho turizmu. Bohatá a pestrá ponuka aktivít živej kultúry predstavuje alternatívu k pasívne trávenému voľnému času, vyrovnáva dôsledky spojené s konzumným spôsobom života. Spokojnosť obyvateľov s kultúrnym a spoločenským životom znamená aj vytváranie podmienok na udržanie a kreatívne rozvíjanie jedinečných a výnimočných miestnych kultúrnych tradícií a miestneho kultúrneho dedičstva a upevňovanie vedomie potreby ich zachovania pre ďalšie generácie. Kvalita kultúrneho života pozitívne ovplyvňuje kvalitu ľudských zdrojov. Svoj význam a špecifické funkcie majú nielen organizované podujatia, ale aj aktivity a činnosti založené na aktívnej kultúrnej participácii. Spontánna a dobrovoľná participácia na kultúrnom a spoločenskom živote signalizuje vitalitu lokálnej komunity. Slovenská republika disponuje bohatou a pestrou kultúrnou infraštruktúrou, ktorá sa intenzívne budovala v 20. storočí. Okrem zastaralej infraštruktúry je výraznou bariérou produktívnejšieho využívania potenciálu kultúry aj nevhodné nastavenie cieľov kultúrnych politík v predchádzajúcich obdobiach. Zo zistení tímu expertov EÚ vyplýva aj výrazne nižšia miera kultúrnej participácie občanov SR v porovnaní s priemerom EÚ ale aj okolitými krajinami, vrátane krajín V4. Nízka miera participácie nie je podmienená nedostupnosťou kultúry alebo slabou kultúrnou ponukou, pretože počet kultúrnych inštitúcií v kľúčových kategóriách je porovnateľný s rovnako veľkými štátmi. Kultúrny a sociálny potenciál regiónov a sídiel sledujeme prostredníctvom ukazovateľov a parametrov ako kvalita sociálneho prostredia, pestrosť kultúrneho života, ponuka kultúrnych a sociálnych služieb, štruktúry kultúrnej krajiny v jej komplexnosti a pod. Predstavuje ho jedinečné bohatstvo lokality (či už sídla alebo regiónu) a ľudských zdrojov, ktoré môže byť ďalej rozvíjané, kultivované, využívané (aj ekonomicky), ale môže aj zaniknúť.

Odporúčania pre koncipovanie rozvojových stratégií a koncepcie kultúrneho plánovania kultúru neredukujú na oblasť tradičnej ľudovej kultúry či pamiatkového fondu, naopak, akcentujú tzv. živú kultúru, vrátane tradičnej živej kultúry mestskej ale aj živej ľudovej kultúry. Medzi parametre, ktoré kultúrny a sociálny potenciál najvýraznejšie ovplyvňujú, zaraďujeme podnikateľské prostredie, ústretovosť orgánov verejnej správy, úroveň využitia jedinečnosti a neopakovateľnosti miesta (genius loci), potenciál obyvateľov a ich verejne prejavovaná spokojnosť. V kontexte politík udržateľného rozvoja patrí medzi prioritné oblasti ochrana kultúrnej krajiny, vrátane rešpektovania a zachovávania jedinečného a osobitého koloritu ľudských sídiel. Ochrana kultúrnej krajiny je spojená s iniciatívami zacielenými na obnovu a ochranu krajinárskych hodnôt aj pamiatkových hodnôt, vrátane ochrany krajinných dominánt a urbanistických celkov s významnou krajinárskou kvalitou (siluety a panorámy historických miest). Kultúrne dedičstvo slovenských regiónov v podobe živej tradičnej kultúry obohacuje nielen obyvateľov obcí, miest a regiónov, ale funguje ako potenciálna atraktivita pre odvetvia kultúrneho turizmu. S udržateľnosťou a ďalším rozvojom kultúrnej tradície a kultúrneho dedičstva súvisí upevňovanie vedomia, že bohatstvo kultúrnych tradícií a prvky kultúrneho dedičstva je potrebné zachovať pre ďalšie generácie nie ako múzejné exponáty, ale ako živé kultúrne prvky.

Regionálne povedomie a sídelná identita

Existencia emocionálnych väzieb medzi človekom a priestorom vyúsťuje do pevnejšieho ukotvenia, znižuje riziko odcudzenia a eliminuje pociťovanie osamotenosti. Ukotvenie do regiónu ako sociálno-kultúrneho prostredia predstavuje dôležitý faktor sociálnej súdržnosti obyvateľov územia. Silné regionálne povedomie vyúsťuje do pociťovania vzájomnej spolupatričnosti a súdržnosti. Aktívna participácia na všetkých formách života občianskej spoločnosti predpokladá porozumenie situácie spoločenstva, vnímanie udalostí aj potrieb okolitých aktérov. Regionálne povedomie a s ním súvisiaca spolupatričnosť a súdržnosť sa prejavujú aj v zdieľaní kultúry, v udržiavaní kontinuity významov, s ktorými sa vo vedomí subjektov spoločenstvo spája a na pozadí ktorých jednotlivci a skupiny identitu spoločenstva potvrdzujú a „zvečňujú“ tu a teraz, smerom do minulosti aj smerom do budúcnosti. Spolupatričnosť jednotlivca so skupinou či s miestom je verbalizovaná a manifestovaná: prejavuje sa aj rešpektovaním ustálených spôsobov správania, ktoré síce nemajú záväzný charakter, ale spoločenstvo ich opakuje a rešpektuje. Zahŕňajú skúsenosti, vyjadrenia, znalosti, schopnosti, ako aj rovinu artefaktov (nástroje a predmety), ktoré sa prejavujú v ústnych tradíciách a vyjadreniach, v interpretačnom umení, vo zvyklostiach, vo vedomostiach a presvedčeniach týkajúcich sa prírody a vesmíru, v zručnostiach, spojených s tradičnými remeslami a v osobitostiach pretvárania kultúrnej krajiny.

V praktických, každodenných situáciách sa regionálne povedomie prejavuje nielen ako emocionálne puto medzi človekom a regiónom, ale aj na rovine interakcií medzi členmi spoločenstva. Spoločenstvá vo vnútri sociálno-kultúrne ohraničených regiónov svoju vnútornú súdržnosť prejavujú vtedy, ak dokážu identifikovať faktory, ktoré umožňujú nasmerovať sa k spoločnému cieľu alebo zdieľa(teľ)nej vízii napriek tomu, že v skutočnosti fungujú ako kultúrne pluralitné a vnútorne diferencované (kultúrne nehomogénne), často aj politicky, sociálne, etnicky, konfesionálne a pod. partikularizované celky.

Živá kultúra ako kultúrny potenciál

Kultúrnu a sociálnu dimenziu interakcií medzi obyvateľmi a sídlom je možné transformovať na kvantifikovateľný ukazovateľ: kultúrny a sociálny potenciál sídiel a regiónov, ktorý patrí medzi tzv. mäkké faktory regionálneho rozvoja. Jednotlivé kultúrne regióny pri pohľade „zhora“ vytvárajú kultúrne pestrú a rôznorodú mozaiku: na základe jedinečnosti lokálne a regionálne ukotvených „spôsobov života“ o „slovenskej kultúre“ (ako špecifickej zovšeobecňujúcej konceptualizačnej schéme) musíme uvažovať ako o heterogénnom, vnútorne diferencovanom komplexe, ktorý sa skladá z autochtónnych javov a prejavov (boli aktívne vytvárané obyvateľmi lokality a často nadväzovali na staršie formy, odovzdávané tradovaním: folklórne prejavy, dispozícia vidieckych stavieb, funkčné usporiadanie hospodárskych stavieb, stavebné postupy, využívanie lokálne dostupných surovín, poľnohospodárske postupy a podobne), ale aj aktívne či pasívne preberaných a adaptovaných z iných prostredí.

Rovnako je kultúrne pestrým, pluralitným a diferencovaným celkom aj každý región, keďže „kultúra regiónu“ zovšeobecňuje spoločné prvky a prejavy lokálne špecifických spôsobov života (lokálne viazaných kultúrnych prejavov), vrátane tradícií, histórie a vzorov konania každodenných aktivít. Jedným z najviditeľnejších prejavov lokálnej kultúry sú kultúrne vzorce, ktoré si spoločenstvo odovzdáva tradovaním, ďalej sa reprodukujú v kultúrnych prejavoch a výtvoroch a stabilizujú sa vo zvykoch a obyčajach. V lokálnej kultúre možno identifikovať statické a stabilné, ale aj dynamické prejavy v podobe inovácií, výpožičiek či transferov. Tradovaním odovzdávaný súbor kultúrnych vzorcov odkazuje aj na hodnoty, na ktoré sa navrstvuje obraz sveta a prežívanie každodennosti. Ako hodnotový fundament spoločenstva, jeho étos, je neprenositeľný a predstavuje skutočné dedičstvo, ktoré sa tradovaním odovzdáva a zachováva. Význam a hodnota regiónu pre jeho obyvateľov nie je daná, ale získavajú sa v kontexte interakcií, diania a komunikačných udalostí. S fenoménmi a prvkami, ktoré región tvoria a charakterizujú (od objektov cez ľudí, udalosti a ich prežívanie), sa viažu hlboko uložené a ukotvené významy. Potrebu „patriť niekam“, mať väzby k okolitému prostrediu (sociálnemu, kultúrnemu aj environmentálnemu) radíme medzi základné potreby biologických organizmov. Jedným z najdôležitejších typov vzťahov k priestoru je pociťovanie domova, identifikovanie sa jednotlivca s priestorom. Súvisí s vytvorením teritoriálnych, ale aj emocionálnych väzieb ku konkrétnemu geografickému sídlu, nevzťahuje sa výlučne na vnímanie objektívnych parametrov priestoru. Pre pociťovanie pozitívnej emocionálnej väzby k miestu (sídlu, regiónu) je relevantnejší sociálny a kultúrny kontext, v ktorom aktivity, činnosti a sociálne konanie sociálnych aktérov získavajú význam pre všetkých zúčastnených. Región musí byť ustanovený nielen ako administratívna a geografická, ale aj ako mentálna štruktúra, musí existovať vo vedomí svojich obyvateľov. Obyvatelia geografického priestoru pociťujú potrebu symbolicky sa od ostatných vydeliť. Symbolické vyčleňovanie („kým nie sme“) je zároveň symbolickým identifikovaním sa, vychádzajúcim zo sebauvedomenia („kým sme“). Regionálne povedomie a identita regiónu sú podľa etablovanej schémy Anssiho Paasiho dvomi základnými dimenziami fenoménu regionálnej identity. Kultúrne a sociálne ohraničený región sa ustanovuje najmä cez sociálne konanie svojich obyvateľov, v každodenných kultúrnych aktivitách, vo vzorcoch prežívania každodennosti a sociálnych skúseností.

Stratégia rozvoja kultúrneho priemyslu

V marci 2020 renomovaná belgická spoločnosť KEA European Affairs (ďalej len „KEA“), v spolupráci s Európskou komisiou, ukončila ročný projekt strategického hodnotenia opatrení na podporu rozvoja kultúrneho priemyslu (t. j. knihy, tlač, televízia, film a video; rádio, hudba a videohry). KEA predložila Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) súbor odporúčaní, ktoré sú zacielené na zlepšenie politiky, štatistiky a posilnenie atraktivity investovania do kultúrneho priemyslu. Projekt bol podporený Európskou úniou v rámci Programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP). Navrhnutá metodika umožnila vytvoriť opatrenia v spolupráci s miestnymi kultúrnymi aktérmi z verejného a súkromného sektora. Výsledkom tohto analytického a kolaboratívneho procesu je osem hlavných výstupov:

• hĺbková analýza súčasnej situácie kultúrneho priemyslu v Slovenskej republike (tzv. AS-IS správa).
• súbor odporúčaných opatrení (tzv. TO-BE správa). Sú v ňom predstavené návrhy konkrétnych opatrení, ktoré majú pozitívne prispieť k strategickému rozvoju kultúrneho priemyslu na Slovensku reflektujúc zistenia z tzv. V danej oblasti KEA vyzdvihla niekoľko skutočností. Slovenská vláda uznala význam kultúrneho priemyslu pre hospodársky a sociálny rozvoj krajiny. Za pozoruhodné pokladá tiež, že Slovensko vyčlenilo 270 miliónov eur z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) 2014 - 2020 na podporu rozvoja kultúrneho a kreatívneho priemyslu v regiónoch. V doteraz schválených strategických dokumentoch pre oblasť kultúrneho a kreatívneho priemyslu KEA ocenila tiež moderné holistické chápanie kultúrnej politiky, ako aj snahu prepájania iných politických opatrení tak, aby z nich mohli profitovať aj kultúrne odvetvia zohľadňujúc špecifiká tohto sektora. V záujme rozvoja kultúrneho a kreatívneho priemyslu pozitívne ohodnotila snahu vytvárať podmienky pre medzirezortnú spoluprácu a zlučovanie zdrojov. V rámci analýz boli identifikované kľúčové výzvy, na ktoré by sa podľa KEA mali zamerať budúce strategické dokumenty s cieľom vytvárania priaznivých podmienok pre ďalší rozvoj kultúrneho priemyslu v Slovenskej republike.

Architektonická politika Slovenska (APS)

Architektúra a urbanizmus zohrávajú významnú úlohu v kvalite života obyvateľov, ekonomickej prosperite krajiny a jej environmentálnej udržateľnosti. Slovensko si uvedomuje potrebu strategického riadenia týchto oblastí, a preto Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR intenzívne pracuje na príprave stratégie Architektonická politika Slovenska (APS). Podieľajú sa na nej aj odborníci zo Slovenskej komory architektov (SKA) a z Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FAD STU). Tento dokument bude slúžiť ako rámec pre podporu kvalitnej architektúry a efektívneho a harmonického rozvoja územia. Slovensko sa v posledných desaťročiach stretáva s viacerými problémami, ktoré ovplyvňujú sociálny a kultúrny rozvoj aj hospodársky rast. Nekoncepčné rozrastanie sídel na úkor voľnej krajiny, nedostatok kvalitného verejného priestoru a nerešpektovanie historického či prírodného kontextu spôsobujú chaotický rozvoj miest a obcí.

Architektonická politika ako nástroj pre rozvoj štátu, môže pomôcť uľahčiť medzisektorovú spoluprácu naprieč aj mimo štátnej správy a zabezpečiť udržateľnosť zásahov do vystavaného prostredia. Rovnako prispeje k zlepšeniu spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, čím sa zvýši kvalita architektonických riešení a efektívnosť využívania verejných financií.

Investícia do budúcnosti

„Dobre nastavená architektonická politika je investíciou do budúcnosti. Kvalitná architektúra a urbanizmus môžu pomôcť minimalizovať energetickú náročnosť, podporiť ekologické riešenia a zabezpečiť vyvážený rozvoj infraštruktúry. Dôraz na zachovanie kultúrneho dedičstva umožní uchovať historickú identitu. Budúcnosť architektúry na Slovensku tak môže byť ekologickejšia, hospodárnejšia a vizuálne príťažlivejšia,“ uviedol Milan Valašík, predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Vďaka udržateľne nastavenej stratégii APS môžu budúce generácie profitovať z lepšie plánovaných, funkčnejších a kompaktnejších sídel, ktoré budú reagovať na výzvy a zohľadňovať potreby obyvateľov, ktorí sa budú môcť zapájať do vytvárania svojho prostredia.

Slovensko je jednou z dvoch krajín Európskej únie, ktorá tento strategický dokument celospoločenského významu ešte nemajú. V rámci prípravy sa preto vykonala základná analýza právneho rámca, vrátane porovnávacej analýzy so zahraničím. „Porovnávacia analýza nám ukázala, že pri tvorbe APS sa môžeme inšpirovať niekoľkými krajinami Európskej únie, ktoré majú bohaté skúsenosti s udržateľným urbanizmom a kvalitnou architektúrou. Referenčné štáty boli vybrané na základe dlhodobých úspechov či podobnej historickej tradície a geografickej polohy. Ich skúsenosti môžu poskytnúť cenné poznatky, ktoré sa dajú prispôsobiť slovenskému kontextu a pomôcť pri formovaní modernej a efektívnej architektonickej politiky,“ skonštatoval Ivan Zizič, podpredseda úradu.

Príklady dobrej praxe zo zahraničia

Medzi vybrané referenčné štáty patria napríklad Dánsko, Slovinsko, Fínsko, Francúzsko, Rakúsko a Česko. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že Slovensko má odlišné historické, kultúrne a ekonomické zázemie, existujú viaceré spoločné výzvy a oblasti, v ktorých je možné nájsť prieniky. Okrem toho analýza ukázala, že úspešné krajiny majú niekoľko spoločných prvkov, ktoré môžu slúžiť ako inšpirácia pre Slovensko. Medzi najdôležitejšie patrí dlhodobé plánovanie územného rozvoja, legislatívne mechanizmy podporujúce kvalitnú architektúru a dôraz na participáciu verejnosti.

Referenčné štáty preto majú pre prípravu APS značný prínos. A to napríklad:

• Fínsko rieši problém dostupného bývania, s ktorým sa stretávame aj v našej krajine. Fínske modely nám preto môžu poskytnúť inšpiráciu pre efektívnejšie riešenia.
• Rakúsko sa dlhodobo venuje harmonickej integrácii historických centier s modernými stavebnými prvkami, čo je téma relevantná aj pre slovenské mestá. Inšpiratívne riešenia však ponúka aj v oblasti regulácie výstavby v horských oblastiach, ktoré sú zas zaujímavé pre slovenské obce v prírodnom prostredí.
• Dánsko je lídrom v oblasti ekologickej výstavby a využívania obnoviteľných zdrojov energie, čo môže byť vzorom pre znižovanie environmentálnej záťaže slovenskej výstavby.
• Francúzsko zaviedlo systém verejných architektonických súťaží, ktorý pomáha zabezpečiť vysokú kvalitu verejných projektov.
• Slovinsko a Fínsko môžu byť príkladom pre inovatívne prístupy k verejným priestorom a využívaniu dreva v stavebníctve, čo zodpovedá slovenským prírodným zdrojom a prináša dlhodobé benefity nielen pre urbanizované prostredie, ale aj pre ekonomiku a zamestnanosť.
• Česko má spoločnú historickú skúsenosť, podobný právny rámec a územnoplánovacie výzvy, čo umožňuje prenos osvedčených politík v oblasti ochrany pamiatok, udržateľného rozvoja miest a holistického prístupu k plánovaniu krajiny.

#

tags: #hospodársky #sociálny #a #kultúrny #rozvoj #Slovensko