
Slovenská republika, podobne ako iné štáty, prikladá veľký význam budovaniu efektívnej a komplexnej zmluvnej základne. Tento článok sa zameriava na historické aspekty zmlúv EHS (Európskeho hospodárskeho spoločenstva) a ich význam pre súčasné medzinárodné vzťahy a právo, s osobitným dôrazom na oblasť ochrany osobných údajov a zmluvnú základňu Slovenskej republiky.
Jednou zo základných zásad pri spracúvaní osobných údajov je zásada obmedzenia účelu. To znamená, že spracúvanie osobných údajov musí byť úzko spojené s konkrétnym účelom, a to najmä pokiaľ ide o rozsah spracúvaných údajov. Nie je prípustné umelo rozširovať tento rozsah nad rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného účelu. Zákon o ochrane osobných údajov ukladá prevádzkovateľom povinnosť informovať dotknuté osoby o účele spracúvania ich osobných údajov, a to aj v prípadoch, keď sa údaje nezískavajú priamo od nich.
Slovenská republika od svojho vzniku 1. januára 1993 aktívne budovala vlastnú zmluvnú základňu. Do roku 2005 podpísala 1024 dvojstranných zmlúv a uzavrela 248 mnohostranných zmlúv. Dôležitým aspektom bolo zosúladenie zmluvnej základne s právom a zmluvami Európskej únie a Európskych spoločenstiev, najmä v kontexte integrácie Slovenska do EÚ a Severoatlantickej aliancie.
V súvislosti s členstvom SR v EÚ vyplynula povinnosť revidovať zmluvnú základňu s cieľom modifikovať zmluvy tak, aby boli v súlade s európskym právom. Tento proces zahŕňal aj spoluprácu so zástupcom SR pri ESD (Európskom súdnom dvore) v oblasti predbežných rozhodnutí.
V rámci budovania zmluvnej základne sa Slovenská republika zameriavala aj na uzatváranie dvojstranných zmlúv, najmä dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií. V rôznom štádiu rozpracovania je 54 takýchto dohôd. Vzhľadom na vstup SR do EÚ sa uskutočňuje proces modifikácie týchto investičných dohôd.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Príkladom je Dodatkový protokol k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií, ktorý bol schválený vládou SR a je pripravený na podpis. Podobné dodatkové protokoly boli podpísané aj s Rumunskom a Bulharskom.
Slovenská republika má v súčasnosti platných 52 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. V rôznych štádiách prípravy sa nachádzajú návrhy zmlúv s Nemeckom, Macedónskom a Mexikom. V roku 2005 boli uzavreté zmluvy s Egyptom, Estónskom, Moldavskom a Singapúrom.
V roku 2005 boli uzavreté dohody o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach s Ukrajinou, Rumunskom, Bulharskom a Slovinskom. Tieto dohody upravujú vzájomnú administratívnu pomoc a riešia otázky colného režimu.
V súlade so záväzkami vyplývajúcimi z prístupového procesu do EÚ bol do konca roku 2005 ukončený proces modifikácie zmlúv, ktoré boli v rozpore s legislatívou EÚ. Zmluvy, ktoré vyhoveli zásadám spoločnej obchodnej politiky EÚ, zostali v platnosti a riadne sa vykonávali. Platnosť väčšiny zmlúv, ktoré boli v rozpore so spoločnou obchodnou politikou EÚ, bola do konca roku 2005 ukončená.
Ministerstvo spravodlivosti je gestorom medzinárodných dvojstranných a mnohostranných zmlúv o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach. Po vstupe SR do EÚ pretrvávajú problémy s nečinnosťou justičných orgánov v Ruskej federácii a na Ukrajine pri plnení dvojstranných zmlúv.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o malom pohraničnom styku upravuje podmienky prekračovania spoločných štátnych hraníc pre obyvateľov pohraničnej oblasti. Cieľom je uľahčiť kontakty a vzájomné porozumenie medzi oboma krajinami. Dohoda definuje pohraničnú oblasť a upravuje podmienky pre udelenie povolenia na malý pohraničný styk.
Podpis Rímskych zmlúv bol začiatkom cesty spolupráce, ktorá spojila Západ a Východ v Európskej únii a zrušila hranice medzi európskymi krajinami. Tieto zmluvy, podpísané pred mnohými rokmi, predstavujú tzv. rodný list spoločnej Európy.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
tags: #zmluva #ehs #historické #podpisy