Zmluvy, ktorých platnosť nemožno napadnúť: Komplexný pohľad

Úvod

Platnosť zmluvy je základným kameňom právnych vzťahov. Avšak, existujú situácie, kedy sa strana zmluvy snaží túto platnosť spochybniť. Tento článok sa zameriava na zmluvy, ktorých platnosť je mimoriadne ťažké, ak nie nemožné, napadnúť, a to z rôznych právnych hľadísk.

Doručovanie do vlastných rúk v správnom konaní

Doručovanie je kľúčový proces v práve, ktorý má významné dôsledky. V správnom konaní má doručovanie rozhodnutí vplyv na lehoty odvolania a súdneho prieskumu. Ak rozhodnutie nebolo správne doručené, nemôže začať plynúť lehota na odvolanie alebo žalobu a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť.

Kvalifikovanou formou doručovania je doručovanie do vlastných rúk, kde písomnosť môže prevziať len adresát. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená, takéto doručenie nemá účinky riadneho doručenia. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán doručenkami.

Ochrana pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy

Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je jednoinštančné, a teda opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný. Občiansky súdny poriadok nepripúšťa opravný prostriedok ani voči výroku o trovách konania.

Žaloba v správnom súdnictve

Správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v Ústave Slovenskej republiky a v Listine základných práv a slobôd. Žalobou v správnom súdnictve je možné napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa. Od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v druhom stupni sa odvíja aj lehota pre podanie žaloby.

Náhrada trov konania v správnom súdnictve

Náhrada trov konania v správnom súdnictve je postavená na úspešnosti účastníkov konania, kedy neúspešný účastník konania hradí trovy úspešného účastníka konania. Občiansky súdny poriadok vylučuje, aby súd priznal náhradu trov konania žalovanému (orgánu verejnej správy), bez ohľadu na to, či si ju žalovaný uplatní alebo nie.

Účastník správneho konania podľa Aarhuského dohovoru

S cieľom umožniť účinnú ochranu životného prostredia vyplývajúcu z práva Európskej únie, je potrebné v správnom konaní postupovať tak, aby žalobca ako združenie na ochranu životného prostredia mohol podať žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Európskej únie, teda priznať mu postavenie účastníka správneho konania.

Odpustenie zmeškanej lehoty podľa Správneho poriadku

Správny orgán zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zákon odpustenie zmeškanej lehoty viaže na splnenie určitých podmienok. Dôvodom zmeškania lehoty musia byť závažné dôvody a zároveň o odpustenie zmeškania lehoty musí účastník požiadať v zákonnej lehote a v tej istej lehote musí urobiť zmeškaný úkon.

Ochrana pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, pojem zásah

Občiansky súdny poriadok pojem ,,zásah" nedefinuje. Ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Cieľom ochrany je ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Uloženie vysokej sankcie v správnom konaní a odôvodnenie rozhodnutia

Uloženie vysokej sankcie v správnom konaní vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške.

Slobodný prístup k informáciám, rozhodnutie o zamietnutí

Žiadateľ podľa zákona o slobode informácií má právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené a súčasne má právo podať proti nemu opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel.

Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu

Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, t. j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu ktoré napadá, nakoľko správne resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia.

Náležitosti návrhu na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy

Konanie proti nečinnosti sa začína na návrh, ktorý musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a návrhu ako aj osobitné náležitosti, najmä musí obsahovať označenie veci, v ktorej sa navrhovateľ domáha ochrany proti nečinnosti, opísanie rozhodujúcich skutočností, t. j. musí uviesť, v čom vidí nečinnosť orgánu verejnej správy, a na podporu svojich tvrdení musí predložiť dôkazy, včítane dôkazov, že bezvýsledne použil prostriedky na odvrátenie nečinnosti.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Kúpna zmluva a možnosť odstúpenia

Kúpna zmluva, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sa spravuje Občianskym zákonníkom. Od kúpnej zmluvy môže účastník odstúpiť, ak je to ustanovené v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone alebo ak je to dohodnuté účastníkmi v zmluve. Účastník, ktorý uzatvoril zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Odstúpenie od zmluvy má za následok zrušenie zmluvy so spätnou účinnosťou k momentu jej vzniku. Pre právny vzťah účastníkov zmluvy nastáva rovnaký právny stav ako pred uzatvorením zmluvy, ako keby k uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani nebolo prišlo. Účastníci zrušenej zmluvy sa vzájomne vysporiadajú podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, inak povedané, vrátia si to, čo si už predtým vzájomne plnili.

Zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy je tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, pričom oba predpoklady musia byť splnené súčasne. Tiesňou sa rozumie stav, kedy vôľa konajúceho uzatvoriť zmluvu nebola vytvorená celkom slobodne, ale pod vplyvom vonkajšieho tlaku. Nápadne nevýhodné podmienky sú vtedy, ak ide o evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo o očividnú nevýhodnosť niektorých iných dohodnutých podmienok.

V kúpnej zmluve musí byť vždy upravená výška kúpnej ceny, pričom odporúčam upraviť aj spôsob jej platenia. Najistejšia úprava je platenie kúpnej ceny na bankový účet predávajúceho.

V prípade úspešného odstúpenia od kúpnej zmluvy nastáva povinnosť vrátiť si už vzájomne poskytnuté plnenia, a teda predávajúci musí vrátiť prijatú kúpnu cenu od kupujúceho. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda kupujúci až povolením vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Ak nastane situácia, že k odstúpeniu od zmluvy príde až potom, ako príslušný okresný úrad, katastrálny odbor povolili vklad, je potrebné vrátenie nehnuteľnosti predávajúcemu a teda sa vyžaduje spätný zápis vlastníckeho práva predávajúceho na list vlastníctva.

Platný právny úkon môže urobiť iba osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony a ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola odňatá ani obmedzená. Taktiež je neplatný právny úkon, ak ho osoba urobila v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Darovacia zmluva a možnosti jej napadnutia

Jedným zo základných atribútov vlastníckeho práva je možnosť vlastníka disponovať s vecou v jeho vlastníctve podľa jeho uváženia. Pokiaľ sa rodič rozhodne počas svojho života darovať nehnuteľnosť len jednému z detí, takémuto nakladaniu so svojím majetkom mu nebráni žiadne zákonné ustanovenie.

Zákon pre platnosť darovacej zmluvy vyžaduje isté obsahové ako aj formálne náležitosti, inak bude zmluva neplatná. Medzi najčastejšie dôvody neplatnosti darovacej zmluvy patria okolnosti, ktoré ustanovuje Občiansky zákonník v § 37: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný“ a v § 38: „Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony“ „Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou“.

Ak sa súrodenci dôvodne domnievajú, že rodič ako darca pri poskytovaní daru nekonal svojprávne alebo darovacia zmluva by mohla byť neplatná z ostatných uvedených dôvodov, majú možnosť obrátiť sa na príslušný súd so žalobou o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ak na takomto určení majú naliehavý právny záujem.

Pre prípad, ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, Občiansky zákonník pripúšťa možnosť darcu domáhať sa vrátenia daru. V prípade, ak počas života prišlo k neobvyklému darovaniu, je možné v dedičskom konaní po darcovi žiadať započítanie tohto daru na jeho dedičský podiel, nie je však v dedičskom konaní možné napádať darovaciu zmluvu, toto sa odporúča urobiť ešte počas života darcu v osobitnom súdnom konaní (pri splnení predpokladov na toto konanie).

Dedičské konanie a osvedčenie o dedičstve

V Slovenskej republike zákon zveruje vedenie dedičského konania notárovi ako súdnemu komisárovi na základe poverenia súdu. Notár vydá so súhlasom účastníkov konania - dedičov osvedčenie o dedičstve medzi inými aj v prípade, ak sa dedičia vyporiadali medzi sebou dohodou.

Ak by nastala situácia, že niektorý účastník dedičského konania nesúhlasí s vydaným osvedčením o dedičstve, napriek tomu, že s ostatnými dedičmi uzatvoril dedičskú dohodu, môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve. Ak žiadosť je podaná včas a má správne všeobecné náležitosti podania (nemusí byť odôvodnená), vydané osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a hľadí sa naň ako keby vydané vôbec nebolo.

Nájomná zmluva a možnosti odstúpenia

Zmluva ako dvojstranný alebo viacstranný právny úkon vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Po podpise zmluvy sa táto stáva záväznou pre obidve zmluvné strany a môže sa meniť len vzájomnou dohodou zmluvných strán, čo sa väčšinou v praxi deje vyhotovením dodatku ku zmluve.

Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia, zdraviu závadné, má nájomca právo odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí zmluvy. Práva odstúpiť od zmluvy sa nemožno vopred vzdať. Pre prípad uzatvorenia nájomnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok platí to čo je uvedené pri kúpnej zmluve.

Neplatnosť zmluvy

Dôvody, pre ktoré možno napadnúť platnosť dokumentov, stanovujú príslušné zákony. Legislatíva pripúšťa absolútnu a relatívnu neplatnosť zmluvy. Dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy je, že takáto zmluva nikoho nezaväzuje a právny úkon nemá žiadne účinky.

Dôvody relatívnej neplatnosti právnej zmluvy vymedzuje Občiansky zákonník. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti. Prihliada sa totiž na dôvody, ktoré udáva účastník zmluvy a tie môžu byť - nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne uvedenie do omylu. Zároveň sa prihliada aj na dôvody, ktoré musí súd povinne vziať do úvahy. Každý prípad napadnutia zmluvy je osobitý a súd posudzuje dôvody, pre ktoré chce niektorá zo strán napadnúť zmluvu.

Spotrebiteľské zmluvy

Spotrebiteľské zmluvy sú všetky zmluvy bez ohľadu na ich formu, kde na jednej strane vystupuje dodávateľ pri realizácii svojich podnikateľských aktivít a na druhej strane fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý realizuje svoje súkromné, nepodnikateľské aktivity. Ide napríklad o úverové zmluvy, ale aj zmluvy s telekomunikačnými operátormi.

Sú to jednak neprijateľné podmienky, spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami dodávateľa a spotrebiteľa vrátane klamania spotrebiteľa alebo formy úžery. Rovnako tak neplatnosťou sú postihnuté tie zmluvy, pri ktorých nie je dodržaná predpísaná veľkosť písma. Ak by sa vyskytla v spotrebiteľskej zmluve neprijateľná podmienka, bude vždy závisieť od konkrétnych okolností, či bude neplatnosťou dotknutá celá zmluva, alebo iba jej časť. Pri rozhodovaní o neprijateľnosti podmienky súdy vždy prihliadajú na okolnosti, za ktorých bola zmluva uzatvorená.

tags: #zmluva #ktorej #platnosť #nemožno #napadnúť