Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení

Úvod

Článok sa zaoberá zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a jej dopadom na dôchodkové nároky občanov. Venuje sa legislatívnym zmenám v sociálnom poistení a ich vplyvu na dôchodcov, ako aj ďalším aspektom sociálneho zabezpečenia v kontexte medzinárodných zmlúv a dohovorov.

Rozdelenie ČSFR a jeho dôsledky na dôchodkové nároky

V súvislosti s rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) bolo nevyhnutné rozdeliť medzi nástupnícke štáty aj zodpovednosť za nároky vyplývajúce z účasti na dôchodkovom systéme zaniknutej federácie. Rozdelenie záväzkov bolo vykonané v dvojstrannej zmluve medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení zo dňa 29. októbra 1992.

Vyrovnávací príplatok

Vyrovnávací príplatok má za účel čiastočne eliminovať poistencami negatívne vnímanú skutočnosť, že na základe rozdelenia ČSFR im bol priznaný dôchodok z Českej republiky za obdobia zamestnania pred rozdelením ČSFR a dôchodok zo Slovenskej republiky za obdobia dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia po rozdelení ČSFR, pričom úhrn súm týchto dôchodkov je z dôvodu rozdielnych právnych úprav dôchodkového poistenia v jednotlivých štátoch po rozdelení ČSFR nižší, ako by bola suma dôchodku, ak by sa priznal poistencovi výlučne podľa právnych predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia/zabezpečenia tak pred, ako aj po rozdelení ČSFR. Rozdiel medzi týmito dôchodkami tvorí práve vyrovnávací príplatok.

Zmeny v zákone o sociálnom poistení

V súčasnosti už platné zmeny v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2016, sa týkajú predovšetkým dôchodcov. Ide vlastne len o jednu legislatívnu zmenu, ktorá je v súčasnosti už platná (tzn. Ide o nový druh dôchodkovej dávky, ktorým sa má čiastočne eliminovať nepriaznivá situácia tých dôchodcov, ktorí boli poškodení na svojich dôchodkových nárokoch rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR).

Vplyv makroekonomických veličín na sociálne poistenie SZČO

Okrem legislatívnych zmien sa poistencov, a to najmä samostatne zárobkovo činných osôb, budú dotýkať aj zmeny, ktoré nesúvisia so zmenou zákona o sociálnom poistení, ale vyplývajú z každoročných zmien makroekonomických veličín, napr. Od 1. januára 2016 sa zvýši minimálny vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba povinná platiť poistné a ktorý je rovnako rozhodujúcou hranicou príjmu z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok pre vznik, resp. zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Minimálny vymeriavací základ za príslušný rok sa určuje ako polovica priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky z pred dvoch rokov. V roku 2015 je minimálny vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby v sume 412 eur a v roku 2016 sa zvýši z dôvodu zvýšenia priemernej mzdy na 429 eur. To znamená, že samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá za rok 2015 dosiahla príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume nad touto hranicou, bude v zásade od 1. 7.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Medzinárodné aspekty sociálneho zabezpečenia

Slovenská republika aktívne buduje svoju zmluvnú základňu v oblasti medzinárodného práva. K 31. decembru podpísala 1024 dvojstranných zmlúv a uzavrela 248 mnohostranných zmlúv. Dôraz sa kladie na zosúladenie zmluvnej základne s právom Európskej únie.

Zmluvy o podpore a ochrane investícií

Slovenská republika venuje pozornosť uzatváraniu zmlúv o podpore a vzájomnej ochrane investícií. V rôznom štádiu rozpracovania je 54 takýchto dohôd. Prioritou je vytvorenie priaznivého právneho rámca pre ochranu investorov a ich investícií.

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia

Slovenská republika má v súčasnosti platných 52 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. V rôznych štádiách prípravy sa nachádzajú návrhy zmlúv s Nemeckom, Macedónskom a Mexikom.

Zmluvy v oblasti colníctva

V roku 2005 boli uzavreté, resp. nadobudli platnosť viaceré zmluvy v oblasti colníctva, napríklad Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zmene a doplnení Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o hraničných priechodoch na spoločných štátnych hraniciach, podpísanej dňa 15. na 1995 v Kyjeve, formou výmeny nót.

Bilaterálne zmluvy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Do pôsobnosti rezortu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR patria bilaterálne medzinárodné zmluvy, ako aj multilaterálne medzinárodné zmluvy, v oblasti práce, zamestnania a sociálnych vecí. Z oblasti bilaterálnych medzinárodných zmlúv patria do pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodina SR zmluvy o sociálnom zabezpečení. Slovenská republika má uzatvorených 14 bilaterálnych zmlúv o sociálnom zabezpečení s krajinami Európskej únie a 14 bilaterálnych zmlúv s ostatnými krajinami sveta.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zásady a postupy pri uzatváraní medzinárodných zmlúv

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pri príprave, prerokúvaní návrhov, ako aj pri uzavieraní a vypovedaní medzinárodných zmlúv, ktoré spadajú do jeho gescie, postupuje v súlade so zameraním zahraničnej politiky SR. Rozhodujúcim kritériom pri príprave medzinárodných zmlúv v oblasti sociálneho zabezpečenia je úsilie zamerané na uzatváranie bilaterálnych zmlúv najmä s krajinami, v ktorých je zastúpenie príslušníkov oboch krajín rovnomerné z dôvodu vyváženosti zmluvy. Pri oslovovaní potenciálnych zmluvných partnerov pre budúce zmluvy o sociálnom zabezpečení vychádza ministerstvo naďalej z uvedeného princípu, prípadne z princípu historických väzieb na danú krajinu. Uvedený postup je zaužívanou praxou aj v okolitých krajinách.

Priorita ochrany občanov

Prioritou zmluvných vzťahov je ochrana občanov z hľadiska sociálneho zabezpečenia a umožnenie im zamestnať sa v štátoch, v ktorých sa neuplatňuje voľný pohyb osôb, ako jeden zo základných princípov EÚ. Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzavreté Slovenskou republikou so štátmi, ktoré sú v súčasnosti členmi EÚ, boli v plnom rozsahu, alebo čiastočne nahradené nariadením Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.

Dohovor MOP o minimálnych normách v sociálnom zabezpečení

Základný Dohovor MOP o minimálnych normách v sociálnom zabezpečení č. 102 obsahuje druhy sociálno-zabezpečovacích vzťahov a systém tzv. V Článku 68 upravuje Dohovor MOP medzinárodné právne princípy rovnosti zaobchádzania s obyvateľmi, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi krajiny, kde majú bydlisko. Obyvatelia, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi krajiny, kde majú bydlisko, majú mať rovnaké práva ako obyvatelia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tej krajiny.

Európska sociálna charta

Európska sociálna charta je základným prameňom sociálnych práv a ekonomických práv v pôsobnosti Rady Európy a je súčasťou slovenského právneho poriadku. Podľa Článku 12 na zabezpečenie účinného výkonu práva na sociálne zabezpečenie sa zmluvné strany zaväzujú vytvoriť alebo udržiavať systém sociálneho zabezpečenia, udržiavať systém sociálneho zabezpečenia na uspokojivej úrovni, najmenej na takej úrovni, akú vyžaduje ratifikácia Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce číslo 102 o minimálnych normách sociálneho zabezpečenia, usilovať sa o postupné pozdvihnutie úrovne systému sociálneho zabezpečenia, uskutočniť kroky uzatváraním príslušných bilaterálnych alebo multilaterálnych dohôd alebo inými prostriedkami v rámci podmienok ustanovených týmito dohodami.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #medzi #slovenskou #republikou #a #ceskou