Dôsledky národného režimu WTO

Úvod

Vstup Slovenskej republiky do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) priniesol zásadné zmeny v oblasti zahraničného obchodu a ekonomických vzťahov. Cieľom tohto článku je analyzovať dôsledky tohto vstupu na národný režim Slovenska, pričom sa zameriame na legislatívne zmeny, dopady na podnikateľské prostredie a celkovú ekonomickú situáciu.

Legislatívne zmeny v kontexte vstupu do WTO

Vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie č. 1358 z 11. decembra 2001, ktoré sa týkalo legislatívnych zmien súvisiacich so vstupom do WTO. Jednou z hlavných zmien bola náhrada administratívne náročného systému udeľovania povolení na zahraničný obchod zjednodušeným systémom udeľovania licencií.

Zrušenie administratívneho systému udeľovania povolení

Pôvodný systém udeľovania povolení na zahraničný obchod bol upravený zákonom č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím. Tento systém bol nahradený zjednodušeným systémom udeľovania licencií, čo malo za cieľ uľahčiť podnikateľské aktivity v oblasti medzinárodného obchodu.

Legislatívny proces

Legislatívna rada vlády SR prerokovala návrh zákona 10. januára 2002. Centrálna koordinačná jednotka pre boj proti korupcii (CKJBPK) pri kancelárii podpredsedu vlády pre ekonomiku (KPPVE) predložila alternatívny návrh 14. januára 2002. Legislatívna rada vlády SR odporučila predložiť prvú alternatívu do ďalšieho legislatívneho procesu. O návrhu zákona s oboma alternatívami rokovala aj Rada hospodárskej a sociálnej dohody (RHSD), ktorá tiež odporučila prvú alternatívu. Vláda SR prerokovala tento návrh zákona 26. februára 2002. Ministerstvo hospodárstva SR predložilo nové znenie návrhu zákona upravené podľa záverov z rokovania vlády z 26. februára 2002 na rokovanie vlády 4. júla 2002. Vláda SR však toto nové znenie návrhu zákona do konca svojho funkčného obdobia neprerokovala.

Rozšírenie legislatívneho zámeru

Legislatívny zámer bol rozšírený aj o právnu úpravu zákazu medzinárodného obchodu s chránenými živočíchmi a výrobkami z voľne žijúcich zvierat. Predmet navrhovanej právnej úpravy (opatrenia v oblasti dovozu a vývozu tovaru) sa týka záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z článkov 25, 32, 34, a 37 a článku 8.

Prečítajte si tiež: O doložke národného režimu

Zákony a nariadenia

Tento legislatívny proces bol sprevádzaný prijatím viacerých zákonov a nariadení, ako napríklad zákon č. 59/1997 Z. z., zákon č. 214/1997 Z. z. a zákon č. 226/1997 Z. z.

Právo EÚ a Dohoda WTO o dovoznom licenčnom konaní

Do práva EÚ nebola prevzatá Dohoda WTO o dovoznom licenčnom konaní, pretože články ES už v čase svojho vzniku zakazovali medzi členskými štátmi ES akékoľvek obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnocenným účinkom.

Rozpor s právom EÚ a pravidlami WTO

Doterajšia právna úprava udeľovania licencií na dovoz a vývoz tovaru obsiahnutá v tzv. devízovom zákone je v rozpore s princípmi a pravidlami spoločnej obchodnej politiky ES, ako aj so záväzkami vyplývajúcimi z členstva vo WTO. Presunutie súčasnej podzákonnej úpravy do zákona ako právneho predpisu vyššej právnej sily by tento rozpor s právom EÚ a pravidlami WTO ešte prehĺbilo.

Zrušenie alebo novelizácia právnych predpisov

Právna úprava, ktorá bola v rozpore s článkami 28 a 30 Zmluvy o ES (Amsterdamské znenie), bola ku dňu vstupu zrušená alebo novelizovaná.

Automatická transpozícia nariadení ES

Vstupom do EÚ sa nariadenia ES v oblasti spoločnej obchodnej politiky, slobodného pohybu tovaru a vonkajších ekonomických vzťahov automaticky transponujú do práva SR.

Prečítajte si tiež: Význam doložky národného režimu

Zákon o obchode s ohrozenými druhmi

Zákon č. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (ďalej len "zákon o CITES") upravuje vydávanie medzinárodných povolení pre ohrozené druhy zaradené do príloh dohovoru CITES. Tieto povolenia vydáva príslušný štátny orgán, v danom prípade Ministerstvo životného prostredia SR.

Právna úprava špeciálnych a zmiešaných obchodných komôr

Právna úprava špeciálnych a zmiešaných obchodných komôr je v súčasnosti upravená v § 49 a 51 zákona č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím. Táto právna úprava doteraz nebola zrušená ani Obchodným zákonníkom, ani zákonom o Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore.

Kompetencie štátnych orgánov

Ministerstvo obrany SR a teda štátne orgány, ktorým kompetencie, práva a povinnosti možno podľa § 2 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. zveriť rozhodnutím vlády, majú zabezpečený štátny rozpočet vo forme udržania doterajších príjmov zo správnych poplatkov za vydávanie licencií (faradných povolení na dovoz a vývoz tovaru) v sume cca 200 mil. Sk ročne.

Vplyv na životné prostredie

Vstup do WTO mal vplyv aj na štátnu environmentálnu politiku a Národný environmentálny program (schválený uznesením vlády č. 639/2000).

Medzinárodné podnikanie a globalizácia

Úvod do medzinárodného podnikania definuje medzinárodné podnikanie ako ekonomické aktivity podnikateľských subjektov, ktoré sa realizujú v medzinárodnom až svetovom meradle s účasťou na medzinárodnom obchode, pohybe kapitálu, pohybe pracovných síl a s účasťou na medzinárodných menovo-finančných vzťahoch.

Prečítajte si tiež: Správny postup pri dodatku ku kúpnej zmluve

Štyri základné zložky medzinárodných hospodárskych vzťahov

1. Pohyb pracovných síl
2. Pohyb kapitálu
3. Pohyb tovarov
4. Pohyb služieb

Chybné názory na medzinárodné podnikanie

1. Medzinárodné podnikanie je len pre veľké podniky.
2. Medzinárodný obchod je to isté ako medzinárodné podnikanie.
3. Medzinárodné podnikanie sa realizuje len za hranicami národnej ekonomiky.
4. Preklad „IB“ je len obchodné podnikanie.

Prostredie pre medzinárodné podnikanie

• Vnútorné regionálne prostredie
• Národohospodárske prostredie
• Blízke vonkajšie prostredie
• Prostredie medzinárodných trhov
• Medzinárodné ekonomické integračné prostredie (EFTA, CEFTA, NAFTA)
• Svetové hospodárske prostredie

Globalizácia a jej dôsledky

Globalizácia je dôsledkom internacionalizácie (zmedzinárodňovanie), interdependencie (vzájomná závislosť krajín), integrácie (proces zlučovania štátnych celkov), transnacionality (niečo, čo prekračuje rámec národného), vedecko-technického pokroku, potreby prispôsobovania sa a súčinnosti a hrozieb globálnych problémov (globálne otepľovanie, starnutie populácie).

Svetové hospodárske prostredie

Svetové hospodárske prostredie je charakterizované preusporiadaním síl vo svete, odstraňovaním prekážok, konfliktmi (rasové, vojnové, politické, ekonomické, náboženské), rýchlymi technologickými zmenami a ekologickými haváriami.

Globalizácia a jej zložky

Globalizácia je prerastanie celospoločenských procesov navzájom v priestore a čase. Má priestorovú (vytváranie celkov v priestore), procesnú (obchod so strategickými surovinami), finančnú (umožnila obchodovanie 24 hodín denne), inštitucionálnu (WTO, MMF, UNICEF, UNIDO, UNCTAD, UNESCO, WHO) a štrukturálnu (prerastanie ekonomických, politických, kultúrnych, sociálnych a právnych sfér) zložku.

Globalizácia trhov a výroby

Globalizácia trhov znamená vznik jedného globálneho trhu, zatiaľ čo globalizácia výroby znamená získavanie zdrojov z celého sveta.

Medzinárodný obchod

Medzinárodný obchod je súčasťou svetového obchodu a predstavuje súhrn vzťahov spojených s výmenou tovarov a služieb medzi viacerými národnými ekonomickými celkami.

Funkcie medzinárodného obchodu

1. Transformačná: Umožňuje pretransformovať produkciu na takú skladbu, ktorá je žiadaná.
2. Rastová: Je jedným z faktorov ekonomického rastu (Y = I + C + G + (X - M)).
3. Parametrická: Na svetovom trhu sa porovnávajú parametre výrobkov (cena, kvalita, dizajn).
4. Proporcionality: Export a import by sa mali vyvíjať v určitých proporciách.
5. Komplementárna: Umožňuje doplniť také výrobky na strane ponuky, ktoré ekonomika nevyrába.

Firemné motivácie na zapojenie sa do medzinárodného obchodu

• Rozšírenie obratu a zvyšovanie zisku
• Získavanie zdrojov tam, kde je to najvýhodnejšie
• Diverzifikácia predaja a predchádzanie rizík
• Znižovanie konkurenčného rizika a snaha o posilnenie konkurenčnej pozície

Znaky medzinárodného podnikania

Firma musí prispôsobiť všetky svoje aktivity podľa krajín, v ktorých pôsobí (legislatíva, zvyky a tradície). Firmy sa odlišujú komplexnosťou riadenia a musia poznať pravidlá, ktorými sa riadi medzinárodný obchodný systém a investície.

INCOTERMS

INCOTERMS sú medzinárodné obchodné podmienky, ktoré vydáva Medzinárodná obchodná komora ICC v Paríži. Presne definujú dodacie podmienky, prechod rizika a nákladov z predávajúceho na kupujúceho (napr. FOB, EX WORKS, CIF).

Dohody o zamedzení dvojitého zdanenia a ochrane investícií

Je potrebné zabezpečiť sa proti výkyvom kurzov a uzatvárať dohody o zamedzení dvojitého zdanenia a dohody o ochrane investícií.

Teórie medzinárodného obchodu

Teórie medzinárodného obchodu vysvetľujú pohyb tovarov a odpovedajú na otázky, prečo sa MO uskutočňuje, v akom objeme a štruktúre a akým smerom sa realizuje.

Využitie teórií

• V strategickom plánovaní
• Pri formulovaní hospodárskej politiky
• Na koordináciu politík priemyselne vyspelých krajín
• Pri riešení zaostalosti rozvojových krajín
• V činnosti transnacionálnych korporácií a v ich stratégiách
• V činnosti medzinárodných organizácií

Predklasické teórie MO

Rozvinuli sa v 15. - 18. storočí a prvé teórie spadajú do merkantilizmu. Podstatou merkantilizmu bolo hromadenie drahých kovov v krajine a zakázanie ich vývozu.

Zahranično-obchodná politika merkantilizmu

• Zákaz vývozu drahých kovov
• Obmedzovanie dovozu vysokými clami
• Podpora exportu hotových výrobkov
• Obmedzovanie vývozu surovín
• Obmedzovanie vývozu technológií
• Zavedenie navigačných alebo obilných zákonov

Teória samoregulovania obchodnej bilancie

Rozpracoval ju David Hume, ktorý kritizoval merkantilistov tým, že prílev drahých kovov do krajiny spôsobí nárast cien.

Klasické teórie MO

Pristupujú k problematike MO z hľadiska ponuky a vychádzajú z určitých predpokladov: obchoduje sa v pomere 1:1, zásada voľného obchodu, teória pracovnej hodnoty, abstrakcia od dopravných nákladov a technologického pokroku, podmienky dokonalej konkurencie a mobilita výrobných faktorov vo vnútri krajiny.

Teória absolútnych nákladov

Dve krajiny a dva tovary (VET).

Teória komparatívnych výhod

Aj krajina, ktorá je neefektívna pri výrobe všetkého, má komparatívnu výhodu pri výrobe toho statku, kde je v porovnaní s inou najmenej neefektívna.

Neoklasické teórie MO

Rozvinuli sa v 30. - 70. rokoch 20. storočia a skúmali problematiku MO aj z hľadiska dopytu. Vychádzajú z predpokladu viacerých tovarov a krajín.

Hechscher-Ohlinova teória (teória proporcie výrobných faktorov)

Za základ komparatívnych výhod považuje aj lepšiu vybavenosť krajiny VF. Krajina sa bude v medzinárodnej deľbe práce špecializovať na ten statok, ktorého výroba je náročná na hojný, dostatkový, a teda lacný VF, a naopak bude dovážať tie tovary, ktorých výroba je náročná na nedostatkový, vzácny a drahý VF.

Leontiefov paradox

Na údajoch USA z roku 1947 a z viac ako 200 odvetví skúmal platnosť Hechscher-Ohlinovej teórie a dospel k záveru, že USA sú lepšie vybavené kapitálom a v medzinárodnej deľbe práce sa budú špecializovať na výrobu toho tovaru, ktorého výroba je náročná na kapitál.

Keynesovská teória zahraničného obchodu

Vyvinula sa v období všeobecnej hospodárskej krízy (v 30. rokoch 20. storočia). Aktívna obchodná bilancia = zvyšovanie dôchodku, pasívna obchodná bilancia = znižovanie národného dôchodku.

Keynesov multiplikátor ZO

Hovorí o čistom exporte. Zvyšovanie čistého exportu = zvyšovanie dôchodku = zvyšovanie dopytu = zvyšovanie výroby aj v iných odvetviach = zvyšovanie outputu o sumu, aký bol čistý export.

Samuelsonov model

Vychádza z rovnováhy I + X = S + M (dovoz = vývozu). Nárast čistého vývozu = nárast outputu.

Súčasné teórie MO

Rozvinuli sa v 80. rokoch 20. storočia a boli ovplyvnené novými podmienkami v svetovej ekonomike (globalizácia, enterdependencia).

Linderov model (teória prekrývania trhových segmentov)

Vysvetľuje obchod s hotovými výrobkami a vychádza z predpokladu, že export krajiny je ovplyvnený domácim dopytom.

Teória životného cyklu výrobku

Rozpracoval ju Raymond Vernon a na týchto 4 fázach sa snažil vysvetliť správanie sa exportérov.

Konkurenčná výhoda krajiny (Porterov diamant)

Zložky Porterovho diamantu: vybavenosť krajiny VF, podmienky dopytu, nadväzujúce a podporné odvetvia, náhodné udalosti, intervencie vlády.

Zahranično-obchodná politika

Súhrn nástrojov, zásad a opatrení, ktorými štát zasahuje do zahraničného obchodu s cieľom ovplyvniť jeho objem, komoditnú a teritoriálnu štruktúru.

Typy ZOP

• Liberalizmus: Zásada voľného obchodu, zameraný na odstraňovanie prekážok v pohybe tovarov a služieb.
• Protekcionizmus: Ochranárstvo, cieľom je znevýhodniť cudzie tovary v porovnaní s domácimi prostredníctvom systému rôznych diskriminačných opatrení.

Argumenty pre protekcionizmus

• Ochrana rozvíjajúceho sa odvetvia
• Ochrana domáceho trhu
• Potreba hromadiť peňažné zásoby v ekonomike
• Podpora akumulácie kapitálu
• Podržanie výšky životnej úrovne a reálnych miezd
• Ochrana prírodných zdrojov
• Industrializácia krajín s lacnou pracovnou silou
• Zabezpečenie zamestnanosti
• Národná ochrana
• Posilnenie podnikov
• Zavedenie odvetných opatrení a tvorba priestoru pre vyjednávanie

Nástroje ZOP

• Autonómne: Výsledkom jednostranného opatrenia štátu.
• Clá: Dávka, ktorá sa vyberá pri prechode tovaru cez colné hranice štátu.

Členenie ciel

• Obchodno-politické hľadisko: autonómne, zmluvné
• Smer pohybu tovaru: vývozné, dovozné, tranzitné
• Účel: fiškálne, protekcionistické, prohibitívne, antidampingové
• Výpočet: špecifické (množstevné), valorické (hodnotové), kombinované

Obchodovanie so Spojeným kráľovstvom po Brexite

Po uplynutí prechodného obdobia (1. februára - 31. decembra 2020) dňom 1. januára 2021 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „UK“) definitívne vystúpilo z Európskej únie a prestalo byť súčasťou colnej únie a jednotného trhu EÚ.

Dohody medzi EÚ a UK

Dohody boli uverejnené v Úradnom vestníku EÚ dňa 31. decembra 2020 a vykonávajú sa od 1. januára 2021 na predbežnej báze. Formálne nadobudli platnosť po schválení Európskym parlamentom dňa 27. apríla 2021. Parlament UK dohody schválil už 30. decembra 2020.

Obsah dohody

Okrem obchodu s tovarom a službami, táto dohoda rieši aj širokú škálu ďalších oblastí: hospodárskej spolupráce, štátnej pomoci, daňovej transparentnosti, leteckej a cestnej dopravy, energetiky a udržateľnosti, rybolovu, ochrany údajov či koordinácie sociálneho zabezpečenia. Dohoda stanovuje aj nový rámec presadzovania práva a justičnej spolupráce v trestnoprávnych a občianskych veciach.

Zóna voľného obchodu

Obchodná dohoda výrazne zmierňuje negatívne dôsledky rozhodnutia UK vystúpiť z jednotného trhu Únie. Vytvára zónu voľného obchodu medzi EÚ a UK a poskytuje od 1. januára 2021 bezcolný a bezkvótový prístup na trh.

Pravidlá pôvodu tovaru

Ďalšou dôležitou podmienkou pre využitie výnimočných benefitov bude splnenie pravidiel pôvodu tovaru, ktoré sú nastavené s cieľom, aby obchodné preferencie vo výraznom rozsahu využívali len podnikatelia z EÚ a UK. Bezcolný dovoz medzi EÚ a UK sa preto vzťahuje iba na tovar s pôvodom v EÚ alebo UK.

Dočasný zjednodušený režim

UK vzhľadom na administratívne kapacity colných orgánov jednostranne zaviedlo dočasný zjednodušený režim vybavovania dovozov a vývozov, ktorý platí do 31. decembra 2021.

Zmeny od 1. januára 2021

Koniec voľného pohybu tovaru: colné kontroly a kontroly na hraniciach EU a UK sa budú vzťahovať na každý tovar. Pri obchodovaní s poľnohospodárskymi a živočíšnymi produktmi môže byť vyžadované zdravotné osvedčenie a bude potrebné podrobiť sa hygienickým a fytosanitárnym kontrolám.

Poskytovanie služieb a investície

Od začiatku roka 2021 sa už nebude vo vzťahu k UK uplatňovať voľné poskytovanie služieb, voľný pohyb investícií a osôb. Pozitívom je záväzok UK umožniť poskytovateľom služieb a investorom z EÚ vstup a pôsobenie na svojom trhu za rovnakých podmienok, ako majú jeho domáce subjekty.

Digitálna ekonomika

Obchodná dohoda ustanovuje najmä zákaz reštrikcií pre cezhraničný voľný tok dát, ochranu osobných údajov a súkromia a režim pre obchodné transakcie v elektronickej podobe.

Colný kódex Únie a obchodné scenáre po Brexite

Po skončení prechodného obdobia od 1. januára 2021 Spojené kráľovstvo sa už nepovažuje za členský štát EÚ, ale je tretím štátom, v dôsledku čoho dochádza i k zmene uplatňovania DPH pri dodávkach tovarov a služieb medzi Spojeným kráľovstvom a Slovenskom.

Colný dohľad a kontroly

Tovar, ktorý sa bude dovážať do EÚ zo Spojeného kráľovstva (import) a tovar, ktorý sa bude vyvážať z EÚ do Spojeného kráľovstva (export), bude podliehať colnému dohľadu a prípadným colným kontrolám v súlade s nariadením (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie.

tags: #dôsledky #národného #režimu #wto