
Príspevok na rekreáciu predstavuje významný benefit, ktorý zamestnancom umožňuje znížiť náklady na dovolenku a zároveň podporuje domáci cestovný ruch. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto tému, od podmienok nároku až po praktické rady a vzory žiadostí.
Príspevok na rekreáciu bol zavedený novelizáciou Zákonníka práce zákonom č. 347/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2019. Táto zmena, ktorá novelizovala aj zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, stanovuje podmienky a náležitosti poskytovania tohto príspevku. Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce (ďalej len "§152a ZP"). Podľa §52zt zákona o dani z príjmov sa všetky ustanovenia týkajúce príspevkov na rekreáciu v znení účinnom od 1.1.2019 použijú na rekreácie, ktoré začínajú po 31.12.2018.
Požiadať o príspevok na rekreáciu môže každý zamestnanec, ktorého pracovný pomer u daného zamestnávateľa trvá nepretržite minimálne 24 mesiacov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. To znamená, že ak zamestnanec splní podmienku 24 mesiacov nepretržitého trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa napríklad 31. októbra 2019, zamestnávateľ mu môže poskytnúť príspevok len na rekreáciu, ktorú absolvoval v čase od 1. novembra 2019 do 31. decembra 2019.
Dôležité je zdôrazniť, že povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu sa vzťahuje iba na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov. Firmy s menším počtom zamestnancov sa môžu rozhodnúť, či budú príspevok vyplácať alebo nie. Zákon im to však neprikazuje. Ak do toho pôjdu, platia pre nich rovnaké „pravidlá hry“.
V prípade, ak zamestnávateľ zamestnával v predchádzajúcom kalendárnom roku menej ako 50 zamestnancov (napr. 49 zamestnancov), povinnosť poskytnúť zamestnancom príspevok na rekreáciu podľa ustanovenia § 152a Zákonníka práce zamestnávateľ nebude mať, a to aj v prípade, ak v kalendárnom roku, v ktorom sa príspevok na rekreáciu má poskytnúť, zamestnáva 50, resp. viac zamestnancov. V takomto prípade vznikne zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu až v nasledujúcom kalendárnom roku. Avšak príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancom aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Zamestnávateľ však už v takomto prípade nemá zákonnú povinnosť príspevok na rekreáciu poskytovať, zákonodarca teda necháva na rozhodnutí zamestnávateľov s počtom zamestnancov menším ako 50, či svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu poskytnú alebo nie.
Prečítajte si tiež: Vzor žiadosti o príspevok na rekreáciu
Zamestnancom pracujúcim na skrátený úväzok sa maximálna výška príspevku prepočítava úmerne k úväzku. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku zníži v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času.
Maximálna suma príspevku na rekreáciu je 275 eur za kalendárny rok. Príspevok predstavuje 55 % výdavkov (maximálne 275 € za rok). Uvedená maximálna suma príspevku na rekreáciu je vypočítaná z 500 eur oprávnených výdavkov.
Príspevok na rekreáciu je možné poskytnúť aj viackrát v kalendárnom roku tak, aby jeho celková suma v kalendárnom roku nepresiahla 275 eur. Napríklad, ak oprávnené výdavky zamestnanca dosiahli sumu 315 eur, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok v sume 173,25 eura. Zamestnanec môže v tom istom kalendárnom roku požiadať zamestnávateľa opätovne o poskytnutie príspevku na rekreáciu. Zamestnávateľ však môže tomuto zamestnancovi v kalendárnom roku poskytnúť príspevok už len v sume 101,75 eura z preukázaných oprávnených výdavkov.
Ak sú splnené všetky podmienky, tak z príspevku zamestnanec ani zamestnávateľ nebudú platiť žiadne odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a ani daň. Ak sú splnené všetky ustanovené podmienky, potom príspevok na rekreáciu za kalendárny rok (preddavok + doplatok, max. 275 €) predstavuje pre zamestnanca príjem oslobodený od dane [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP] a pre zamestnávateľa daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona o dani z príjmov.
Ak oprávnené výdavky zamestnanca dosiahli sumu 315 eur, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok v sume 173,25 eura. Ak zamestnanec neskôr v tom istom kalendárnom roku opätovne požiada o príspevok, zamestnávateľ mu môže poskytnúť príspevok už len v sume 101,75 eura z preukázaných oprávnených výdavkov.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Príspevok sa poskytuje na základe žiadosti zamestnanca. Zamestnanci nezískajú príspevok automaticky. Platí, čo si zapýtaš, to dostaneš. O príspevok musia zamestnávateľa požiadať. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa a táto žiadosť sa podáva písomne. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, ako bude príspevok vyplácať.
Hoci presná forma žiadosti nie je zákonom stanovená, odporúča sa, aby obsahovala nasledovné údaje:
Zabezpečiť to môžete cez internú smernicu, alebo prostredníctvom písomnej žiadosti o príspevok. Ako by mohla vyzerať? Odporúčam, aby zamestnanec ešte pred nástupom na rekreáciu vedel, aké sú podmienky, čo si môže nárokovať a na koho, aby sa pri preplácaní dokladov predišlo nepríjemnostiam.
Po splnení stanovených podmienok by ti mal zamestnávateľ poskytnúť príspevok na rekreáciu formou peňažného príspevku vo výške 55 % oprávnených nákladov (najviac však 275 € za kalendárny rok). Ak sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak, tento príspevok bude vyplatený v najbližšom výplatnom termíne po predložení všetkých účtovných dokladov.
Alternatívou k peňažnému príspevku je rekreačný poukaz, ktorý má charakter elektronickej platobnej karty, ktorú zamestnanec obdrží ešte pred rekreáciou. O tom, akou formou bude zamestnávateľ riešiť poukazy resp. Síce vystavenie poukazu môže byť spoplatnené, ale zodpovednosť za jeho prijatie má rekreačné zariadenie.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Zamestnávateľ podľa vnútropodnikovej smernice každoročne zamestnancom poskytuje 200 € preddavok na rekreáciu, ktorý do konca roka je potrebné predložiť k vyúčtovaniu. Zamestnancom, ktorí podajú žiadosť o príspevok na rekreáciu, ku ktorej priložia ustanovené doklady, doplatí zamestnávateľ príspevok na rekreáciu do sumy predstavujúcej 55 % z oprávnených výdavkov, maximálne do sumy 275 €. Môže zamestnávateľ preddavok 200 € a doplatok, max.
Podľa ustanovení Zákonníka práce môže zamestnávateľ medzi výplatnými termínmi poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Rovnako môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi aj preddavok na rekreáciu v dohodnutých termínoch. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi preddavok na rekreáciu, o tomto preddavku síce účtuje, ale zúčtuje ho až v momente vyúčtovania so zamestnancom, t. j. v momente, keď zamestnanec predloží zamestnávateľovi príslušné doklady preukazujúce použitie poskytnutého preddavku na určený účel. Znamená to, že preddavok na rekreáciu v čase poskytnutia zamestnancovi nezdaní.
Zamestnávateľ v čase vyúčtovania preddavku, t. j. najneskôr do konca roka posúdi, či sú splnené všetky ustanovené podmienky v § 152a ZP. Ak sú splnené všetky ustanovené podmienky, potom príspevok na rekreáciu za kalendárny rok (preddavok + doplatok, max. 275 €) predstavuje pre zamestnanca príjem oslobodený od dane [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP] a pre zamestnávateľa daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona o dani z príjmov. Ak však ustanovené podmienky nie sú splnené, preddavok na rekreáciu v sume 200 € zamestnancovi zdaní, a to najneskôr v decembrovej výplate, u zamestnávateľa nepôjde o daňový výdavok (náklad) , mohlo by ísť o daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods.
Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR , stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo- rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia. Balíček služieb zakúpený napr. aj na stránkach zľavových portálov, v cestovných kanceláriách alebo hoteloch (napr.
S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu rozšíril aj na rodičov zamestnanca alebo jeho manžela. Ak sa mám ísť zrekreovať, dá sa predpokladať, že nepôjdem sama. Mysleli na to aj naši zákonodarcovia a vymedzili okruh osôb, ktorí ak sa so mnou zúčastnia rekreácie, ich výdavky si tiež môžem započítať do príspevku. manžel, resp. partner, partnerka, resp.
Dôležité je pamätať na to, že doklad na účely § 152a Zákonníka práce vystavuje vždy poskytovateľ služby - napríklad ubytovacie zariadenie. Ak si zamestnanec zakúpi pobyt cez zľavový portál alebo si rezervuje hotel cez booking.com, tieto platformy sú iba sprostredkovateľmi danej služby. Nie je to problém, no vždy pamätaj na to, že tieto platformy sú iba sprostredkovateľmi danej služby. Doklad na účely § 152a Zákonníka práce vystavuje vždy poskytovateľ - v tomto prípade napr. ubytovacie zariadenie. Niektoré stránky, ako napr. Zľavomat, sa tento proces snažia zjednodušiť a majú možnosť vyžiadania si potrebných dokladov priamo pri nákupe.
Úhradu oprávnených výdavkov musí prioritne zaplatiť z účtu zamestnanec, ktorý žiadosť o príspevok na rekreáciu predkladá. Ľudia robia často tú chybu, že úhradu vykoná z platobnej karty frajerka alebo iný príslušník rodiny. Prioritne úhrada oprávnených výdavkov na rekreáciu má byť zaplatená z účtu zamestnanca. Jediný prípad, kedy možno akceptovať úhradu z iného účtu je v prípade manželov, ktorí majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa §152a ods.6 ZP zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Pre daňové účely zmeškanie tejto lehoty nemožno považovať za porušenie podmienok a zamestnávateľ zahrnie oneskorene predložený doklad zamestnancom (po splnení ostatných podmienok ustanovených v §152a ZP) do daňových výdavkov v nadväznosti na §19 ods.2 písm.
Všeobecné náležitosti účtovného dokladu sú definované v §10 zákona o účtovníctve.
Je potrebné, aby na účtovnom doklade bola uvedená presná špecifikácia zamestnanca (trvalý pobyt, číslo občianskeho preukazu)? Povinnou náležitosťou účtovného dokladu je okrem iného aj označenie účastníkov a podľa §152a ZP súčasťou dokladu musí byť označenie zamestnanca. Ak na účtovnom doklade je uvedené meno a priezvisko zamestnanca, je to na účely §152a ZP postačujúce.
Ak príjmový pokladničný doklad spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve, je účtovným dokladom akceptovateľným aj pre účely poskytnutia príspevku podľa §152a ZP.
Na účely §152a ZP možno aj Zmluvu o ubytovaní uzatvorenú v zmysle §754 a nasl. z. č. 40/1964 Zb. považovať za relevantný doklad ak obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve. Súčasťou zmluvy však musí byť označenie zamestnanca a iných oprávnených osôb, na ktoré je uplatnený príspevok na rekreáciu a súčasne zo zmluvy musí byť jasné, že došlo k naplneniu zmluvy. Ak zo zmluvy alebo dokladu o zaplatení nevyplýva, že ubytovanie bolo poskytnuté, je potrebné doložiť túto zmluvu aj potvrdením ubytovacieho zariadenia, že ubytovanie bolo poskytnuté.
Nasledujúce príklady ilustrujú rôzne situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní nároku na príspevok na rekreáciu, a poskytujú návod, ako v daných situáciách postupovať.
Ak rekreácia začala od 28.12.2018 a trvala do 6.1.2019, a zamestnanec zaplatil preddavok 28.12.2018 vo výške 50 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v deň skončenia rekreácie 6.1.2019, príspevok na rekreáciu nemožno oslobodiť od dane. Príspevok na rekreáciu v sume 60,50 €, ktorý je u zamestnanca zdaniteľný príjem, môže byť daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov len ak sú splnené ustanovené podmienky.
Ak rekreácia začala od 2.1.2019 a trvala do 6.1.2019, a zamestnanec zaplatil preddavok 28.12.2018 vo výške 110 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v posledný deň rekreácie 6.1.2019, zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu v sume 55 % z oprávnených výdavkov, ktoré musí zamestnávateľovi preukázať ustanovenými dokladmi (obidva doklady musia byť účtovnými dokladmi s označením zamestnanca na sumy 110 € a 60 €). Príspevok v sume 93,50 € (55 % zo 170 €) je u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm.
Ak zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priložil dva doklady, a to hotelový účet s označením zamestnanca, z ktorého je zrejmé, že ubytovacie zariadenie zamestnancovi vyúčtovalo 600 €, pričom 400 € zamestnanec zaplatil ako preddavok pred uskutočnením rekreácie zo svojho bankového účtu a doplatok 200 € zaplatil v hotovosti v ubytovacom zariadení, ktorý preukázal dokladom z ERP, potom tieto doklady spĺňajú ustanovené podmienky v § 152a ZP, pokiaľ hotelový účet s označením zamestnanca a doklad z ERP obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu. Zamestnanec však musí preukázať úhradu zálohovej platby.
Pod pojmom "prenocovanie" sa podľa zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Je potrebné overiť, či daná osoba spĺňa definíciu ubytovacieho zariadenia podľa platnej legislatívy.
Ak zamestnanec absolvoval rekreáciu vo Vysokých Tatrách 4 dni, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení a teda predložil aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave, je to akceptovateľné. Podľa § 152a ZP má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení.
Ak zamestnanec spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky a zamestnávateľ odmieta komunikovať a upiera mu nárok na rekreačný príspevok, zamestnanec je oprávnený podať v tejto veci podnet na Inšpektorát práce. Vo všeobecnosti, nie. Od zavedenia tohto benefitu sa objavilo viacero prípadov, kedy zamestnávateľ odmietol zamestnancom poskytnúť príspevok na rekreáciu, aj keď na ňu podľa zákona mali nárok. V niektorých prípadoch sa vedenie firmy stretlo so zamestnancami, osvetlili im zlú finančnú situáciu vo firme a spoločne sa dohodli na kompenzácii či inom druhu benefitu v neskoršom období. V zásade platí, že ak spĺňaš všetky zákonom stanovené podmienky a zamestnávateľ s tebou odmieta komunikovať a upiera ti nárok na rekreačný príspevok, si oprávnený podať v tejto veci podnet na Inšpektorát práce.
Zamestnávateľ vydáva na základe ustanovenia § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „Zákonník práce“) túto internú smernicu Zamestnávateľa upravujúcu práva a povinnosti Zamestnávateľa a jeho zamestnancov pri poskytovaní príspevku na rekreáciu zamestnancov zo strany Zamestnávateľa (ďalej ako „Smernica“). Smernica sa nevzťahuje na osoby, ktoré sú so Zamestnávateľom v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j.
V súlade s ustanovením § 152a Zákonníka práce má zákonnú povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu iba zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov (t. j. zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň 50 a viac zamestnancov v pracovnom pomere). Počet zamestnávaných zamestnancov rozhodný pre určenie, či zamestnávateľ má povinnosť poskytovať svojim zamestnancom príspevok na rekreáciu, je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.