Svätopluk a Nemci: História Zmluvy a Kontroverzie Okolo Panovníka

Slovenská história je plná osobností, ktoré dodnes vyvolávajú vášnivé diskusie a rozdielne názory. Jednou z takýchto postáv je aj Svätopluk, ktorého život a činy sú predmetom mnohých interpretácií. Cieľom tohto článku nie je Svätopluka adorovať ani haniť, ale analyzovať jeho vzťahy s Nemcami v kontexte doby a poukázať na zložitosť historických udalostí, ktoré formovali jeho panovanie.

Sporné Hodnotenie Historických Postáv

V slovenskej novodobej histórii existujú osobnosti, na ktoré sa názory občanov diametrálne líšia. Spory o prítomnosť sa prenášajú do minulosti a podľa toho, aké štátoprávne predstavy a predstavy o národnej osobitosti a národnej suverenite mala daná osoba, podľa toho ju niektorí zaraďujú do svojho pomyselného panteónu, alebo zavrhujú do najohnivejšieho pekla a druhí naopak. Pri takomto nazeraní na dejiny potom je v princípe sporný každý. V pohľade „angažovaných“ súčasníkov na dejiny sú tak sporní všetci počnúc Pribinom (kolaborant s Nemcami), Svätoplukom (vyhnal Metodových žiakov) a končiac Ľ. Štúrom (kontrarevolucionár, separatista), A. Hlinkom (klerikál), M. Hodžom (čechoslovakista) atď., atď.

Svätopluk: Knieža alebo Kráľ?

Kto bol povesťami opradený Svätopluk? Knieža, alebo kráľ? Svätec alebo hriešnik? Vlastenec, alebo zradca? Kroniky sa rozchádzajú. Píšu o ňom tak, ako si to vladári kronikárov, alebo kronikári samotní v tej dobe želali. Jedni píšu, že bol knieža (Fuldské letopisy), druhí zase kráľ (pápež, české kroniky). Raz bol kráľ Slovenov/Slovákov (zuentopolco regi sclauorum; pápež), inokedy moravský kráľ (české kroniky). Kráľovskú korunu spomínajú viacerí - Česká kronika, tzv. Dalimilova, a arabskí cestovatelia, ako napr.

Podľa niektorých bol hlboký kresťan prekypujúci veľkou vierou a pobožnosťou (v liste od pápeža), a oduševnený šíriteľ kresťanstva, ktorý nechal pokrstiť napr. české knieža Bořivoja (české kroniky). Na strane druhej sa v súvislosti s jeho kresťanskou vierou objavujú výčitky, že ľud a národ svoj nechal slúžiť jednak Kristovi, jednak diablovi (Kristiánov Život sv. Ľudmily, český pôvod - vidno, že Česi ho dosť ohovárajú, aby legitimizovali fakt, že si privlastnili jeho zeme, dnes české, no pôvodne slovenské - Morava a Sliezsko), že si tiež dovolil uraziť arcibiskupa Metoda posmeškami, keď vraj nahnevaný so psami a poľovníkmi vojdúc do kostola urobil veľký krik a huk trúbami poľovníkov a štekotom psov, za čo Metod na jeho krajinu uvalil kliatbu (Kronika Česká). Zrejme z „čistej kresťanskej milosrdnosti“ nechal svojim najväčším nepriateľom „iba“ odťať ruky, jazyk a prirodzenie (Fuldské letopisy).

Jedni píšu o ňom ako o obeti, keď milosťou božou sa od smrti zachránil pred Rastislavovými vrahmi (Fuldské letopisy), pričom iní ho zase majú za vraha a vlastizradcu, keď svojho strýca Rastica, zakladateľa a kormidelníka celého kresťanstva a náboženstva úkladne pozbavil vlády, pripravil o zrak a život jeho pokúsil sa vziať jedom (Život sv. Ľudmily, český pôvod). Nemci ho majú za ľstivého a za nádobu (v originále „vagínu„) každej vierolomnosti (Fuldské letopisy), čím chceli povedať, že bol pekná „kurva„, pretože svoj sľub vernosti cisárovi často porušoval, veď prečo by aj mal chcieť slúžiť Nemcom? A podľa iných bol medzi svojimi nad iným múdry a vynikal svojím vynikajúcim rozumom (Regino).

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Jeho zem nazývajú jedni Moravou (české kroniky, Fuldské letopisy), iní Moravskou Zemou (Život Naumov, český pôvod), Moravským Slovenskom (Sclavos Margenses; Fuldské letopisy), Slovenskom (Sclavinia; Fuldské letopisy), Slovenskou Zemou (Nestor). Vyberte si. Vládol Čechám, Poľsku a Rusku (Kronika Česká) a jeho kráľovstvo rozptýlili Uhri, sčasti Nemci, sčasti Poliaci (Kronika Česká - tá Čechov zatajuje) a „bratsky“ prispeli aj Česi (Fuldské letopisy - „Rok 900.

Všetky zápisy sú tendenčné a zmanipulované a čitateľ musí byť veľmi opatrný a sledovať, kto čo a prečo napísal. Žiaľ, nájsť pravdu je ťažké, pretože vlastné texty nemáme - moravská kronika, ktorú spomínajú Česi, sa nezachovala. Možno by sme len „čumeli“, že všetko bolo ináč.

Svätopluk v Kontextu Veľkej Moravy

Svätopluk vládol Veľkej Morave v období jej najväčšieho rozmachu. Bol to čas politických intríg, vojenských konfliktov a kultúrneho rozvoja. Jeho panovanie bolo poznačené neustálym balansovaním medzi záujmami Franskej ríše a snahou o udržanie nezávislosti Veľkej Moravy.

Zmluva Svätopluka s Nemcami: Realita alebo Interpretácia?

Otázka zmluvy medzi Svätoplukom a Nemcami je zložitá a vyžaduje si hlbší pohľad na historické pramene. Je dôležité si uvedomiť, že vtedajšie politické vzťahy boli dynamické a často sa menili. Svätopluk bol nútený reagovať na vonkajšie tlaky a hľadať spojencov tam, kde to bolo pre Veľkú Moravu najvýhodnejšie.

Fuldské letopisy uvádzajú viaceré udalosti, ktoré svedčia o komplikovanom vzťahu Svätopluka s Východofranskou ríšou (Nemeckom):

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

• Rok 869: Karolman bojuje proti Svätoplukovi, ktorý bol synovcom Rastislava. Krajinu pustošia ohňom i mečom.
• Rok 870: Svätopluk sa poddáva Karlmanovi aj s krajinou, nad ktorou vládol, sledujúc vlastné záujmy. Následne sa Rastic na synovca nahneval a strojil mu úklady.
• Rok 871: Svätopluka uvrhnú do žalára pre obvinenie zo zločinu nevernosti. Neskôr ho prepustia a pocteného kráľovskými darmi ho vracajú do krajiny s vojskom, aby bojoval proti Slavomírovi. Svätopluk sa však stáva vierolomným a napadne Bavorov.

Tieto záznamy naznačujú, že Svätopluk bol v určitých obdobiach spojencom a v iných súperom Východofranskej ríše. Jeho rozhodnutia boli pravdepodobne ovplyvnené politickou situáciou a snahou o zabezpečenie stability a prosperity Veľkej Moravy.

Negatívne Hodnotenie zo Strany Nemcov

Nemci ho majú za ľstivého a za nádobu (v originále „vagínu„) každej vierolomnosti (Fuldské letopisy), čím chceli povedať, že bol pekná „kurva„, pretože svoj sľub vernosti cisárovi často porušoval, veď prečo by aj mal chcieť slúžiť Nemcom? A podľa iných bol medzi svojimi nad iným múdry a vynikal svojím vynikajúcim rozumom (Regino).

Rok 870 vo Fuldských letopisoch

Svätopluk, Rasticov synovec, sledujúc vlastné záujmy, poddal sa Karlmanovi aj s krajinou, nad ktorou vládol. Preto sa Rastic na synovca veľmi nahneval, tajne mu strojil úklady a rozkázal ho na hostine, nič zlého netušiaceho, zavraždiť. /Tu vidno, že Svätopluk sa poddal Karlmanovi po minulosročnej prehranej vojne, ak teda kronika neklame. Svätopluk zrejme chcel čas na nádych, obnovu pred tým, ako sa znova pustí do Nemcov, pozn. Milosťou božou sa však od smrti zachránil, lebo prv, ako jeho vrahovia do domu vstúpili, vstal od stola, keď mu to naznačil ktosi, kto bol zasvätený do tejto lesti, a predstierajúc lov so sokolmi, vyhol sa strojeným nástrahám. /Svätopluk bol zrejme veľmi bystrý, pozn. Blažena Ovsená/ Rastic vidiac, že jeho zámery sú prezradené, dal sa prenasledovať svojho synovca s vojskom, aby ho dostal do svojej moci. Avšak podľa spravodlivosti božej sám sa chytil do osídel, ktoré inému strojil. /Tu vidno, ako rôzne kroniky rôzne interpretujú túto situáciu. Z Kristiánovho Života sv. Ľudmily a sv. Václava nižšie v tomto článku vidno, že Česi nadŕžali Rasticovi, Nemci Svätoplukovi - Česi hovoria o Svätoplukovom úkladnom pozbavení Rasticovej vlády, pozn. Karlman však, keď sa mu nikto nepostavil na odpor, vtrhol do jeho krajiny a podrobil si všetky hrady a zámky (civitates et castella). Po usporiadaní vecí v krajine, dosadiac ta svojich ľudí, vrátil sa (domov) aj s ukoristenými kráľovskými pokladmi (70). /Možno už tu začala ekonomická prevaha Nemcov nad Slovenmi, pozn.

Rok 871 vo Fuldských letopisoch

Svätopluka, Rasticovho synovca, obvineného u Karolmana zo zločinu nevernosti, vrhli do žalára. Moravskí Sloveni, nazdávajúc sa, že ich vládca zahynul, ustanovili si za vládcu jeho pokrvného, akéhosi kňaza menom Slavomíra, vyhrážajúc sa mu smrťou, ak neprevezme vodcovstvo nad nimi. Slavomír, okolnosťami donútený, súhlasil, že proti Engelšalkovi a Viliamovi, vojvodom Karlmanovým, rozpúta boj a že sa vynasnaží vyhnať ich z obsadených (hradov). Rok 871. Medzitým Svätopluka, keď mu zločiny, z ktorých ho obžalovali, nikto nemohol dokázať, Karlman prepustil na slobodu a kráľovskými darmi poctený vrátil sa do svojej krajiny, vedúc so sebou Karlmanovo vojsko pod zámienkou, ako by chcel bojovať proti Slavomírovi. Ale ako obyčajne domýšľavých a neobozretných stihne potupa, tak sa prihodilo aj jeho vojsku, lebo kým ostatní táborili, Svätopluk odišiel na Rasticov starodávny hrad (Devín) a podľa slovenského zvyku hneď sa stal vierolomným a zabudol na svoju prísahu. /Tu a ešte na iných miestach vidíme, akú zlosť mali Frankovia zo Svätoplukových úspechov. Iný kronikár - Regino - hovorí o Svätoplukovi, že bol medzi svojimi nad iným múdry a vynikal svojím vynikajúcim rozumom, pozn. Ján Stanislav./ Nesnažil sa už zmocniť sa Slavomíra, ale vynaložil všetko úsilie na pomstenie urážky, ktorú mu Karlman zapríčinil. Napokon Bavorov, nič zlého netušiacich a málo sa majúcich na pozore, napadol s veľkým vojskom zhromaždeným v tábore. Mnoho z nich zajal, ostatných skoro všetkých pobil, okrem tých, čo sa boli už prv z tábora ostražito vytratili. Keď sa Karlman dozvedel o záhube svojho vojska, bol veľmi zdesený a okolnosťami donútený rozkázal všetkých rukojemcov, čo boli v jeho krajine, zozbierať a vrátiť Svätoplukovi. Sám však ledva jediného muža, menom Ratboda, a aj to polomŕtveho, odtiaľ dostal (73 - 74)… /Tu možno vidieť, že Svätopluk bol naozajstná osobnosť, keď tak kruto potrestal túto potupu, ktorej sa mu dostalo uvrhnutím do väzenia Viliamom a Engelšalkom. Ako uvidíme neskôr, jeho pomste nebol ešte koniec, pretože neskôr sa strašne pomstí aj na ich synoch, pozn. Medzitým Moravskí Sloveni robili svadbu, vedúc (domov) nevestu, dcéru ktoréhosi z českých vojvodov. Keď toto spomenutí mužovia, t. j. Arn a iní, čo boli s ním (t. j. Ľudovítom), zbadali, chopiac sa zbrane, hneď prenasledovali nepriateľov. Títo sa však rozutekali a nevedomky prišli k spomenutým hradbám, kde, pretože priestor bol úzky /Pri Devíne je naozaj veľmi úzky priestor medzi Dunajom, Moravou a vŕškami, pozn. Keď ta naši (t. j. Bavori) prišli, našli po nich 644 koní aj s uzdami a sedlami a tiež niekoľko štítov, ktoré utekajúci nechali.

Rok 872 vo Fuldských letopisoch

Proti Moravským Slovenom (Ľudovít) vyslal v máji Durínčanov a Sasov. Pretože kráľ nebol s nimi a medzi sebou sa nemohli dohodnúť, pred nepriateľom utiekli a s veľkými stratami sa hanebne vrátili. Keď niektorí účastníci tejto výpravy utekali, tamojšie ženské ich vraj bičovali a kyjakmi zrážali z koní na zem. Proti spomenutým Slovenom z Franska poslali na pomoc Karlmanovi niekoľko vojsk. …Ale kým Karlman vraždil a ohňom pustošil v krajine Moravanov, Svätopluk poslal tajne silné vojsko, ktoré Bavorov, čo ostali strážiť lode na Dunaji, sa zmocnilo, pobilo alebo v rieke potopilo.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Rok 873 a 874 vo Fuldských letopisoch

Rok 873. Rok 874. Kráľ tu vypočul aj posolstvo Čechov a (po vypočutí) ho prepustil.

Svätopluk v Diele Jána Hollého

Jedno z troch epických skladieb (Svatopluk; Cirillo-Metodiada; Sláv), v ktorých Ján Hollý využil historickú tému z obdobia Veľkej Moravy. Pripomenul Slovákom dávne deje, históriu národa a povzbudil ich národne uvedomenie. Zobrazil boj Bavorov a Slovanov. Autor dodržiava postupy antických autorov (najmä postupy Homéra a Vergília), napr. organizácia eposu (propozícia, invokácia), prítomnosť bohov, rozsiahle opisy (napr. útvar epos,epická šírka diela (hlavná a vedľajšie dejové línie, odbočenia),množstvo hlavných a vedľajších postáv,prítomnosť božstiev (napr. pohanský boh Černobog) a vznešených postáv (napr. Epos Svatopluk sa skladá z dvanástich spevov.Pred každým spevom je stručný obsah, ktorý naznačuje dej. Vedlajšia dejová línia: napr. Dej je obohatený o rôzne odbočenia (napr. VI. spev - pôvod a história Slovanov), opisy (napr. VII. spev - opis Svatoplukovej zbroje, XII. V IX.

Svätopluk v Epose

I. Svatopluk je v žalári, kam ho uvrhli Nemci. Prosí Boha o slobodu. Ten ho vypočuje a posiela svojho posla ku Karolmanovi, aby mu tlmočil rozkaz. Karolman zvoláva snem, kde oboznamuje prítomných s Božou vôľou. II. V Krajine sa zbrojí, chystá sa na vojnu. Karolman zatiaľ na poctu Svatopluka organizuje rytierske hry. III. Z brán pekla prichádza pohanský boh Černobog. Je rozhnevaný, pretože sa dopočul, že Svatopluk dal spáliť jeho modlu. Premení sa na kňaza Biksu a navádza Slovákov, aby mu postavili sochu a uctievali ho ako boha. Ľudia však boli už vyučení v pravom náboženstve Konštantínom a Metodom a vyháňajú pohanského boha. Černobog vidí prípravu na vojnu. Dozvie sa, že Karolman chce dosadiť Svatopluka na kráľovský trón. IV. Černobog sa v noci zjaví vo sne Slavomírovi. Má podobu Rastislava. Vyrozpráva mu, čo Karolman so Svatoplukom chystajú. Hovorí o veľkej skaze, ktorá postihne ľud, ak Bavori dosadia Svatopluka na trón. V. Slavomír zvoláva snem, kde vysvetľuje starešinom, že Svatopluk má vojsko, pomocou ktorého sa chce zmocniť trónu. Slavomír sa pýta, či si vyberú vojnu alebo poddanstvo. Všetci si zvolia boj. VI. Po skončených hrách majú Nemci hostinu, veselo hodujú. VII. Karolman daruje Svatoplukovi zbroj. Jej súčasťou je krásny štít, na ktorom je vyrezaný boj sv. Michala so Satanášom. Svatopluk sa v novej zbroji pridáva k vojsku. Prezerá si ho, vidí Rakúšanov, Bavorov, Tirolčanov, Štajerčanov, Korutáncov a Panónov. VIII. Bavori sa blížia k Devínu. Černobog, pozorujúc blížiace sa vojská, so svojimi pomocníkmi posťahuje mračná a Moravu zaleje voda. Svatopluk radí stavať plte, vojsko poslúchne a už sa aj pláva na druhý breh. Zatiaľ čo boje zúria, Svatopluk sa vydá s polovicou vojska cez les. IX. Svatopluk je odhodlaný dobyť Devín. Rozhodne sa však, že predstúpi pred Slavomíra a bude vyjednávať. Oznamuje im Karolmanove zámery - zvoliť ho za kráľa a dať mu Karolmanovu dcéru za ženu. Slavomír ho presviedča, aby opustil nemecké vojsko a pridal sa k nim. Svatopluk po dlhom uvažovaní nakoniec privolí. Pridáva sa k svojim vlastným bratom a posiela za Britvaldom posla Zvestoňa. Odkazuje Bavorom, aby ustúpili. X. Nemci sa hrnú k hradbám. Rozpúta sa neľútostný boj. Neúnavne sa bojuje, hradby Devína odolávajú sile Britvaldovho vojska. Černobog vystúpi na horu nad Devínom a pozoruje, že Svatoplukovo vojsko má prevahu nad Nemcami. Svatoplukovi pomáhajú aj nebesá. Svätý Cyril prosí boha, aby zahnal zlých duchov späť do pekla. Ten ho vypočuje a posiela sv. Michala, aby Černoboga s pomocníkmi zvrhol do priepasti. Slováci ďakujú bohom za víťazstvo. V oboch táboroch sa zbrojí, Svatopluk sa modlí za víťazstvo. Rozpúta sa neľútostný, krvavý boj. Neúnavne sa bojuje, Slováci majú prevahu. Vojaci položia zbrane, urobia miesto a medzi Svatoplukom a Britvaldom sa strhne hrdinský súboj.

Kontroverzie Okolo Svätopluka v Súčasnosti

Svätoplukova osobnosť a jeho činy sú dodnes predmetom vášnivých diskusií. Niektorí ho vnímajú ako hrdinu a zjednotiteľa slovanského ľudu, iní ho kritizujú za jeho spojenectvo s Nemcami a údajné prenasledovanie Metodových učeníkov. Tieto kontroverzie sa prejavujú aj v súčasných debatách o slovenskej identite a národnej hrdosti.

tags: #zmluva #medzi #Svatoplukom #a #Nemcami #história