Dohody medzi USA a Ruskom: Od Studenej vojny po súčasnosť

História vzťahov medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskom, resp. Sovietskym zväzom, bola vždy komplexná, pretkaná obdobiami napätia, ale aj spolupráce. Jedným z kľúčových aspektov týchto vzťahov boli snahy o kontrolu zbrojenia a obmedzenie jadrových zbraní. Táto snaha viedla k sérii dohôd, ktoré mali za cieľ znížiť riziko vojny a posilniť stabilitu vo svete.

Chronológia summitov USA - Rusko

Vzájomné vzťahy medzi USA a Ruskom sa odrážajú v sérii summitov, ktoré sa konali od polovice 20. storočia až po súčasnosť. Tieto stretnutia slúžili ako platforma pre diskusiu o kľúčových otázkach, vrátane kontroly zbrojenia, regionálnych konfliktov a bilaterálnych vzťahov.

  • 18. - 23. júl 1955, Ženeva, Švajčiarsko: Stretnutie Dwighta D. Eisenhowera a predstaviteľov Sovietskeho zväzu.
  • 15. a 26. - 27. jún 1959, Washington, D.C. a Camp David, USA: Prvá návšteva sovietskeho lídra v USA, Nikita Chruščov prijatý Dwightom D. Eisenhowerom.
  • 16. a 17. máj 1960, Paríž, Francúzsko: Americký prezident Dwight D. Eisenhower a sovietsky líder Nikita Chruščov, prítomní boli aj britský premiér Harold Macmillan a francúzsky prezident Charles de Gaulle.
  • 3. a 4. jún 1961, Viedeň, Rakúsko: Nikita Chruščov a čerstvo zvolený americký prezident John F. Kennedy sa stretli na Viedenskom summite. Jednou z tém bola tzv. berlínska kríza.
  • 22. - 30. máj 1972, Moskva, Sovietsky zväz
  • 18. - 25. jún 1973, Washington D.C., USA
  • 28. jún - 3. júl 1974, Moskva, Sovietsky zväz
  • 23. - 24. november 1974, Vladivostok, Sovietsky zväz
  • 30. júl - 2. august 1975, Helsinki, Fínsko
  • 15. - 18. jún 1979, Viedeň, Rakúsko: Prezident USA Jimmy Carter a Leonid Brežnev podpísali dohodu o obmedzení zbraní SALT II.
  • 19. - 21. november 1985, Ženeva, Švajčiarsko: Prezident USA Ronald Reagan a nový sovietsky líder Michal Gorbačov sa stretli na Ženevskom summite. Predmetom diskusie bola okrem iného aj Strategická obranná iniciatíva (nazývaná tiež „hviezdne vojny“, ktorú Ronald Reagan predstavil 23. marca 1983).
  • 10. - 12. október 1986, Reykjavík, Island
  • 7. - 10. December 1987, Washington D.C., USA
  • 29. máj - 1. jún 1988, Moskva, Sovietsky zväz: Dohodu o obmedzení jadrových zbraní stredného doletu potom, ako bola ratifikovaná v americkom senáte, Reagan s Gorbačovom oficiálne podpísali.
  • 2. - 3. december 1989, Valetta, Malta: Prezident USA George Bush a Michail Gorbačov sa stretli prvý raz po páde železnej opony a režimov v štátoch východného bloku. Obaja štátnici uzavreli kapitolu tzv. studenej vojny.
  • 30. máj - 3. Jún 1990, Washington D.C., USA: Bush a Gorbačov uzavreli Dohodu o zákaze chemických zbraní.
  • 9. september 1990, Helsinki, Fínsko
  • 19. november 1990, Paríž, Francúzsko: Obaja štátnici podpísali Dohodu o obmedzení konvenčných zbraní v Európe.
  • 17. júl 1991, Londýn, Veľká Británia: Bush a Gorbačov sa zúčastnili na summite G7.
  • 30. - 31. júl 1991, Moskva, Sovietsky zväz: George Bush a Michail Gorbačov podpísali dohodu o obmedzení strategických jadrových zbraní START 1. Dohoda vstúpila do platnosti 5. decembra 1994 a viedla k najrozsiahlejšej obojstrannej redukcii jadrových zbraní v dejinách.
  • 29. - 30. január 1992, Camp David, USA
  • 26. január 1992, Washington D.C., USA
  • 3. január 1993, Moskva, Rusko: G. Bush a Jeľcin podpísali dohodu START II, ktorá mala obmedziť počet samostatných bojových hlavíc.
  • 3. - 4. apríl 1993, Vancouver, Kanada: Prvý raz sa stretli prezidenti Bill Clinton a Boris Jeľcin. Dohodli sa na finančnej pomoci pre budovanie demokracie v Rusku.
  • 14. január 1994, Moskva, Rusko: Prezidenti Bill Clinton a Boris Jeľcin podpísali tzv. Kremelské dohody.
  • 9. a 10. máj 1995, Moskva, Rusko
  • 14. jún 1995, Halifax, Kanada
  • 20. október 1995, Hyde Park, USA
  • 21. apríl 1996, Káhira, Egypt
  • 27. september 1996, New York, USA: Clinton a Jeľcin sa zúčastnili na spoločnom summite NATO-Rusko. Podpísali spoločnú deklaráciu Ruska a NATO, ktorá „z Ruska ako bývalého nepriateľa NATO urobila spojenca“.
  • 1. a 2. marec 1997, Helsinki, Fínsko
  • 18. a 19. jún 1998, Birmingham, Veľká Británia
  • 3. až 5. jún 2000, Moskva, Rusko: Bill Clinton sa počas návštevy Moskvy stretol s novým ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
  • 6. september 2000, New York, USA: Americký prezident Bill Clinton a ruský prezident Vladimir Putin sa v rámci Miléniového summitu OSN stretli v New Yorku, aby prerokovali otázky spojené s kontrolou zbrojenia a sporným americkým projektom protiraketovej obrany, ktorý Moskva odmieta.
  • 16. jún 2001, Ľubľana, Slovinsko: Vladimír Putin mal veľmi priateľské stretnutie s novým prezidentom USA Georgeom W. Bushom. Putin označil dvojhodinové rokovanie na hrade Brdo za "úprimný dialóg".
  • 24. máj 2002, Moskva, Rusko
  • 24. február 2005, Bratislava, Slovensko: Bush a Putin sa stretli na summite v Bratislave. Obaja štátnici navštívili hlavné mesto Slovenska prvý raz.
  • 1. apríl 2009, Londýn, Veľká Británia: Novozvolený prezident USA Barack Obama sa s Medvedevom prvý raz stretol na summite G-20.
  • 6. - 7. júl 2009, Moskva, Rusko: Barack Obama sa stretol počas návštevy Ruska s prezidentom Medvedevom aj s premiérom Putinom. Obamova administratíva signalizovala, že chce odštartovať novú éru americko-ruských vzťahov, ktoré sa za vlády predchádzajúceho prezidenta USA Georgea W. Busha dostali na najnižšiu úroveň.
  • 8. apríl 2010, Praha, Česká republika: Obama a Medvedev podpísali dohodu Nový START, ktorá nahradila zmluvu START 1. Zmluva zaväzuje Rusko a USA k zníženiu počtu strategických jadrových hlavíc zo súčasného limitu 2200 na 1550.
  • 19. a 20. november 2010, Lisabon, Portugalsko
  • 26. marec 2012, Soul, Južná Kórea: Obama a Medvedev sa stretli na Summite o jadrovej bezpečnosti. Časť ich rozhovoru, ktorá mala byť súkromná, zachytili mikrofóny.
  • 18. a 19. jún 2012, Los Cabos, Mexiko: Obama a Putin sa stretli pred začiatkom summitu G-20, okrem iného rokovali o situácii v Sýrii. Obaja politici sa stretli po prvý raz, odkedy sa Putin vrátil na post ruského prezidenta.
  • 7. august 2013, Washington, D.C., USA: Americký prezident Barack Obama zrušil plánované bilaterálne stretnutie s Vladimirom Putinom, ktoré sa malo uskutočniť v rámci septembrového summitu G20 v Moskve.
  • 6. september 2013, Petrohrad, Rusko
  • 28. a 29. september 2015, New York, USA: Za veľmi užitočné a úprimné označil Vladimír Putin stretnutie s Barackom Obamom medzi štyrmi očami, ktoré trvalo asi 90 namiesto pôvodne plánovaných 55 minút a uskutočnilo sa v New Yorku po vystúpeniach oboch politikov v rozprave 70. Valného zhromaždenia OSN.

Zmluva medzi USA a ZSSR z roku 1961: Viedenský summit a Berlínska kríza

Viedenský summit, ktorý sa konal 3. a 4. júna 1961, bol významným stretnutím medzi Nikitom Chruščovom, vtedajším lídrom Sovietskeho zväzu, a Johnom F. Kennedym, novozvoleným prezidentom Spojených štátov. Toto stretnutie sa uskutočnilo v období zvýšeného napätia medzi Východom a Západom a bolo poznačené tzv. Berlínskou krízou.

Berlínska kríza

Jednou z hlavných tém Viedenského summitu bola situácia v Berlíne. Po druhej svetovej vojne bolo Nemecko rozdelené na štyri okupačné zóny, spravované Spojenými štátmi, Sovietskym zväzom, Veľkou Britániou a Francúzskom. Berlín, ktorý sa nachádzal v sovietskej zóne, bol taktiež rozdelený na štyri sektory. V dôsledku politických a ideologických rozdielov medzi Východom a Západom sa Berlín stalSymbolom rozdelenia Európy.

Sovietsky zväz sa snažil získať kontrolu nad celým Berlínom a začleniť ho do Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Západné mocnosti však odmietali ustúpiť a trvali na svojom práve prítomnosti v západných sektoroch Berlína. Táto situácia viedla k zvýšenému napätiu a hrozbe konfliktu.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Stavba Berlínskeho múru

V lete 1961 sa situácia v Berlíne vyhrotila. Východní Nemci začali masívne utekať do západných sektorov Berlína, čo spôsobovalo hospodárske a politické problémy pre NDR. V reakcii na túto situáciu sa Sovietsky zväz rozhodol pre radikálny krok - stavbu Berlínskeho múru.

  1. augusta 1961 začali východonemecké úrady s výstavbou múru, ktorý oddeľoval východný a západný Berlín. Múr sa stal symbolom rozdelenia Nemecka a Európy a pretrvával až do roku 1989. Stavba Berlínskeho múru bola priamym dôsledkom Berlínskej krízy, ktorá bola jednou z hlavných tém Viedenského summitu v roku 1961.

História odzbrojovacích dohôd

História odzbrojovacích dohôd medzi USA a Sovietskym zväzom siaha až do začiatku 70. rokov 20. storočia. V roku 1972 USA a ZSSR podpísali zmluvu SALT I a v roku 1979 SALT II. Druhá zo zmlúv však nebola ratifikovaná. Podobný osud čakal aj na zmluvu START II z roku 1993, od ktorej Rusko dodatočne odstúpilo.

SALT I a SALT II

SALT I (Strategic Arms Limitation Talks) bola prvá dohoda medzi USA a ZSSR o obmedzení strategických zbraní. Podpísaná bola 26. mája 1972. Obe krajiny sa v nej zaviazali na určité limity strategických zbraní a na presné vymedzenie prostriedkov protiraketovej obrany.

SALT II bola druhá dohoda o obmedzení strategických zbraní, podpísaná 18. júna 1979. Nová zmluva nastolila faktickú rovnováhu v oblasti strategických zbraní. Zmluva SALT-2 bola pre ZSSR veľkým diplomatickým úspechom a zodpovedala koncepcii vojenského velenia ZSSR.

START I a START II

START (Strategic Arms Reduction Talks) bol prvý návrh zmluvy START predložil prezident USA Ronald Reagan v Ženeve 29. júna 1982. Navrhol dramatické zníženie strategických síl v dvoch fázach.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

START-1 (podpísaná 31. júla 1991, platná do 5. decembra 2009): Zmluva stanovila, že ani jedna zo strán nesmela rozmiestniť viac než 6000 jadrových hlavíc a viac ako 1600 strategických nosičov vrátane medzikontinentálnych balistických striel, ponoriek a bombardérov.

START-2 (nebola v platnosti): Následná zmluva START-2, ktorá by obmedzila počet samostatných bojových hlavíc určených na pripevnenie na balistické rakety, nikdy nevstúpila do platnosti.

SORT a Nový START

SORT - Zmluva o redukcii strategických útočných zbraní: Počet aktívnych bojových hlavíc v arzenáloch oboch krajín je potrebné znížiť aj v súlade so stále platnou Zmluvou o redukcii strategických útočných zbraní (SORT), známej aj ako Moskovská zmluva, ktorá bola podpísaná 24. mája 2002.

Nový START (podpísaná 8. apríla 2010): Zmluva zaväzuje Rusko a USA k zníženiu počtu strategických jadrových hlavíc zo súčasného limitu 2200 na 1550.

Ukrajina a jadrové zbrane

Po rozpade Sovietskeho zväzu zostalo na území Ukrajiny takmer 4 000 jadrových zbraní. Ukrajinskí predstavitelia pred vyhlásením nezávislosti Ukrajiny 1. decembra 1991 a bezprostredne potom zdôrazňovali, že Ukrajina do konca roku 1994 odovzdá všetky svoje jadrové zbrane Rusku, podpíše Zmluvu o nešírení jadrových zbraní a bude žiť životom nejadrového štátu.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Ukrajina dodržala svoje slovo a od januára do mája 1992 presunula všetky svoje taktické jadrové zbrane do Ruska. Žiadna z 1 656 ukrajinských strategických jadrových zbraní však nebola presunutá do Ruska. Tieto zbrane - namierené proti Spojeným štátom - mohli by byť naprogramované tak, aby zasiahli Rusko, zahŕňajú 130 rakiet SS-19 (každá so 6 hlavicami), 46 rakiet SS-24 (každá s 10 hlavicami) a 30 bombardérov Bear-H a Blackjack (spolu nesú 416 bômb), čo spolu predstavuje 1 656 jadrových zbraní.

Profesor politológie na Chicagskej univerzite John J. Mearsheimer zastával v tejto otázke odlišný názor. V júni 1993 uverejnil v časopise Foreign Affairs článok, v ktorom argumentoval, že Ukrajina mala byť povzbudená, aby si vytvorila svoj vlastný jadrový odstrašujúci prostriedok. Poukázal na to, že ukrajinské jadrové zbrane sú jediným spoľahlivým odstrašujúcim prostriedkom proti ruskej agresii.

Súčasné vzťahy a preteky v zbrojení

V súčasnosti sú americko-ruské vzťahy označované za najhoršie od konca studenej vojny. Zhoršili sa okrem iného kvôli ruskej anexii ukrajinského Krymu v roku 2014, vojne v Sýrii alebo obvineniam, že sa Kremeľ mieša do amerických volieb, čo Moskva popiera. Ďalšie výrazné zhoršenie vzťahov Ruska s USA aj väčšinou demokratických krajín nastalo po tom, ako tento rok vo februári ruská armáda napadla Ukrajinu.

Vlani v októbri vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, že preteky v zbrojení sú „na pochode“ a odštartovalo ich americké odstúpenie od zmluvy ABM.

tags: #zmluva #medzi #USA #a #Ruskom #1961

Ďalšie články