Dohoda medzi USA a Slovenskom o obrannej spolupráci: Podmienky a interpretácie

Slovensko a Spojené štáty americké podpísali dohodu o obrannej spolupráci, ktorá má posilniť ich vzájomné partnerstvo v oblasti obrany a bezpečnosti. Tento článok sa zameriava na podmienky tejto zmluvy, proces jej schvaľovania a interpretácie oboch strán, s dôrazom na americkú interpretačnú doložku.

Podpísanie a schvaľovací proces

V noci zo štvrtka na piatok bola podpísaná dohoda o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a Spojenými štátmi. Za slovenskú stranu ju podpísal minister obrany Jaroslav Naď, sprevádzaný ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom, zatiaľ čo za USA ju podpísal šéf diplomacie Antony Blinken.

Zmluva bude predložená slovenskému parlamentu na schválenie a následne ju musí ratifikovať prezidentka Zuzana Čaputová. Minister Naď zdôraznil, že dohoda posúva vzájomnú spoluprácu na vyššiu úroveň a že Spojené štáty sú pre Slovensko dôležitým strategickým spojencom. Antony Blinken vyjadril vďačnosť za priateľstvo a partnerskú spoluprácu a uviedol, že dohoda posilní bezpečnosť oboch krajín.

Význam a ciele dohody

Ivan Korčok označil podpis dohody za dôležitý krok, ktorý je v súlade so záujmami Slovenska ako člena NATO a EÚ, a zdôraznil potrebu posilňovať európsku a aliančnú bezpečnosť. Rezort zahraničia pripomína, že bilaterálna dohoda vytvára právny rámec na posilnenie obrannej spolupráce a čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru.

Korčok dodal, že posilnenie obrannej spolupráce s hlavným garantom bezpečnosti je pre Slovensko prirodzeným krokom, najmä v čase geopolitických pnutí. Dohoda umožní americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté priestory, ktoré Slovensko poskytne bez nájomného. Dohoda má platiť desať rokov s možnosťou vypovedania s ročnou výpovednou lehotou.

Prečítajte si tiež: Podmienky Malého Pohraničného Styku

Reakcie a dezinformácie

Antony Blinken sa ohradil voči dezinformáciám okolo dohody a zdôraznil, že dokument je založený na vzájomnej spolupráci a rešpekte a reprezentuje záujmy oboch vlád. Dohoda uľahčí koordináciu spoločného obranného úsilia a vytvorí pravidelnejšie konzultácie o hrozbách.

Schvaľovanie v parlamente a podpora prezidentky

Zmluva bola predložená parlamentu na mimoriadnej schôdzi. Na jej prijatie bola potrebná podpora 76 hlasov. Všetky vládne strany deklarovali podporu zmluve. Poslancom OĽaNO sa v súvislosti s dohodou vyhrážali, ale predseda klubu Michal Šipoš uviedol, že ich takéto vyhrážky nezastrašia. Predseda parlamentu Boris Kollár uviedol, že niektorí poslanci Sme rodina sa zdržia hlasovania. Ak dohoda prejde Národnou radou, poputuje do prezidentskej kancelárie, kde sa očakáva jej ratifikácia.

Americká interpretácia dohody

Prezidentka Zuzana Čaputová potvrdila, že videla americkú interpretačnú doložku a že je v súlade so slovenskou interpretáciou. Americká interpretácia deklaruje, že dohoda nevytvára žiadne základne USA na Slovensku a že príchod amerických vojakov podlieha schváleniu parlamentom alebo vládou.

Celé znenie americkej doložky k obrannej dohode

Spojené štáty uskutočnili vlastné interpretačné vyhlásenie vo vzťahu k tejto dohode. Dohoda nadobudnutím platnosti vytvorí právny rámec pre posilnenú obrannú spoluprácu medzi USA a Slovenskom, dopĺňajúc tak ustanovenia Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú stranami Severoatlantickej zmluvy (NATO SOFA). Táto spolupráca je založená na plnom rešpektovaní suverenity každej zmluvnej strany a vzájomných záväzkov.

Dohoda nevytvára žiadne základne USA na Slovensku, ale vytvára právne záväzky týkajúce sa podmienok prístupu USA a využívania dohodnutých zariadení a priestorov, akými sú slovenské vojenské základne. Tieto zariadenia a priestory budú osobitne dôležité pre vzájomnú obrannú spoluprácu, vrátane možných investícií USA do slovenskej infraštruktúry a spoločného výcviku.

Prečítajte si tiež: Zmluvy o priateľstve a spolupráci

Dohoda výslovne uznáva plné rešpektovanie suverenity a zákonov Slovenskej republiky Spojenými štátmi ohľadne umiestňovania obrannej výzbroje, zásob a materiálu. USA nemajú v úmysle rozmiestňovať alebo skladovať jadrové zbrane na území Slovenska. Dohoda upravuje postup pri výkone trestnej jurisdikcie nad členmi ozbrojených síl USA v súlade s NATO SOFA a neumožňuje beztrestnosť žiadneho páchateľa.

Dohoda medzi vládou SR a USA o spolupráci v civilnej jadrovej energetike

Slovensko a Spojené štáty podpísali dohodu o spolupráci v civilnej jadrovej energetike. Dohoda otvára dvere na rokovania o dodávkach americkej jadrovej technológie na Slovensko s cieľom postaviť a dať do prevádzky nový jadrový zdroj s výkonom 1200 MW v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 2040 - 2041.

Premiér Robert Fico zdôraznil, že nový jadrový zdroj je potrebný na zabezpečenie energetickej bezpečnosti Slovenska a reagovanie na zvýšené energetické potreby. Slovensko má ambíciu byť vývozcom elektrickej energie.

Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia

Medzi Spojenými štátmi americkými a Slovenskou republikou existuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a majetku. Táto zmluva upravuje zdaňovanie príjmov a majetku rezidentov oboch štátov.

Dane, na ktoré sa zmluva vzťahuje

Zmluva sa vzťahuje na dane z príjmov a majetku ukladané každým zmluvným štátom. V prípade Spojených štátov ide o federálne dane z príjmov ukladané podľa Internal Revenue Code, daň z príjmov ukladanú na úrovni ropy, daň z príjmov ukladanú na úrovni určitých nadácií a dane zo sociálneho zabezpečenia. V prípade Slovenska ide o daň z príjmov právnických osôb a daň z príjmov fyzických osôb.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Všeobecné definície

Výraz "zmluvný štát" označuje Spojené štáty alebo Slovensko, podľa kontextu. Výraz "štátny príslušník" označuje fyzickú osobu, ktorá má štátne občianstvo zmluvného štátu, a právnickú osobu, združenie alebo iný subjekt zriadený podľa platných zákonov v zmluvnom štáte.

Rezident

Výraz "rezident zmluvného štátu" označuje osobu, ktorá podľa zákonov tohto štátu podlieha v tomto štáte zdaneniu z dôvodu svojho bydliska, trvalého pobytu, miesta vedenia alebo iného podobného kritéria.

Stála prevádzkareň

Výraz "stála prevádzkareň" označuje miesto podnikania, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva čiastočne alebo úplne svoju činnosť. Stála prevádzkareň zahŕňa najmä miesto vedenia, závod, kanceláriu, továreň, dielňu a baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby prírodných zdrojov.

Príjmy z nehnuteľného majetku

Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z nehnuteľného majetku (vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva) umiestneného v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

Zisky podnikov

Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik vykonáva svoju činnosť týmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v tomto druhom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.

Zisky z medzinárodnej dopravy

Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave podliehajú zdaneniu iba v tom zmluvnom štáte, v ktorom je umiestnené miesto skutočného vedenia podniku.

Dividendy

Dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, rezidentovi druhého zmluvného štátu, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte. Dividendy môžu byť tiež zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom je spoločnosť, ktorá ich vypláca, rezidentom, a to podľa zákonov tohto štátu, ale ak je skutočný vlastník dividend rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto uložená nepresiahne 15 percent hrubej sumy dividend.

Úroky

Úroky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu môžu byť zdanené v tomto druhom štáte. Takéto úroky môžu byť tiež zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa zákonov tohto štátu, ale ak je skutočný vlastník úrokov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto uložená nepresiahne 10 percent hrubej sumy úrokov.

Licenčné poplatky

Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu môžu byť zdanené v tomto druhom štáte. Takéto licenčné poplatky môžu byť tiež zdanené v zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa zákonov tohto štátu, ale ak je skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto uložená nepresiahne 10 percent hrubej sumy licenčných poplatkov.

Zisky zo scudzenia majetku

Zisky, ktoré rezident jedného zmluvného štátu dosiahne zo scudzenia nehnuteľného majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, môžu byť zdanené v tomto druhom štáte.

Nezávislé osobné služby

Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu dosahuje z poskytovania odborných služieb alebo z inej činnosti nezávislého charakteru, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte, ak nemá stálu základňu v druhom zmluvnom štáte. Ak má stálu základňu, príjmy môžu byť zdanené v tomto druhom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej základni.

Závislé osobné služby

Mzdy, platy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo zamestnania, podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte, ak zamestnanie nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa zamestnanie vykonáva v druhom zmluvnom štáte, môžu byť odmeny zdanené v tomto druhom štáte.

Verejné funkcie

Odmeny vyplácané jedným zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym útvarom alebo miestnym orgánom fyzickej osobe za služby preukazované tomuto štátu alebo útvaru alebo orgánu podliehajú zdaneniu iba v tomto štáte.

Študenti

Platby, ktoré študent alebo učeň, ktorý je alebo bol bezprostredne pred príchodom do jedného zmluvného štátu rezidentom druhého zmluvného štátu a ktorý sa zdržiava v prvom uvedenom štáte iba za účelom štúdia alebo výcviku, dostáva na úhradu nákladov na živobytie, štúdium alebo výcvik, nepodliehajú zdaneniu v tomto štáte za predpokladu, že tieto platby plynú zo zdrojov mimo tohto štátu.

Majetok

Nehnuteľný majetok, ktorý vlastní rezident jedného zmluvného štátu a ktorý je umiestnený v druhom zmluvnom štáte, môže byť zdanený v tomto druhom štáte. Hnuteľný majetok, ktorý je časťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne, ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, môže byť zdanený v tomto druhom štáte.

Zamedzenie dvojitého zdanenia

Ak rezident jedného zmluvného štátu poberá príjem alebo vlastní majetok, ktorý môže byť zdanený v druhom zmluvnom štáte, prvý uvedený štát povolí odpočet od dane z príjmu alebo majetku tohto rezidenta sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v tomto druhom štáte.

Zásada rovnakého zaobchádzania

Štátni príslušníci jedného zmluvného štátu nebudú podliehať v druhom zmluvnom štáte zdaneniu alebo povinnostiam s ním spojeným, ktoré sú iné alebo ťaživejšie ako zdanenie a s ním spojené povinnosti, ktorým podliehajú alebo môžu podliehať štátni príslušníci tohto druhého štátu za rovnakých okolností.

Riešenie prípadov dohodou

Ak sa osoba domnieva, že opatrenia jedného alebo oboch zmluvných štátov vedú alebo budú viesť k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy, môže nezávisle od opravných prostriedkov, ktoré poskytujú vnútroštátne právne predpisy týchto štátov, predložiť svoj prípad príslušnému úradu zmluvného štátu, ktorého je rezidentom alebo štátnym príslušníkom.

Výmena informácií

Príslušné úrady zmluvných štátov si budú vymieňať informácie, ktoré sú potrebné na vykonávanie ustanovení tejto zmluvy alebo vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných štátov týkajúcich sa daní, na ktoré sa táto zmluva vzťahuje, pokiaľ zdanenie podľa týchto právnych predpisov nie je v rozpore s touto zmluvou.

Nadobudnutie platnosti

Táto zmluva podlieha ratifikácii a vymení sa ratifikačná listina v Bratislave. Zmluva nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín a jej ustanovenia sa budú vykonávať pre daňové roky začínajúce sa 1. januára alebo po tomto dátume v kalendárnom roku, v ktorom zmluva nadobudne platnosť.

Vypovedanie

Táto zmluva zostane v platnosti, pokiaľ ju niektorý zmluvný štát nevypovie. Každý zmluvný štát môže zmluvu vypovedať diplomatickou cestou doručením písomnej výpovede najmenej šesť mesiacov pred koncom každého kalendárneho roku nasledujúceho po roku, v ktorom zmluva nadobudla platnosť.

tags: #zmluva #medzi #USA #a #Slovenskom #podmienky