Zmluvy o priateľstve a spolupráci: Pohľad na slovensko-ruské vzťahy a ich historický kontext

Úvod

Zmluvy o priateľstve a spolupráci sú dôležitým nástrojom v medzinárodných vzťahoch, ktoré môžu definovať smerovanie a intenzitu bilaterálnych vzťahov medzi štátmi. V kontexte Slovenska sa vynárajú otázky o vývoji vzťahov s Ruskou federáciou a o historických zmluvách, ktoré tieto vzťahy formovali. Súčasná situácia je poznačená prerušením spolupráce v mnohých oblastiach a vnímaním Slovenska ako "nepriateľského štátu" z pohľadu Ruska.

Historický kontext zmlúv medzi Československom a Sovietskym zväzom

Zásadným medzníkom v kontexte vzťahov so Sovietskym zväzom bola zmluva "o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci" podpísaná v Moskve pred 80 rokmi. Historici sa dodnes rozchádzajú v názoroch na to, čo viedlo prezidenta Edvarda Beneša k dohode so Stalinom.

Kontroverzie okolo Benešovej zmluvy so Stalinom

Český historik Josef Kalvoda tvrdil, že Beneš sa touto zmluvou primkol k Sovietom a zaradil Československo medzi ich satelity, čím sa zaslúžil o sovietizáciu spoločnosti. Diskusie sa často vyhrocujú, keď sa táto zmluva posudzuje z dnešného pohľadu.

Benešova motivácia a Mníchovská dohoda

Historik Vít Smetana upozorňuje, že Benešovo rozhodnutie vychádzalo zo skúsenosti z Mníchova, kde Západ zlyhal a bolo potrebné hľadať iné geopolitické zabezpečenie. Sovietsky zväz sa na Mníchovskej konferencii nezúčastnil, ale podporil Benešovu sťažnosť a žiadal rokovania. Stalin opakovane tvrdil, že Moskva bola pripravená poskytnúť vojenskú pomoc.

Obsah a význam zmluvy

Zmluva obsahovala záväzok vzájomnej pomoci vo vojne proti Nemecku a jeho spojencom. Beneš si cenil článok o "tesnej a priateľskej spolupráci" so ZSSR po vojne. Briti boli proti tejto zmluve, ale súhlasili s ňou až po konzultácii s Washingtonom.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Benešova fascinácia Stalinom a rokovania v Moskve

Eduard Táborský, Benešov osobný tajomník, napísal, že Beneš bol Stalinom doslova fascinovaný. Po týždni v Moskve sa Beneš vrátil z Kremľa nadránom a povedal: "O všetkom sme sa dohodli, ale o všetkom!" Samotná zmluva bola stručná, ale dopĺňali ju štyri memorandá. Hovorilo sa aj o štátnych hraniciach Československa. Sovietsky zväz bol ochotný garantovať ČSR návrat k predmníchovským hraniciam.

Ďalšie body rokovaní

Na programe bola aj otázka potrestania vinníkov zodpovedných za rozbitie republiky a memorandum o vysťahovaní Nemcov a Maďarov z Československa. Rokovalo sa aj o vojenských otázkach a o povojnovej hospodárskej spolupráci. Beneš prijal myšlienku komunistov o vláde Národného frontu.

Benešove obavy a úvahy

Už v decembri 1943 muselo byť Benešovi jasné, že obnovené Československo sa po vojne dostane do sovietskej sféry vplyvu. Kládol si otázku, či Moskva nechce mať z ČSR povoľný nástroj svojej politiky. Svoje obavy zaháňal presvedčením, že vojna Stalina zmenila.

Priebeh návštevy v Moskve

Prijatie Beneša v Moskve bolo bezprecedentné, vítali ho ako najvyššieho predstaviteľa mocnosti so všetkými poctami. Po ubytovaní nasledovalo prijatie u predsedu Najvyššieho sovietu ZSSR a večer sa konal banket v Kremli.

Vysvetlenie zmluvy de Gaullovi

Krátko po návšteve Moskvy sa Beneš stretol s generálom de Gaullom a vysvetľoval mu zmysel zmluvy so ZSSR. Generál Viest si o podpise zmluvy poznamenal, že jej význam sa nedá oceniť.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Racionálny kalkul alebo naivita?

Často sa hovorí, že dohodnúť sa musia dvaja, ale obaja by si mali dohodu ctiť a dodržiavať. Hostitelia sa pokúšali Beneša ohúriť vymoženosťami krajiny a ukazovali mu len to, čo chceli, aby videl. Beneš netušil, že naletel na tieto praktiky.

Benešova viera v posun Sovietskeho zväzu

Štátny banket v Kremli pozostával zo 16 chodov, čo sa nedalo porovnať s podmienkami, ktoré exilovej československej vláde poskytoval Londýn. Zdalo sa, že Benešova viera v posun Sovietskeho zväzu správnym smerom je neotrasiteľná.

Súčasné slovensko-ruské vzťahy

V súčasnosti sú slovensko-ruské vzťahy na bode mrazu. Ruský veľvyslanec Igor Bratčikov kritizuje súčasné slovenské orgány za to, že sa snažia "nepripomínať" vzájomnú spoluprácu a že Bratislava obmedzila takmer všetky kontakty s Ruskom.

Kritika dodávok zbraní na Ukrajinu a zasahovania do volieb

Bratčikov označil dodávky zbraní zo Slovenska Ukrajine za škodlivé pre Slovensko a odmieta obvinenia zo zasahovania do slovenských parlamentných volieb ako lož a rusofóbiu.

Prerušenie spolupráce a vandalizmus pamätníkov

Veľvyslanec poukázal na prerušenie spolupráce v absolútnej väčšine oblastí, vrátane kultúry, a na prípady vandalizmu sovietskych pamätníkov. Zároveň však zdôraznil, že si slovenský ľud vo všeobecnosti váži pamiatky osloboditeľov.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Minimalizácia osláv Dňa víťazstva

Bratčikov kritizoval súčasné ústredné orgány za minimalizáciu osláv Dňa víťazstva nad fašizmom a za zamlčiavanie úlohy Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska.

Zmluvy s Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou

Putin predložil ruskej Štátnej dume návrh zákona o ratifikácii zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Ruskom a Doneckou a Luhanskou ľudovou republikou. Parlamenty týchto samozvaných republík zmluvy ratifikovali. Zmluvy sa zmieňujú aj o spoločnej ochrane hraníc.

Vatikánske zmluvy a politické spory

Ďalším dôležitým aspektom zmluvnej agendy Slovenska sú Vatikánske zmluvy, ktoré upravujú pôsobenie katolíckej cirkvi v štáte. Tieto zmluvy sa stali predmetom politických sporov, najmä medzi Progresívnym Slovenskom a KDH.

Obsah a význam Vatikánskych zmlúv

Vatikánske zmluvy umožňujú napríklad to, že cirkevný sobáš je právne rovnocenný civilnému sobášu a že katolícke školy sú rovnocenne financované ako štátne. Týkajú sa aj spovedného tajomnstva, upravujú vznik a zánik manželstva a ukotvujú náboženské sviatky.

Spor o výhradu vo svedomí

Vatikánske zmluvy počítajú aj s prijatím výhrady vo svedomí, ktorá by umožnila lekárom odmietnuť vykonávať umelé prerušenie tehotenstva alebo umelé oplodnenie. Práve spor o znenie tejto zmluvy spôsobil v roku 2006 pád vlády Mikuláša Dzurindu.

Kritika Vatikánskych zmlúv

Podľa Progresívneho Slovenska sú Vatikánske zmluvy pre krajinu nevýhodné, pretože jedna cirkev má na ich základe lepšie postavenie ako ostatné.

Zmluva o priateľstve a spolupráci medzi Slovenskom a Ruskom z roku 1993

Slovenská republika a Ruská federácia podpísali Zmluvu o priateľstve a spolupráci 26. augusta 1993. Národná rada Slovenskej republiky ju ratifikovala uznesením č. 557 z 18. mája 1994 a prezident Slovenskej republiky ju ratifikoval 5. decembra 1994.

Princípy a ciele zmluvy

Zmluva sa zakladala na princípoch rovnoprávnosti, vzájomného rešpektu, suverenity, územnej celistvosti a nezasahovania do vnútorných záležitostí. Jej cieľom bolo rozvíjať priateľské vzťahy a spoluprácu v rôznych oblastiach, ako sú politika, hospodárstvo, kultúra, veda a technika.

Riešenie sporov a konzultácie

Obe strany sa zaviazali riešiť prípadné spory výlučne mierovými prostriedkami a uskutočňovať konzultácie v prípade ohrozenia bezpečnosti jednej zo strán. Zmluva predpokladala pravidelné konzultácie o otázkach spoločného záujmu, najmenej raz ročne.

Oblasti spolupráce

Zmluva zahŕňala širokú škálu oblastí spolupráce, vrátane:

• Spolupráce medzi parlamentmi, vládami, ministerstvami a inými štátnymi orgánmi.
• Podpory kontaktov medzi regiónmi, obcami, spolkami, športovými, turistickými a inými organizáciami.
• Podpory výmeny mládeže.
• Spolupráce v oblasti hospodárstva, obchodu, investícií, vedy, techniky, kultúry, vzdelávania, zdravotníctva, životného prostredia a ďalších.

Záväzky v oblasti bezpečnosti

Zmluva obsahovala ustanovenia o spolupráci v oblasti bezpečnosti a odzbrojovania. Obe strany sa zaviazali podporovať posilňovanie celoeurópskej bezpečnosti a spoluprácu v rámci medzinárodných organizácií a inštitúcií, najmä európskych.

Platnosť a ukončenie zmluvy

Zmluva bola uzavretá na obdobie desiatich rokov s automatickým predlžovaním o ďalšie päťročné obdobia, pokiaľ jedna zo strán neoznámi písomne svoj úmysel ju vypovedať.

Súčasný stav zmluvy

Vzhľadom na súčasné napäté vzťahy medzi Slovenskom a Ruskom je otázne, či táto zmluva stále platí a aký je jej reálny dopad na bilaterálne vzťahy. Je možné, že niektoré ustanovenia zmluvy sú pozastavené alebo obmedzené v dôsledku sankcií a iných opatrení.

tags: #zmluva #o #priateľstve #a #spolupráci #medzi