
Príkazná zmluva je dôležitý právny nástroj, ktorý sa využíva pri zabezpečovaní rôznych činností a služieb. Súčasne sa v praxi často stretávame s otázkou zdaňovania príležitostných príjmov, ktoré môžu vznikať na základe takýchto zmlúv. Tento článok sa zameriava na príkaznú zmluvu, jej využitie, náležitosti a na daňové aspekty príležitostných príjmov, s dôrazom na aktuálnu legislatívu a praktické príklady.
Príkazná zmluva, upravená v Občianskom zákonníku (§ 724 a ďalšie), je zmluva, ktorou sa príkazník zaväzuje obstarať pre príkazcu určitú vec alebo vykonať určitú činnosť. Môže ísť o právny úkon (napr. uzatváranie zmlúv) alebo faktické konanie. Hoci zákon nevyžaduje písomnú formu, z praktických dôvodov sa odporúča ju uprednostniť.
Zákon nepredpisuje žiadne ďalšie povinné náležitosti pre príkaznú zmluvu, takže zostáva na dohode zmluvných strán, ako si ju upravia. Zmluva môže byť bezodplatná, ale aj odplatná. Ak je odmena obvyklá vzhľadom na povolanie príkazníka (napr. účtovník), predpokladá sa, že je odplatná. Dôležité je, že ak príkazník vykonáva činnosť, na ktorú potrebuje živnostenské oprávnenie, musí ho mať.
Každá zmluva prináša pre zmluvné strany práva a povinnosti. Príkazník je povinný obstarať určitú vec alebo činnosť pre inú osobu (príkazcu). Dôležité je, že predmetom zmluvy nie je výsledok obstarania, ale samotná činnosť. Príkazník musí konať s odbornou starostlivosťou, podľa svojich schopností a možností. Musí zachovávať pokyny, ktoré dostal od príkazcu, a ak sa od nich potrebuje odchýliť, musí si vyžiadať jeho súhlas, ak ho nemôže včas získať, inak zodpovedá za škodu. Príkazník je povinný príkaz vykonať osobne, ale môže si ustanoviť zástupcu, ak to príkazca dovolí alebo ak je to nevyhnutné. S plnením príkazu je spojená aj informačná povinnosť príkazníka, ktorý musí podávať správy o postupe plnenia príkazu. Po vykonaní príkazu je povinný previesť na príkazcu všetok úžitok a predložiť mu vyúčtovanie.
Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na splnenie príkazu, napr. priestory na spoločenské akcie alebo informácie potrebné na vykonanie príkazu. Ak je odmena dohodnutá, je povinný ju zaplatiť. Príkazník má právo na náhradu nákladov, ktoré vynaložil pri plnení príkazu, ak boli obvyklé. Ak príkazník zaviní, že sa nedostaví očakávaný výsledok príkazu, zodpovedá za škodu.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Občiansky zákonník upravuje aj osobitné druhy príkaznej zmluvy, napr. zmluvu o sprostredkovaní a zmluvu o obstaraní predaja veci. Pri zmluve o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec. Zmluva o obstaraní predaja veci sa odlišuje v tom, že musí byť dojednaná odmena. Obstarávateľ sa zaväzuje obstarať pre objednávateľa predaj určenej veci a postará sa o jej predaj. V tomto prípade je odmena povinnou náležitosťou zmluvy.
Príležitostné príjmy sú príjmy, ktoré fyzická osoba dosiahne jednorazovo alebo nepravidelne. Tieto príjmy sú upravené v § 8 zákona o dani z príjmov. Medzi príležitostné príjmy patria napríklad príjmy z príležitostných činností, poľnohospodárskej výroby, prenájmu hnuteľných vecí a iné.
Dôležité je odlíšiť príležitostný príjem od príjmu zo živnosti. Živnosť je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Ak činnosť spĺňa znaky živnosti, je potrebné mať živnostenské oprávnenie a príjem zdaňovať ako príjem z podnikania.
Zákon o dani z príjmov umožňuje oslobodenie od dane pre príležitostné príjmy do výšky 500 EUR ročne. To znamená, že ak fyzická osoba dosiahne príjem z príležitostnej činnosti, ktorý nepresiahne túto sumu, nemusí ho uvádzať v daňovom priznaní ani z neho platiť daň z príjmov a odvody.
Ak príjem z príležitostnej činnosti presiahne 500 EUR, je potrebné ho zdaniť ako ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. V daňovom priznaní sa uvádza rozdiel medzi príjmom a výdavkami vynaloženými na jeho dosiahnutie. Z takto vypočítaného základu dane sa platí daň z príjmov vo výške 19 %. Okrem toho je potrebné zaplatiť aj zdravotné odvody vo výške 14 %.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Podľa aktuálneho výkladu Finančnej správy, ak je príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu, nespĺňa definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov. To znamená, že všetky príjmy fyzických osôb, ktoré dosiahli na základe napr. zmluvy o spolupráci, nie sú oslobodené a ich príjemcovia by ich mali zdaniť v daňovom priznaní.
Podnikateľ, ktorý vyplatí odmenu za príležitostnú prácu, si ju môže dať do daňových nákladov, ak ide o službu alebo činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom. Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (zmluva o dielo, príkazná zmluva) alebo nepomenované zmluvy. Podnikateľ potrebuje účtovný doklad, ktorý preukazuje výdavok.
Pre lepšiu predstavu uvádzame vzor príkaznej zmluvy:
uzatvorená na základe ustanovení § 724 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník medzi:
Obchodné meno: [Meno alebo IČO spoločnosti]
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Sídlo: [Adresa]
(ďalej ako „príkazca")
a
[Meno a priezvisko/Obchodné meno]
[Adresa/Sídlo]
(ďalej ako „príkazník")
(Príkazca a príkazník ďalej spolu aj ako „zmluvné strany“)
Článok I.Predmet zmluvy
Článok II.Odmena
Článok III.Práva a povinnosti príkazníka
Článok IV.Trvanie zmluvy a jej ukončenie
Článok V.Záverečné ustanovenia
V [Miesto], dňa [Dátum]
……………………………………….. ………………………………………..
Príkazca Príkazník