Dohoda o pracovnom pomere na kratší pracovný čas v oblasti taxi služby: Komplexný prehľad

Skrátený pracovný úväzok, často označovaný aj ako "polovičný úväzok", predstavuje flexibilnú formu zamestnania, kde zamestnanec pracuje menej hodín, ako je štandardný pracovný čas. Táto forma zamestnania je atraktívna pre rôzne skupiny ľudí, vrátane študentov, rodičov s malými deťmi alebo osôb, ktoré hľadajú vyváženie medzi pracovným a osobným životom. V kontexte taxi služby môže dohoda o kratšom pracovnom čase predstavovať zaujímavú možnosť pre zamestnávateľov aj zamestnancov.

Kratší pracovný čas a jeho právny rámec

Zvažujete požiadať zamestnávateľa o skrátenie pracovného času? Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa, prípadne dohodnúť so zamestnancom zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a opačne.

Vplyv kratšieho pracovného času na dovolenku

Kratší pracovný čas neovplyvňuje dĺžku dovolenky. Aj zamestnanec pracujúci na kratší pracovný čas má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky ako ostatní zamestnanci. Po splnení podmienok, ktoré upravuje súčasná právna úprava, vznikne zamestnancovi nárok na dovolenku v rozsahu 4, resp. 5 kalendárnych týždňov, príp. nárok na pomernú časť dovolenky, alebo nárok na dovolenku za odpracované dni, a to bez ohľadu na dĺžku jeho pracovného úväzku. Ak bude mať zamestnanec rozvrhnutý kratší pracovný čas rovnomerne na 5 dní v týždni (napr. bude pracovať denne od pondelka do piatka po 3 hodiny), potom jeho týždňom dovolenky bude presne 5 dní a ročná štvortýždňová (resp. päťtýždňová) dovolenka bude predstavovať 20 dní (resp. Rozdiel oproti ostatným zamestnancom spočíva len v tom, že ak zamestnanec s kratším pracovným časom pracuje denne, ale menej hodín, jeden deň jeho riadnej dovolenky bude predstavovať menší počet hodín, za ktoré mu zamestnávateľ pri čerpaní dovolenky poskytne náhradu mzdy za dovolenku (napr. ak bude zamestnanec pracovať denne od pondelka do piatka po 3 hodiny, za jeden deň dovolenky mu zamestnávateľ vyplatí náhradu mzdy za 3 hodiny). Týždeň dovolenky predstavuje toľko pracovných dní, koľko dní v týždni pracuje, t. j. týždňom dovolenky zamestnanca je len 1 deň. Ak poznáme dĺžku týždennej dovolenky, vieme určiť ročnú výmeru dovolenky. Vzhľadom na to, že zamestnanec ešte nedosiahol vek 33 rokov, má nárok na štvortýždňovú dovolenku, t. j. Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi vznikne za rok nárok na dovolenku vo výmere 4 dni. V prípade, že bude čerpať jeden deň dovolenky, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za 8 hodín, t. j.

Aspekty pracovnej zmluvy na kratší pracovný čas

Pracovná zmluva je základný dokument, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pri dohode o kratšom pracovnom čase je dôležité, aby zmluva obsahovala všetky relevantné informácie, ako sú:

• Identifikácia zmluvných strán: Obchodné meno, sídlo a IČO zamestnávateľa a meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia zamestnanca.
• Pracovná pozícia: Presné označenie pracovnej pozície, na ktorej bude zamestnanec pracovať.
• Stupeň náročnosti práce: Určenie stupňa náročnosti práce, ktorý má vplyv na výšku mzdy.
• Oboznámenie s predpismi: Prehlásenie zamestnanca, že bol oboznámený s predpismi na zabezpečenie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a s protipožiarnymi predpismi.
• Deň nástupu do práce: Dátum, kedy vzniká pracovný pomer.
• Miesto výkonu práce: Presné určenie miesta, kde bude zamestnanec vykonávať prácu.
• Pracovná pohotovosť: Uvedenie, či zamestnávateľ môže nariadiť pracovnú pohotovosť.
• Dochádzka do práce: Povinnosť zamestnanca dochádzať do práce riadne a včas.
• Ohlásenie prekážok v práci: Povinnosť zamestnanca ohlásiť práceneschopnosť alebo iné prekážky v práci.
• Mzda: Výška mesačnej mzdy v hrubom a spôsob jej vyplácania (bezhotovostný prevod na bankový účet).
• Dovolenka: Nárok na dovolenku za kalendárny rok.
• Skončenie pracovného pomeru: Podmienky skončenia pracovného pomeru dohodou, výpoveďou alebo okamžitým skončením.
• Ochrana osobných údajov: Vyhlásenie zamestnanca, že bol informovaný o spracúvaní osobných údajov.

Vzor pracovnej zmluvy na kratší pracovný čas

Pre lepšiu predstavu uvádzame vzor pracovnej zmluvy na kratší pracovný čas:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Pracovná zmluva

uzatvorená podľa § 42 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z.

Zamestnávateľ:

Obchodné meno: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Sídlo: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .IČO: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Zápis v registri Okresného súdu: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Konajúci prostredníctvom: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Zamestnanec:

Meno a priezvisko: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Trvale bytom: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Narodený: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

I. Predmet zmluvy

Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že zamestnanec v súlade s touto zmluvou bude vykonávať prácu pre zamestnávateľa na pracovnej pozícii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Stupeň náročnosti určeného druhu práce určuje zamestnávateľ nasledovne: . . . . . . . . . . . . . . stupeň.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zamestnanec vyhlasuje, že bol riadne oboznámený s platnými predpismi na zabezpečenie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a tiež s protipožiarnymi predpismi na pracovisku.

Zamestnanec nastúpi do práce dňa …………………………………………… a týmto dňom v súlade s § 46 zákonníka práce vzniká medzi zamestnávateľom a zamestnancom pracovný pomer.

Zamestnanec sa počnúc týmto dňom zaväzuje vykonávať prácu pre zamestnávateľa v rozsahu a za podmienok stanovených touto zmluvou, platnými právnymi predpismi a vnútornými predpismi zamestnávateľa. Počas skúšobnej doby sú oprávnené obe zmluvné strany skončiť pracovný pomer písomným oznámením z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

II. Miesto výkonu práce

Miesto výkonu práce zamestnanca určuje zamestnávateľ nasledovne: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Zamestnanec súhlasí s tým, že mu zamestnávateľ môže v súlade so zákonníkom práce nariadiť pracovnú pohotovosť.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zamestnanec je povinný počas trvania pracovného pomeru dochádzať do práce v dojednanom mieste výkonu práce riadne a včas. Pokiaľ je zamestnanec práceneschopný zo zdravotných dôvodov alebo mu vo vykonávaní práce bránia iné prekážky, definované v zákonníku práce alebo v jeho vykonávacích predpisoch, je povinný príslušnú skutočnosť ohlásiť zamestnávateľovi bezodkladne po tom, ako sa o tom dozvie, najneskôr však do 1 hodiny po začiatku pracovnej zmeny, na ktorú nenastúpil riadne a včas.

III. Mzda a platobné podmienky

Za vykonávanie práce podľa tejto zmluvy náleží zamestnancovi mesačná mzda vo výške . . . . . . . . . . . . . . . . EUR/mesiac v hrubom. Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie. Mzda, náhrada mzdy ako i prípadné iné peňažné plnenia zo strany zamestnávateľa sú splatné v deň určený zamestnávateľom ako výplatný termín, ktorým je XY. Mzda, náhrada mzdy ako i prípadné iné peňažné plnenia zo strany zamestnávateľa budú zamestnancovi poukazované bezhotovostným prevodom na bankový účet zamestnanca/IBAN . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi zmenu poisťovne vykonávajúcej zdravotné poistenie najneskôr v prvý pracovný deň kalendárneho mesiaca, ktorým dochádza k tejto zmene.

IV. Dovolenka

Zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok vo výmere dovolenky určenej podľa ustanovení § 103 a § 104 zákonníka práce. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Zamestnancovi, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, patrí dovolenka podľa § 103 ods. ods. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ v zmysle pravidiel určených zákonníkom práce. O čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný požiadať na osobitnom tlačive, pričom nástup na dovolenku podlieha schváleniu najbližšieho nadriadeného zamestnanca.

V. Skončenie pracovného pomeru

Pracovný pomer možno skončiť dohodou oboch zmluvných strán.

Pracovný pomer možno skončiť výpoveďou jednej zo zmluvných strán. Výpoveď musí mať písomnú formu a musí sa doručiť druhej zmluvnej strane, inak je neplatná. Zamestnanec môže dať v súlade s ustanovením § 67 zákonníka práce výpoveď z akýchkoľvek dôvodov alebo bez uvedenia dôvodov. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov výslovne uvedených v ustanovení § 63 zákonníka práce.

Pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby, ktorá začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane a končí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

VI. Záverečné ustanovenia

Zamestnanec vyhlasuje, že pri vzniku pracovného pomeru bol v zmysle článku 13 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.

Príloha č. V . . . . . . . . . . . . . . . dňa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Cestovné náhrady

Úprava cestovných náhrad je významnou súčasťou pracovnoprávnych predpisov. Nadväzuje na § 145 ods. Okrem toho podľa ods. Poskytovanie cestovných náhrad má aj veľký ekonomický dosah. V daňových nákladoch podnikateľov táto položka tvorí niekedy vysokú čiastku z celkových vynaložených výdavkov. V zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce sa cestovné výdavky nepovažujú za mzdu zamestnanca. Zákonník práce definuje mzdu ako peňažné plnenie alebo plnenie nepeňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom za prácu. Mzda podľa § 118 Zákonníka práce je peňažné plnenie alebo plnenie nepeňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Medzi plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním patria aj cestovné náhrady, ktoré sú vylúčené z predmetu dane. Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. Osoby, ktoré poberajú príjmy zo závislej činnosti, sú na účely zákona o dani z príjmov považované za zamestnancov, ktorým patria cestovné náhrady pri výkone pracovnej cesty v rozsahu a výške podľa zákona o dani z príjmov.

Príklady z praxe

• Príklad 1: Pán Čierny bol zamestnávateľom vyslaný na pracovnú cestu na štyri pracovné dni. Splnil podmienku na úhradu plnej výšky stravného, pretože pracovná cesta trvala viac ako 18 hodín každý deň. Nárok na stravné pri tejto pracovnej ceste by bol vo výške 188 x 4 = 752 Sk. Zamestnávateľ mu na stravné prispel sumou 1 000 Sk. U zamestnanca je príjem nad nárokovú čiastku 1 000 - 752 = 248 Sk príjmom pre zdanenie zo závislej činnosti a zamestnávateľ o vyplatenú nenárokovú časť vo výške 248 Sk zvýši výsledok hospodárenia.
• Príklad 2: Konateľ obchodnej spoločnosti má s obchodnou spoločnosťou dohodnuté vyplácanie cestovných náhrad v súvislosti s cestou do práce a späť domov. Mesačne to činí 1 000 Sk. U konateľa takýto príjem nie je vylúčený z predmetu dane, zdaňuje sa spolu s príjmom zo závislej činnosti a u zamestnávateľa to bude nákladová položka, ktorá bude zvyšovať výsledok hospodárenia - nebude daňovým výdavkom.
• Príklad 3: Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na tuzemskú pracovnú cestu, na ktorú mu poskytol vreckové vo výške 5 000 Sk. Na vreckové má zamestnanec nárok len pri zahraničnej pracovnej ceste. Príspevok na vreckové je u zamestnanca príjmom a zdaní sa spolu s príjmom zo závislej činnosti, zamestnávateľ o túto čiastku zvýši výsledok hospodárenia.
• Príklad 4: Pán Veselý je tlmočníkom a bol pozvaný do Francúzska, kde bude prekladať priamy televízny prenos zo súťaže Miss najkrajšie nohy. Na pracovnú cestu si vypožičal osobné auto od svojho brata. Ako daňový výdavok si tlmočník uplatní stravné podľa dĺžky pobytu v zahraničí preukázateľné výdavky na ubytovanie, iné vedľajšie nevyhnutné (preukázateľné) výdavky, napr. poplatky na diaľnici, poplatok za parkovanie, vreckové od 5 % najviac do výšky 40 % nároku na stravné a výdavky na spotrebované pohonné látky podľa priemernej spotreby uvedenej v technickom preukaze a počtu ubehnutých kilometrov.
• Príklad 5: Zamestnávateľ vyšle zamestnanca na výkon práce do zahraničia. Spolu s ním do zahraničia ide aj rodina - manželka a dve deti.
• Príklad 6: Čestný predseda poľovníckeho združenia ide na Ministerstvo poľnohospodárstva SR požiadať o dotáciu pre zväz. Má nárok na vyplatenie preukázateľných cestovných výdavkov, ktoré mu v súvislosti s touto cestou vznikli.
• Príklad 7: Externému posudzovateľovi bude vyplatená náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie a stravné vo výške limitov stanovených v zákone o cestovných náhradách.
• Príklad 8: Zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca, ktorý je zároveň aj spoločníkom v inej obchodnej spoločnosti, na pracovnú cestu. Obchodná spoločnosť, v ktorej je spoločníkom, mu vyplatí len náhrady vo výške preukázaných cestovných výdavkov a obchodná spoločnosť, s ktorou má uzatvorený pracovnoprávny vzťah, mu vyplatí náhradu preukázaných výdavkov na ubytovanie, stravné a náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.
• Príklad 9: Podľa grantovej zmluvy „Boj proti podvodom ovplyvňujúcim finančné záujmy EÚ“ sú poskytované cestovné náhrady zamestnancom orgánov štátne správy. Náklady na poskytované cestovné náhrady plynú z rozpočtu Európskej únie podľa Nariadenia Rady Európskej únie č. 1605/2002 a Nariadenia Komisie Európskych spoločenstiev č. 2342/2002. Podľa článku 14 bod 14.2 Prílohy uvedenej grantovej zmluvy sú cestovné náhrady pre pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú akcie, v súlade s cieľom grantovej zmluvy, považované za priame oprávnené náklady (nárokové cestovné náhrady), a to za predpokladu, že neprekročia denné tarify, ktoré každoročne schvaľuje Európska komisia.

Kto má nárok na cestovné náhrady

Zamestnávateľ je povinný po splnení podmienok ustanovených v zákone o cestovných náhradách poskytnúť cestovné náhrady osobám vykonávajúcim pracovnú cestu. Okruh osôb, ktorým patria cestovné náhrady, je definovaný zákonom č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a zahŕňa:

• Zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
• Členov družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah.
• Fyzické osoby činné na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru, ak je to dohodnuté.
• Osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon.
• Osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon.
• Osoby, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu.
• Osoby, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak je to dohodnuté.

Zamestnávanie samého seba ako zamestnanca vo vlastnej eseročke

Zamestnanie samého seba ako zamestnanca vo vlastnej eseročke je v praxi často akýmsi pokračovaním či ďalším riešením večnej témy “živnostník vs. odvody”. Ak ich SZČO pred prechodom na eseročku platí pravdepodobne rádovo v stovkách EUR mesačne, prechodom na eseročku väčšinu z nich naozaj ušetrí. Ako prípadný zamestnanec vo svojej firme ich platí často buď z minimálnej mesačnej mzdy prípadne z nejakej variácie minimálneho úväzku v rozsahu pár hodín mesačne. Zamestnávanie kohoľvek na Slovensku - vrátane samého seba - však so sebou nesie celý zoznam povinností a rizík.

Povinnosti zamestnávateľa

Firma sa musí zaregistrovať ako zamestnávateľ na viacerých úradoch:

• na Sociálnej poisťovni,
• v zdravotnej poisťovni zamestnanca (príp. viacerých, ak je zamestnancov viac a majú rozdielnu poisťovňu) a
• rovnako aj na daňovom úrade ako platiteľ dane zo závislej činnosti.

Rovnako je potrebné prihlásiť zamestnanca - v Sociálnej i zdravotnej poisťovni.

Každý mesiac je potrebné spracovať mzdy s prihliadnutím na všetky parametre a pravidlá, plynúce z pracovno-právnych, odvodových či daňových zákonov - mnohé vyrieši softvér, mnohé však musíte držať v hlave. Ide napr.

Ďalšie povinnosti

Každý podnikateľ - ak zamestnáva čo i len jedného zamestnanca, dokonca i dohodára či “samého seba” - je povinný zabezpečiť tzv. “pracovnú zdravotnú službu”. Teda má zákonnú povinnosť (!) objednať si služby externého dodávateľa-zdravotníka, ktorý posúdi akési zdravotné riziká práce či zabezpečí “ochranu zdravia zamestnancov pri práci”.

Rovnako je povinný zabezpečiť aj “BOZP”: bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci - tj mať zmluvného bezpečnostného technika resp. celú firmu, čo je podobný nezmysel ako predchádzajúci bod. Súčasťou balíka je napr.

Je povinný dodržiavať všetky pracovno-právne predpisy - napr. výšku minimálnej mzdy pre daný stupeň náročnosti práce, evidovať dochádzku (ktorá musí spĺňať všetky pravidlá pre pracovný čas) či sledovať dovolenku a jej čerpanie (a následne v účtovníctve tvoriť a rozpúšťať tzv.

Výška minimálnej mzdy - pre rok 2024 je základnou výškou 750 EUR (mesačná), resp. 4,310 EUR (hodinová). V skutočnosti však ide len o sumu pre prvý stupeň náročnosti práce, zodpovedajúci napr. upratovaniu či jednoduchý pomocným prácam. Stupňov náročnosti je totiž až 6 a pre ten najvyšší ide o 1 330 EUR (mesačne) resp. 7,644 EUR (na hodinu).

Ak podnikateľ niektorú z vyššieuvedených povinností nesplnil, prípadná kontrola z úradov, ktoré majú vymenované agendy na starosti (Inšpektorát práce, Úrad verejného zdravotníctva), ho môže poctiť pokutou. Jednou z tých najkurióznejších z praxe bola napr. pokuta za to, že v oficiálnej dochádzke nebolo uvedené, kedy zamestnanci odišli na obed a kedy sa z neho vrátili. A povedzme si rovno: úplne všetky povinnosti “tip top” nemajú splnené mnohí z malých zamestnávateľov - na vyššieuvedené platby jednoducho buď nemajú alebo prípadné peniaze investujú rozumnejšie (napr.

Ako sa vyhnúť povinnostiam?

Ak však “majiteľ” eseročky chce zamestnať len samého seba a z prípadnej mzdy tak byť poistený zdravotne i “sociálne“, môže sa niektorým z vyššieuvedených povinností vyhnúť. Ako? Nezamestná sa ako zamestnanec, ale eseročka s ním uzatvorí zmluvu o výkone funkcie konateľa vrátane príslušnej odmeny. Zamestnanecký vzťah je totiž uzatvorený podľa pracovného práva a vzťahujú sa naňho všetky pracovnoprávne predpisy.

Ak sa teda “zamestnáte” vo svojej eseročke ako konateľ, na účely daní a odvodov máte úplne rovnaké povinnosti a platby akokeby ste boli zamestnancom. Teda prihlášky firmy aj zamestnanca, výkazy a z každej odmeny zraziť odvody do oboch poisťovní (za zamestnanca aj eseročku) a prípadne aj preddavok na daň z príjmov.

Pri zmluve o výkone funkcie konateľa sa nemusíte trápiť dochádzkou, dovolenkou a podobnými parametrami týkajúcimi sa pracovného času či odmeny - odmenu konateľa si môžete stanoviť na 1 000 EUR, 100 EUR, 10 EUR či napr. aj 1 EUR a je úplne jedno, za koľko hodín, dní či na aký typ úväzku sa daná odmena vzťahuje. Čas sa jednoducho neskúma a odmenu v obchodnoprávnom vzťahu si môžu obe zmluvné strany (i keď ide v tomto prípade o jednu a tú istú osobu) dohodnúť, akú len chcú. Odvody pritom platia len z reálnej výšky odmeny. Pre jednoduchosť odporúčam si odmenu stanoviť ako pravidelnú mesačnú - tie nepravidelné (napr. odmeny 1 EUR či 10 EUR však už od r. 2023 tak trochu postihol štát: keďže z takejto odmeny sa platí aj nízke zdravotné poistenie (solidárny systém), v podstate je potrebné doplatiť zdravotný odvod na minimálnu zákonnú výšku. Stále nižšiu ako je zdravotné poistenie samoplatiteľa - na cca 36 EUR (čo je spolu odvod za firmu aj konateľa). Alebo je možné mať odmenu vyššiu a nič nedoplácať - čo má svoje výhody i nevýhody.

Pár EUR či centov ušetrí eseročka ako zamestnávateľ aj na “svojich” odvodoch - v prípade jednosobovej eseročky totiž neplatí tzv. garančné poistenie a vlastne ani úrazové poistenie.

Spoločník eseročky sa nemusí vo vlastnej firme zamestnať - v tom prípade (a ak zároveň nie je zamestnaný inde či nie je samostatne zárobkovo činnou osobou) si musí platiť zákonné minimálne mesačné odvody do zdravotnej poisťovne ako samoplatiteľ (v r. 2016 60,06 EUR).

tags: #zmluva #na #polovicny #uvezok #taxi #vzor