Vznik pracovného pomeru počas PN: Podmienky a povinnosti

Pracovný pomer je základný právny vzťah, ktorý upravuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Počas trvania tohto vzťahu môžu nastať rôzne situácie, ktoré ovplyvňujú práva a povinnosti oboch strán. Jednou z takýchto situácií je aj dočasná pracovná neschopnosť (PN) zamestnanca. Tento článok sa zameriava na podmienky vzniku pracovného pomeru počas PN, ako aj na práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa v tejto situácii.

Povinnosti zamestnávateľa pred začatím pracovného pomeru, počas neho a po jeho skončení

Každý zamestnávateľ má zákonom stanovené povinnosti, ktoré musí dodržiavať vo vzťahu k svojim zamestnancom. Tieto povinnosti pokrývajú celý pracovný cyklus, od náboru zamestnancov, cez uzatvorenie pracovnej zmluvy a každodenné povinnosti, až po ukončenie pracovného pomeru. Cieľom je zaistiť bezpečnosť, spravodlivé podmienky a ochranu práv zamestnancov, ako aj predísť prípadným sankciám a sporom.

Povinnosti zamestnávateľa zahŕňajú rôzne oblasti. Napríklad, už pred uzatvorením pracovnej zmluvy musí zamestnávateľ oboznámiť budúceho zamestnanca s jeho právami a povinnosťami, zaistiť správne podmienky v pracovnej zmluve a zabezpečiť všetky formality, ako je prihlásenie do poisťovní a na daňový úrad.

Počas pracovného pomeru je jeho úlohou dodržiavať zmluvné podmienky, prideľovať prácu, vyplácať mzdu a starať sa o bezpečnosť na pracovisku vrátane pravidelného školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP). Po skončení pracovného pomeru sa povinnosti zamestnávateľa stále nekončia.

Práva a povinnosti zamestnávateľa

Práva a povinnosti zamestnávateľa sú neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov a slúžia na zabezpečenie rovnováhy medzi požiadavkami zamestnávateľa a ochranou zamestnanca. Ich hlavným cieľom je vytvoriť jasné pravidlá, ktoré podporujú efektívne riadenie práce, bezpečnosť a spravodlivé podmienky pre všetkých zúčastnených. Sú nastavené tak, aby zamestnávateľ mohol riadiť pracovné procesy, no zároveň rešpektoval práva zamestnancov a dodržiaval zákonné normy.

Prečítajte si tiež: Podmienky povinného nemocenského poistenia

Zamestnávateľ má:

• Právo organizovať a riadiť prácu. Zamestnávateľ má právo určovať druh práce, pracovné podmienky a rozvrh pracovného času.
• Právo vyžadovať plnenie pracovných povinností. Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca vykonávanie práce v súlade s pracovnou zmluvou a pracovnými normami.
• Právo vybrať zamestnancov. Zamestnávateľ môže rozhodovať o prijatí, preradení alebo prepustení zamestnancov podľa svojich potrieb a požiadaviek.
• Právo udeliť disciplinárne opatrenia. V prípade porušenia pracovnej disciplíny má zamestnávateľ právo uložiť zamestnancovi disciplinárne opatrenia, ako napríklad pokarhanie alebo výpoveď.
• Právo na ochranu majetku a informácií. Zamestnávateľ môže určiť pravidlá týkajúce sa ochrany majetku firmy, dôverných informácií a zamedziť ich zneužitiu.
• Právo na vykonávanie kontroly. Zamestnávateľ má právo vykonávať kontrolu pracovného výkonu a dodržiavania pracovného poriadku zamestnancami.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) začínajú už pri nástupe zamestnanca. Zamestnávateľ musí zabezpečiť vstupné školenie BOZP, ktoré oboznámi zamestnanca s rizikami na pracovisku, pracovnými postupmi a opatreniami na ich minimalizáciu.

Okrem toho je povinný vypracovať a sprístupniť dokumentáciu týkajúcu sa BOZP, vrátane interných smerníc a pokynov na bezpečné vykonávanie práce. Každý zamestnanec musí byť informovaný o svojich povinnostiach a právach v oblasti BOZP ešte pred začatím pracovných činností.

Počas trvania pracovného pomeru zamestnávateľ zabezpečuje pravidelné školenia BOZP minimálne raz za tri roky alebo častejšie, ak si to vyžadujú zmeny v pracovných podmienkach.

Zamestnávateľ musí tiež zabezpečiť pracovné podmienky, ktoré spĺňajú všetky zákonné normy v oblasti BOZP, a zaistiť, aby boli zamestnanci pripravení riešiť nebezpečné situácie. Zamestnávateľ je tiež povinný zabezpečiť pitný režim pre zamestnancov, a to v zákonom stanovených prípadoch: pri práci v prostredí s vysokou teplotou (nad 30 °C) alebo nízkou teplotou (pod 4 °C); pri práci na vonkajších pracoviskách v extrémnych poveternostných podmienkach (napr. počas letných horúčav). Zamestnávateľ je povinný znášať všetky náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) a nesmie ich prenášať na zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce kriminalitu

Povinnosti zamestnávateľa počas PN zamestnanca

Počas práceneschopnosti zamestnanca je zamestnávateľ povinný prijať oznámenie o vzniku PN, ktoré musí zamestnanec doručiť najneskôr do troch dní od začiatku práceneschopnosti. Zamestnávateľ má povinnosť overiť si, či zamestnanec predložil potrebné potvrdenie od lekára, ktoré osvedčuje trvanie PN. Zároveň je zodpovedný za zaevidovanie PN v interných záznamoch o dochádzke a pracovnom čase.

Počas prvých 10 dní práceneschopnosti je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy, a to podľa zákonom stanovených pravidiel. Náhrada sa vypočítava ako percento z priemerného zárobku zamestnanca (prvé tri dni 25 %, od štvrtého dňa 55 %). Po 10. dni práceneschopnosti prechádza vyplácanie dávok na Sociálnu poisťovňu.

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze a chorobe z povolania

Choroba z povolania je zdravotné poškodenie spôsobené dlhodobým pôsobením pracovných podmienok alebo faktorov na pracovisku. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pravidelné lekárske prehliadky zamestnancov, ak ich práca zahŕňa rizikové faktory, a informovať ich o potenciálnych rizikách. Pri vzniku pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný bezodkladne prijať opatrenia na zabránenie ďalšiemu ohrozeniu zdravia zamestnancov. V prípade závažného pracovného úrazu musí okamžite informovať príslušný inšpektorát práce a zachovať stav pracoviska až do príchodu vyšetrujúcich orgánov, pokiaľ to neohrozuje bezpečnosť. Následne je potrebné dôkladne vyšetriť príčiny a okolnosti úrazu, pričom pri závažných úrazoch s následkom smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví je nutné prizvať aj bezpečnostného technika. Do ôsmych dní od zistenia, že ide o registrovaný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný spísať záznam o tomto úraze a do ôsmych dní ho zaslať príslušnému inšpektorátu práce.

Praktický zoznam povinností zamestnávateľa

Pred uzatvorením pracovnej zmluvy:

• Oboznámiť zamestnanca s jeho právami a povinnosťami.
• Zahrnúť do pracovnej zmluvy povinné náležitosti:
  • Druh práce a jeho stručnú charakteristiku.
  • Miesto výkonu práce.
  • Deň nástupu do práce.
  • Mzdové podmienky (nesmú byť nižšie ako zverejnené v pracovnej ponuke).
  • Pracovné podmienky (výplatné termíny, pracovný čas, dovolenka, výpovedná lehota).
• Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v Sociálnej poisťovni pred nástupom prvého zamestnanca.

Pri nástupe do zamestnania:

• Prihlásiť zamestnanca do Sociálnej poisťovni pred začiatkom pracovného pomeru.
• Prihlásiť zamestnanca do zdravotnej poisťovne do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru.
• Registrovať sa na daňovom úrade ako platiteľ dane z príjmov pri zamestnaní prvého zamestnanca.
• Poskytnúť školenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP).

Počas trvania pracovného pomeru:

• Prideľovať zamestnancovi prácu v súlade s pracovnou zmluvou.
• Vyplácať mzdu v dohodnutých termínoch.
• Viesť mzdové listy a výplatné listiny za každý kalendárny mesiac.
• Vytvárať vhodné pracovné podmienky na splnenie úloh.
• Oboznámiť zamestnanca s pracovným poriadkom a relevantnými právnymi predpismi.
• Viesť evidenciu pracovného času zamestnancov.
• Zabezpečiť stravovanie zamestnancov, či už formou gastrolístkov alebo finančného príspevku (min. 55 % ceny jedla).
• Poskytovať zákonnú dovolenku:
  • 4 týždne, resp. 5 týždňov po dovŕšení 33 rokov veku.
• Odosielať pravidelné výkazy do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a na daňový úrad.
• Zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov.
• Vypracovať ročné zúčtovanie preddavkov na daň na základe žiadosti zamestnanca.
• Vystaviť zamestnancovi doklady o vyplatenom príjme a vykonaných zúčtovaniach.

Povinnosti zamestnávateľa po skončení pracovného pomeru:

• Odhlásenie zamestnanca:
  • Zo Sociálnej poisťovne do 8 dní.
  • Zo zdravotnej poisťovne do 8 dní.
• Výpočet a vyplatenie nárokov:
  • Vyplatenie zostatkovej mzdy.
  • Náhrada za nevyčerpanú dovolenku.
  • Vyplatenie odstupného alebo odchodného (ak naň zamestnanec má nárok).
• Vystavenie potrebných dokumentov:
  • Potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list).
  • Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch.
  • Pracovný posudok (na žiadosť zamestnanca).
• Vysporiadanie pracovných pomôcok:
  • Zabezpečiť vrátenie zverených pracovných pomôcok.
• Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa:
  • Daňovému úradu, ak prestal byť zamestnávateľom.
  • Pri zániku zamestnávateľa oznámiť ukončenie platiteľa poistného v zdravotnej poisťovni.
• Archivácia dokumentácie:
  • Uchovať pracovné zmluvy a mzdové doklady podľa zákonom stanovenej lehoty.

Odvodovo zvýhodnený zamestnanec a PN

S účinnosťou od 1. novembra 2013 zaviedla novela ZSP a novela ZZP výnimku pri platení poistného pre zamestnanie dlhodobo nezamestnaného občana. Zamestnanec aj zamestnávateľ môžu využiť výnimku pri platení poistného. Za odvodovo zvýhodneného zamestnanca sa považuje zamestnanec, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, z ktorého má právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti.

Podmienky pre odvodovo zvýhodneného zamestnanca sú:

Prečítajte si tiež: Vznik starobného dôchodku na Slovensku

• Bol pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru občanom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
• Suma jeho mesačného príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia nepretržite odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru ako 67 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer.

Na uplatnenie odvodovej úľavy na odvodovo zvýhodneného zamestnanca musí zamestnávateľ splniť 5 podmienok.

Vymeriavací základ zamestnávateľa

Vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie je ustanovený ako príjem tohto zamestnanca. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie sa ale nezahrnie príjem vyplatený v období prerušenia poistenia zamestnanca s povinným poistením.

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť odvodovo zvýhodneného zamestnanca na úrazové a garančné poistenie pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, a to vždy najneskôr pred začatím výkonu práce.

Zánik nároku na odvodovú úľavu

Počas celých 12 kalendárnych mesiacov uplatňovania odvodovej úľavy platí hranica platná počas prvého kalendárneho mesiaca trvania pracovnoprávneho (štátnozamestnaneckého) pomeru. Ak suma mesačného príjmu presiahne stanovenú hranicu, tak zamestnávateľ je povinný prihlásiť tohto zamestnanca na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti.

Sadzby poistného

Sadzba na účely platenia poistného na sociálne a zdravotné poistenie je pre odvodovo zvýhodneného zamestnanca 0 % a pre jeho zamestnávateľa je nižšia o 34,15 %.

Vplyv na dôchodok a nemocenské dávky

I keď odvodovo zvýhodnený zamestnanec nie je dôchodkovo poistený, tak mu nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká. Ak by aj požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, tak mu ho Sociálna neprizná. Z dôvodu, že mu vznikne pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer, zaniká mu nárok na predčasný starobný dôchodok.

Nemocenské poistenie odvodovo zvýhodneného zamestnanca vzniká až od 1. dňa po uplynutí 12 mesiacov trvania zamestnania alebo od 1. dňa mesiaca, v ktorom príjem prekročí ustanovenú sumu. Až odo dňa vzniku nemocenského poistenia vzniká nárok na dávky nemocenského poistenia, samozrejme v prípade, ak sú splnené všetky podmienky ustanovené v ZSP. Napríklad nárok na nemocenské vznikne pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „PN“), ktorá začne najskôr odo dňa vzniku nemocenského poistenia.

Náhrada príjmu pri PN

Odvodovo zvýhodnený zamestnanec síce nie je nemocensky poistený, ale má postavenie zamestnanca podľa zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak odvodovo zvýhodnenému zamestnancovi vznikne dočasná PN, má nárok na náhradu príjmu podľa ZNP počas prvých 10 dní PN. Sumu náhrady príjmu mu vyplatí zamestnávateľ z denného vymeriavacieho základu.

Zdravotné poistenie

Zamestnávateľ je povinný odvodovo zvýhodneného zamestnanca prihlásiť do zdravotnej poisťovne, teda za tohto zamestnanca plní oznamovacie a vykazovacie povinnosti, ale poistné na zdravotné poistenie zaňho naďalej platí štát rovnako, ako keď bol vedený v evidencii nezamestnaných na príslušnom úrade práce. Odvodovú výnimku môže využiť iba jeden zamestnávateľ.

Práceneschopnosť a dovolenka

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi skrátiť vzniknutý nárok zamestnanca na dovolenku. Jedným z dôvodov, pre ktoré to môže urobiť, sú dôležité osobné prekážky v práci. Medzi ne sa zaraďuje aj pracovná neschopnosť.

Krátenie dovolenky závisí na počte dní strávených na PN. Za prvých sto dní sa nárok na dovolenku môže krátiť o dvanástinu ročného nároku a následne za každých ďalších plných 21 dní PN o ďalšiu dvanástinu.

Zákon zakazuje zamestnávateľovi krátiť dovolenku len v dvoch prípadoch. Po prvé v prípade, že PN vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. V druhom prípade, pokiaľ ide o nárok na dovolenku za odpracované dni.

Zákonodarca vychádza z pravidla, že PN nie je čas odpočinku vás ako zamestnanca, ale čas nevyhnutný na uzdravenie a regeneráciu.

Nemocenské dávky

Základnou právnou skutočnosťou podmieňujúcou vznik a zánik povinného nemocenského poistenia je nadobudnutie a strata právneho postavenia zamestnanca. Poistenec je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na nemocenskú dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Neprávom prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej nemocenskej dávky alebo zo mzdy poberateľa nemocenskej dávky.

Ak poistenec spĺňa podmienky nároku na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení vrátane nemocenského poistenia zamestnanca, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, od ktorého ešte pobočka Sociálnej poisťovne neprevzala výkon nemocenského poistenia podľa § 287 ods. 1 zákona, nemocenská dávka sa vypláca len jedna s tým, že ju vyplatí príslušná pobočka Sociálnej poisťovne.

Zákon o sociálnom poistení v zmysle § 58 nevylučuje, aby zamestnanec podliehajúci povinnému nemocenskému poisteniu nemohol súčasne využiť dobrovoľné nemocenské poistenie, alebo súčasne pracovať u ďalšieho zamestnávateľa, prípadne súčasne byť i v právnom postavení samostatne zárobkovo činnej osoby. Teda z tohto dôvodu byť viackrát povinne nemocensky poistený. Vychádzajúc z tejto právnej skutočnosti je v zákone o sociálnom poistení upravený súbeh nárokov na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení tak, že nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje z každého nemocenského poistenia samostatne.

Ak zamestnanec utrpí pracovný úraz, má nárok na vyplatenie úrazovej dávky z úrazového poistenia, ktoré je súčasťou systému sociálneho poistenia.

Postup pri PN

Začiatok dočasnej pracovnej neschopnosti v zmysle § 37 ods. 4 zákona č. 98/1995 Z. z. PN sa začína dňom, keď ju lekár zistil. Ak má zamestnanec zmenu už odpracovanú, začína sa nasledujúcim pracovným dňom. Len vo výnimočných prípadoch, najmä ak poistenec nemohol prísť k lekárovi skôr, môže lekár uznať dočasnú PN začínajúcu sa skorším dňom, najviac však 3 dni späť. Ak ide o psychiatrické ochorenie, môže lekár uznať dočasnú PN začínajúcu sa skorším dňom, najviac 7 dní späť. O trvaní a skončení PN rozhoduje praktický lekár. Dočasnú PN dlhšiu ako 6 mesiacov je praktický lekár povinný prerokovať s posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Proti rozhodnutiu vo veci dočasnej PN možno podať odvolanie do 3 dní odo dňa oznámenia alebo doručenia rozhodnutia. V prípadoch dočasnej PN, pri nedodržaní liečebného režimu rozhodne o skončení vyplácania dávok po prerokovaní s praktickým lekárom poistenca Sociálna poisťovňa.

Trvanie PN a nárok na nemocenské

Zamestnancovi môžete vyplácať nemocenské po dobu trvania PN, najdlhšie 52 týždňov. Nárok na nemocenské zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení PN alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa. Po tomto období bude PN ukončená alebo pobočka SP rozhodne o tom, že zamestnanec je invalidný. Obdobie, počas ktorého trvá nárok na nemocenské (ďalej len „podporné obdobie“), sa podľa § 34 ods. 1 končí uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej PN. Započítavajú sa do neho aj predchádzajúce obdobia dočasnej PN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Predchádzajúce obdobia dočasnej PN sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej PN a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná PN.

Príjem počas PN

Ak zamestnancovi trvá dlhodobá práceneschopnosť a skôr ako opäť začne pracovať, za predchádzajúce obdobie mu prináležia prémie a odmena, ktoré mu budú vyplatené, jeho nárok na nemocenské dávky v tomto prípade nezaniká, pretože mu bude plynúť príjem z predchádzajúceho obdobia, ktorý je splatný v dobe jeho práceneschopnosti. Nie je to príjem dosiahnutý za obdobie poberania nemocenského. Nárok na výplatu nemocenskej dávky zákon v § 30 písm. b) podmieňuje stratou príjmu.

Náhrada príjmu počas PN

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa vzniká nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. júna 2023 sa so zlomenou nohou a barlami už nemusíte trmácať do práce kvôli odovzdaniu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Lekár vám ho musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďákov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Pokiaľ máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN. Pokiaľ ste naopak v roli zamestnávateľa a hviezdite na mzdovom oddelení, čaká vás niekoľko povinností. Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku? V tomto prípade sociálke oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.

Papierová PN

Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte sociálke zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN.

Ukončenie pracovného pomeru počas PN

Ak zamestnávateľ rozviaže so zamestnancom pracovný pomer počas PN, teda v čase výplaty nemocenských dávok, tieto mu Sociálna poisťovňa vypláca aj naďalej, a to po celý čas, kým trvá dôvod na ich výplatu. Ukončenie pracovného pomeru v čase materskej dovolenky ani v čase trvania práceneschopnosti teda nijako neovplyvní poberanie dávok materské a nemocenské. Ich výplata trvá v prípade materského spravidla do konca 34. týždňa od začiatku poberania, v prípade nemocenského do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia (podporné obdobie trvá spravidla 52 týždňov), a to bez ohľadu na to, či pracovný pomer trvá alebo skončil. Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa najviac desať dní. Ukončenie pracovného pomeru nemá vplyv ani na výšku dávok.

Kým pred ukončením pracovného pomeru zamestnanec potrebné doklady (najmä potvrdenie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. lístok na peniaze) doručil spravidla najskôr zamestnávateľovi, ktorý ich postúpil Sociálnej poisťovni, teraz ich Sociálnej poisťovni predkladá sám.

Ochranná lehota

PN znamená dočasnú práceneschopnosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu choroby, úrazu, pracovného úrazu, úrazu zavineného inou osobou, karanténneho opatrenia, izolácie alebo choroby z povolania. Dočasne práceneschopným môže byť zamestnanec uznaný len ošetrujúcim lekárom. V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.

#

tags: #vznik #pracovného #pomeru #počas #PN #podmienky