
Právny úkon je základným pilierom súkromného práva, prostredníctvom ktorého subjekty práva vytvárajú, menia alebo rušia právne vzťahy. Aby bol právny úkon platný, musí spĺňať náležitosti stanovené zákonom. Ak tieto náležitosti nie sú splnené, právny úkon môže byť neplatný. Neplatnosť právneho úkonu môže byť absolútna alebo relatívna, pričom každá z nich má odlišné právne následky.
Občiansky zákonník (§ 40a) definuje prípady, kedy sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa osoba, ktorej sa týka, nedovolá jeho neplatnosti. Dovolanie sa neplatnosti je možné dvoma spôsobmi:
Pri relatívnej neplatnosti je dôležité dodržať premlčaciu dobu. Ak sa osoba dovoláva relatívnej neplatnosti po troch rokoch, druhý účastník právneho úkonu môže vzniesť námietku premlčania. Súd prihliada na relatívnu neplatnosť len na žiadosť dotknutej osoby.
Relatívne neplatný právny úkon má právne účinky až do momentu, kým sa oprávnená osoba nedovolá jeho neplatnosti. Právo dovolávať sa relatívnej neplatnosti nepatrí len účastníkom právneho vzťahu, ale aj každej osobe, ktorej práva by mohli byť týmto úkonom dotknuté. Zákon však vylučuje možnosť dovolávania sa neplatnosti osobou, ktorá neplatnosť spôsobila.
Relatívna neplatnosť je upravená v ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka, ktorý taxatívne vymenováva dôvody relatívnej neplatnosti. Obchodný zákonník rozširuje tieto dôvody vo vzťahu k obchodnoprávnym úkonom. V obchodnom práve ide o relatívnu neplatnosť vždy, ak je jej dôvod ustanovený na ochranu len niektorého účastníka obchodnoprávneho vzťahu.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Podľa komentárov k Občianskemu zákonníku plynie všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti od momentu uzavretia (podpísania) samotnej kúpnej zmluvy. Rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností neovplyvňuje začiatok plynutia tejto lehoty.
Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky a hľadí sa naň, akoby neexistoval. Nemožno ho dodatočne schváliť ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť. Ak dôjde k plneniu na základe absolútne neplatného právneho úkonu, druhá strana má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Absolútna neplatnosť sa nepremlčuje.
Medzi najvšeobecnejšie dôvody absolútnej neplatnosti patrí rozpor právneho úkonu so zákonom, jeho obchádzanie alebo priečenie sa dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Spôsobov, ako môže právny úkon odporovať zákonu, je mnoho. Napríklad, právny úkon urobila osoba, ktorá na to nebola oprávnená, alebo bol urobený pod nátlakom.
Dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (napr. zmluvy alebo výpovede) je, že právny úkon nemá žiadne právne účinky. Absolútne neplatná zmluva nikoho nezaväzuje. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe absolútne neplatnej zmluvy nemá právne účinky.
V kontexte neplatnosti právnych úkonov zohrávajú dôležitú úlohu princípy dobrej viery a právnej istoty. Dobrá viera znamená, že osoba koná v presvedčení, že jej konanie je v súlade so zákonom a neporušuje práva iných osôb. Právna istota znamená, že právne vzťahy sú stabilné a predvídateľné.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Judikatúra v Slovenskej a Českej republike sa v niektorých otázkach týkajúcich sa dobrej viery a právnej istoty líši. Ústavný súd Českej republiky vo viacerých nálezoch zdôraznil ochranu dobrej viery nadobúdateľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo od nevlastníka. Naopak, Ústavný súd Slovenskej republiky tento prístup odmieta a uprednostňuje zásadu, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.
Slovenský právny poriadok obsahuje len zásadu hodnovernosti údajov katastra, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 katastrálneho zákona). To znamená, že dobrá viera tretej osoby pri neplatnom nadobúdacom titule jej právneho predchodcu nemá relevantný charakter (s výnimkou inštitútu vydržania).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal otázkou technickej jednoty listiny (kúpnej zmluvy) a jej vplyvu na platnosť právneho úkonu. Podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ak je zmluva o prevode nehnuteľnosti napísaná na viacerých listoch, musia tvoriť technicky nedeliteľný celok, aby bola splnená podmienka písomnej formy.
V prípade, ak zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra. Podľa Najvyššieho súdu SR v tomto prípade technická jednota zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je podmienkou platnosti právneho úkonu, ale iba podmienkou katastrálneho konania.
Pri výklade právnych úkonov je potrebné zohľadňovať nielen gramatický výklad, ale aj teleologický výklad, teda účel zákonného ustanovenia. Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil (výklad contra proferentem).
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou, a nie zásadou.
tags: #zmluva #neplatnosť #právneho #úkonu #dôvody