
Autorská zmluva je kľúčový dokument upravujúci vzťahy medzi autorom a osobou, ktorá chce dielo použiť. V tomto článku sa zameriame na zmluvu o autorskom výkone, jej vzor, a dôležité aspekty, ktoré je potrebné zvážiť pri jej uzatváraní.
Autorské právo chráni diela literárne, vedecké a umelecké. Na uvedenie diela na scéne, teda verejné vykonanie diela, je potrebný súhlas autora, ktorý sa nazýva licencia. Tento súhlas je nevyhnutné získať od každého autora, ktorý sa na diele podieľal, a to bez ohľadu na to, či ide o komerčné alebo nekomerčné účely. Súhlas je potrebný pre štátne, mestské, nezávislé divadlá, produkčné spoločnosti, súkromné osoby, profesionálne a amatérske súbory, ktoré verejne uvádzajú dramatické alebo hudobno-dramatické diela na scéne.
LITA, autorská spoločnosť, môže sprostredkovať súhlas autorov. Stačí si stiahnuť formulár "Žiadosť o sprostredkovanie licencie na verejné vykonanie diela na scéne" a vyplnený ho zaslať. LITA sa pokúsi autorov osloviť a získať ich súhlas. Získanie licencie môže trvať niekoľko mesiacov a preto je dôležité, aby žiadateľ začal s dielom pracovať až po získaní licencie. Až potom je možné dielo spracovávať, adaptovať do podoby divadelnej hry, preložiť alebo inak upraviť.
Licenčná autorská zmluva je zmluvou podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva niekomu inému právo alebo licenciu jeho dielo ďalej používať na rôzne účely - napríklad na opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj (§ 40 starého autorského zákona, § 65 nového - č. 185/2015). Pre autorov diel je získanie takejto zmluvy úspechom, ide totiž o pasívny príjem.
Predmetom zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona, teda napr. článok, kniha, hudba, výtvarné či architektonické dielo, ale aj softvér či databáza. Autorský zákon definuje aj "umelecký výkon" - predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom. Aj v súvislosti s umeleckým výkonom je možné udeliť právo na jeho používanie. Nie je ním však napr. predvádzanie šiat modelkami.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Odmena patrí autorovi za použitie diela. Autorský zákon obsahuje ohľadne záväzkového práva a autorskej odmeny len pojem "licenčná zmluva" (§ 65). Rozdelenie autorských príjmov na "aktívne" a "pasívne" vyplýva zo zákona o dani z príjmov (§ 6) a z metodického pokynu daniarov.
Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona - teda príjmy pasívne bez odvodov. Podstatná je teda formulácia dohody, resp. zmluvy medzi vyplácateľom odmeny a samotným autorom resp.
Príjmy autorov môžu byť aktívne a pasívne. V prvom rade je potrebné správne na základe autorského zákona určiť, či sa jedná o aktívne alebo pasívne príjmy a následne ich správne uviesť v daňovom priznaní. Od 1.1.2016 platí nový Autorský zákon (zákon č. 185/2015 Z. z.).
Príjmy z použitia diela (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) nespadajú do definície samostatnej zárobkovej činnosti. Fyzická osoba, ktorá dosiahla v danom roku iba príjmy z použitia diela, podáva daňové priznanie pod svojím rodným číslom. Naopak, aktívne autorské príjmy registrácii na DÚ zatiaľ podliehajú: autor sa na DÚ musí registrovať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začal vykonávať túto autorskú činnosť - pozor, nie po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Ak už na daňovom úrade z nejakého iného titulu registrovaný je a má DIČ, znova sa registrovať nemusí.
Od r. Z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp. Čo sa týka Sociálnej poisťovne, táto akoby “výnimka“ pribudla do zákona o sociálnom poistení začiatkom roka 2011 - ako akási kompenzácia za zavedenie odvodov z príjmov autorov, ktorou sa od odvodov oslobodili dlhodobé pasívne príjmy. Rovnako zákon o zdravotnom poistení vynecháva z definície zárobkovej činnosti príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a pasívne príjmy autorov (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov). Závisí to však od uvedenia príjmu v správnej časti daňového priznania.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Daň z príjmov z odmeny autor samozrejme platí. Existujú dve možnosti:
V prípade “voľby b)” - tj zdanenie v daňovom priznaní autora - sa autor s vyplácateľom musia dohodnúť, že si autor príjem z odmeny zdaní sám. Na čo stačí jeden odstavec v samotnej autorskej zmluve. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou.
Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov”.
2 % z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. V minulosti: áno, spravidla odvádzali. 2% zráža vyplácateľ z hrubej odmeny autora a odvádza ich do 20-eho dňa nasledujúceho mesiaca vrátane zaslania formulára. V súčasnosti totiž neexistuje nejaký štandardný spôsob “výberu” peňazí, ktorý by čosi nestál - mzda zamestnanca podlieha vysokým odvodom a rovnako sa aj z vyplateného podielu na zisku čosi platí (po novom daň z príjmov). Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti.
Od r. 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi . Od r. najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny. Do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela - dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon. Z hľadiska zákona o dani z príjmov ide o použitie “metódy delenia zisku” resp. Či už autor a “jeho” eseročka použijú cenu takú alebo onakú, nemôžu sa on ani eseročka považovať za tzv. mikrodaňovníka.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
V praxi bohužiaľ existuje aj riziko, že iniciatívni daniari budú v odmeňovaní spoločníka autorskou odmenou vidieť právny úkon uskutočnený “bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia”.
Nositeľom autorského práva je podľa autorského zákona vždy len fyzická osoba (§ 13 ods. 1 Autorského zákona). V SR platí zároveň zmluvná voľnosť - ktokoľvek môže s kýmkoľvek uzatvoriť akýkoľvek typ zmluvy (pracovnú, obchodnú, autorskú či napríklad nepomenovanú) a určiť s ňom takmer akékoľvek podmienky.
Autorské právo zároveň definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora - v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti. Čo je ďalší a dostatočný dôvod umožniť zmluvným stranám vybrať si model, ktorý im vyhovuje.
Autori teda nie sú z DPH-čky vyňatí. V r. 2018 však súdny dvor EÚ zverejnil zaujímavý rozsudok, podľa ktorého odmena pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela nespadá pod článok 2 ods. tj nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH. Z uvedeného vyplýva, že autorská odmena za použitie diela na základe ďalšieho predaja diela nadobúdateľom práva na predaj tohto diela jednoducho DPH-čke nepodlieha: autor diela sa ani po prekročení sumy licenčných odmien nad limit 49 790 / 50 000 EUR nemusí registrovať za platiteľa DPH a z ďalších odmien odvádzať DPH-čku, prípadne - ak už platiteľom DPH je - DPH-čku neuplatňuje práve z predmetných odmien za ďalší predaj.
Uzatvorená v zmysle § 65 - 81 a § 91 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon a § 631 - 643 Občianskeho zákonníka
(Objednávateľ a autor ďalej spolu aj ako „zmluvné strany“)
……………………………………….. Objednávateľ ……………………………………….. Autor
Príjem z aktivít umeleckej tvorby môže daňovník vysporiadať cez daňové priznanie alebo zrážkovou daňou. Zdaňovanie zrážkovou daňou pri aktívnych a pasívnych príjmoch sa použije vtedy, ak autor uplatní postup zdaňovania príjmov zrážkovou daňou, resp. ak autor s platiteľom príjmu neuzatvorí dohodu o nevykonaní zrážkovej dane.
Dohoda musí byť uzatvorená písomne vopred, najneskôr v deň výplaty autorskej odmeny. U osoby, ktorá vypláca príjem na základe dohody o nevykonaní zrážkovej dane, vzniká povinnosť voči správcovi dane oznámiť túto dohodu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola dohoda o nevykonaní zrážky uzavretá (do 31.1.2023). Uzatvorenie takejto dohody je platiteľ dane povinný správcovi dane oznámiť na tlačive, ktorého vzor určilo finančné riaditeľstvo a uverejnilo ho na svojom webovom sídle (OZN4314v20 Oznámenie o uzatvorení dohody s daňovníkom o nevyberaní dane zrážkou podľa § 43 ods.
Ak nie je uzatvorená dohoda o nevykonaní zrážkovej dane, dochádza automaticky k zrážkovej dani. Príjem vysporiadaný zrážkovou daňou dostane autor znížený o 19% daň z príjmov, ktorú platiteľ vypočíta a odvedie. Výhodou uplatnenia zrážkovej dane je, že autori obdržia odmenu už zníženú o zrážkovú daň t. j. táto odmena je daňovo vysporiadaná a daňovník pri príjmoch z inej zárobkovej činnosti nemá povinnosť sa registrovať na daňovom úrade so žiadosťou o pridelenie DIČ. Naopak medzi nevýhody zdaňovania zrážkovou daňou patrí, že si daňovník nemôže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane (na seba a aj na manželku resp. manžela). Rovnako stráca právo na uplatnenie si daňového bonus na dieťa a nemôže si uplatniť výdavky súvisiace s touto činnosťou a tak si znížiť svoju daňovú povinnosť.
V prípade, že sa daňovník rozhodne pre zdaňovanie aktívnych príjmov (nevyužije možnosť zrážkovej dane), vzniká mu povinnosť registrovať sa na daňovom úrade na daň z príjmov (požiada o pridelenie DIČ) a to do konca kalendárneho mesiaca, po mesiaci, v ktorom začal dosahovať tieto príjmy. Potom postupuje tak, že autorské príjmy si zdaňuje sám prostredníctvom podania daňového priznania (za rok 2022 do 31.3.2023, pri odklade termínu podania daňového priznania najneskôr do 30.6.2023. Ak si uplatní skutočné (preukázateľné výdavky - jednoduché účtovníctvo, podvojné účtovníctvo alebo použije daňovú evidenciu) môže vykázať daňovú stratu, prípadne môže si v daňovom priznaní umoriť daňovú stratu z predošlých účtovných období.
Slobodné povolania - paušálne alebo skutočné výdavky? Paušálne výdavky sa viac oplatia tým daňovníkom, ktorí nemajú dostatok skutočných výdavkov, t. j. tým, ktorí nemajú dostatok dokladov, ktoré by si mohli zaúčtovať do výdavkov (nenakupujú materiál, zásoby). Dá sa zjednodušene povedať, že paušálne výdavky sa oplatia tým daňovníkom, ktorí nemajú skutočné výdavky vyššie ako 20 tisíc eur. Paušálne výdavky sa väčšinou vyplatia daňovníkom, ktorí poskytujú služby (účtovníci, podnikatelia poskytujúci poradenstvo, programátori, … ale aj autori pri príjmoch z aktivít umeleckej tvorby ). Na uplatnenie maximálnej sumy paušálnych výdavkov (20 tisíc eur) dosiahnu tí daňovníci, ktorí mali v roku 2022 príjmy vyššie ako 33 333,34 eur.
Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov odpadá povinnosť viesť účtovníctvo, resp. daňovú evidenciu a stačí viesť len jednoduchú evidenciu pohľadávok, príjmov a zásob. Ďalšou výhodou paušálnych výdavkov je, že sumu 20 000 si môžete uplatniť ak ste v roku 2022 podnikali aj jeden mesiac. Sumu 20.000 (5.040) si môžete uplatniť bez ohľadu na to, koľko mesiacov v roku ste činnosť vykonávali, t. j.
TIP: nezabudnite uviesť v Tabuľke č. 1b na strane 4 daňového priznania k dani z príjmov FO typu B údaje o zásobách a pohľadávkach na začiatku a na konci účtovného obdobia. Uplatňovanie paušálnych výdavkov vyznačte v VI. odd. daňového priznania typu B pod Tabuľkou č. 1 na strane 4 v riadku “Uplatňujem výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods.
V daňových výdavkoch si môže uplatniť výdavky na stravné na každý deň vykonávania činnosti (t. j. aj na sobotu, nedeľu, ak preukáže, že činnosť vykonávali aj v tieto dni) a to bez preukazovania nákupu stravných lístkov alebo bez dokladu o nákupe stravy (obedov). Stačí, keď si vrámci uzávierkových operácií 31.12.2022 zaúčtuje ročnú sumu stravného za každý deň, kedy vykonával v roku 2022 činnosť. Za obdobie od 1.1.2022 do 30.4.2022 si môže do daňových výdavkov zaúčtovať sumu 2,81 eur, od 1.5.2022 do 31.8.2022 sumu 3,30 eur a od 1.9.2022 do 31.12.2022 sumu 3,52 eur za každý deň vykonávania činnosti.
Nemenej dôležitou skutočnosťou je, že pokiaľ aktívne príjmy daňovníka v roku 2022 nepresiahli sumu 49 790 eur môže si uplatniť daňovú sadzbu vo výške 15%. V daňovom priznaní si môže uplatniť nárok na daňový bonus na deti ako aj nezdaniteľnú časť základu dane na seba či manželku resp.
Novela zákona o autorskom zákone z februára 2022 ustanovuje, že dohodnutá odmena za udelenie licencie alebo spôsob jej určenia musí zodpovedať jednotlivým spôsobom použitia diela dohodnutým v ustanoveniach o spôsobe použitia diela. Ak je odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, nadobúdateľ je povinný predkladať autorovi najmenej raz ročne informáciu o príjmoch alebo výnosoch z využitia licencie osobitne za každý spôsob použitia diela a zároveň je povinný poskytnúť autorovi aj vyúčtovanie odmeny. To sa nevzťahuje na autora počítačového programu a na zmluvy spadajúce pod verejnú licenciu. Ak odmena nie je dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z využitia licencie, musí zodpovedať rozsahu, účelu a času použitia diela. Ak nie je v licenčnej zmluve dohodnutá odmena ani spôsob jej určenia, a ani nie je v licenčnej zmluve uvedené, že sa licencia udeľuje bezodplatne, a nevyplýva to ani z jej účelu, platí, že autor má právo na odmenu vo výške, ktorá je obvyklá v čase uzavretia licenčnej zmluvy pri obdobných zmluvných podmienkach. Zároveň platí ak nadobúdateľ licenciu nevyužije vôbec alebo licenciu nevyužije sčasti, nemá právo na vrátenie dohodnutej odmeny alebo jej časti, ak nie je dohodnuté inak.