Zmluva o Budúcej Zmluve o Prevode Obchodného Podielu: Komplexný Prehľad

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu, jej náležitosti, povinnosti z nej vyplývajúce, ako aj daňové aspekty s ňou spojené. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený obraz o tejto problematike.

Čo je Zmluva o Budúcej Zmluve o Prevode Obchodného Podielu?

Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu o prevode obchodného podielu v určitej obchodnej spoločnosti. Táto zmluva predstavuje dôležitý nástroj v obchodnom práve, ktorý umožňuje stranám dohodnúť sa na budúcich podmienkach prevodu obchodného podielu.

Povinnosti Vyplývajúce zo Zmluvy

V prípade, ak strany uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu, jedna zaviazaná zmluvná strana je povinná uzavrieť s druhou oprávnenou zmluvnou stranou zmluvu o prevode obchodného podielu. Túto povinnosť má zaviazaná zmluvná strana bezprostredne po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená zmluvná strana, ak sa v zmluve o budúcej zmluve nedohodli iné podmienky, za akých táto povinnosť vzniká. Povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu o prevode obchodného podielu môže byť aj obojstranná, a teda túto povinnosť môžu mať aj obe zmluvné strany naraz.

V takom prípade môže výzvu na uzatvorenie dohodnutej budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu uskutočniť ktorákoľvek zmluvná strana, ak sa strany výslovne nedohodli inak. Zároveň pre obe zmluvné strany vyplýva povinnosť dodržať podmienky uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu tak, ako boli určené v uzatvorenej zmluve o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu.

Následky Nesplnenia Záväzku

Ak vyzvaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu, môže oprávnená strana požadovať:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• Aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu.
• Náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu.

Nárok na náhradu škody spolu s určením obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade, keď s ňou zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy o prevode obchodného podielu. Obsah zmluvy sa určí podľa účelu, ktorý bol sledovaný uzavretím budúcej zmluvy. Pritom sa prihliada na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.

Premlčacia Doba

Určenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve a nárok na náhradu škody nemožno na súde uplatniť po uplynutí jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy. Márnym uplynutím tejto lehoty sa totiž tieto práva premlčia. V zmluve o uzavretí budúcej zmluvy si zmluvné strany môžu dohodnúť aj dlhšiu premlčaciu lehotu, celková dĺžka dohodnutej premlčacej lehoty však nesmie presiahnuť maximálnu dĺžku premlčacej lehoty ustanovenú Obchodným zákonníkom.

Náležitosti Zmluvy o Budúcej Zmluve

Zmluva o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu musí obsahovať:

1. Jednoznačné určenie strán: Určenie strán, ktoré sa zaväzujú uzatvoriť v budúcnosti zmluvu o prevode obchodného podielu (budúci prevodca a budúci nadobúdateľ).
2. Jasné určenie obchodného podielu: Jasné a zrozumiteľné určenie obchodného podielu, ktorý sa bude prevádzať.

Dobrá zmluva by mala tiež riešiť otázku:

3. Právo na výzvu: Ktorá zo strán, prípadne či obe zmluvné strany sú oprávnené vyzvať na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu druhú zaviazanú stranu.
4. Odplatnosť/Bezodplatnosť prevodu: Či má byť budúci prevod obchodného podielu odplatný alebo bezodplatný, a v prípade odplatného prevodu obchodného podielu určiť výšku odplaty.
5. Lehota/Podmienky výzvy: V akej lehote, prípadne za akých podmienok môže byť výzva na uzatvorenie budúcej zmluvy uskutočnená.
6. Súhlas orgánu spoločnosti: Či je na budúci prevod obchodného podielu potrebný súhlas valného zhromaždenia alebo iného orgánu obchodnej spoločnosti.

Zánik Záväzku zo Zmluvy

Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu uzavrieť zmluvu o prevode obchodného podielu v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy. Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu tiež zaniká v prípade, ak sa zmenili okolnosti, z ktorých strany vychádzali pri vzniku zmluvy o budúcej zmluve. Táto zmena musí byť tak závažná, že nie je možné od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu o prevode obchodného podielu za nových zmenených okolností uzavrela. K zániku záväzku v takom prípade dochádza len vtedy, keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila druhej oprávnenej strane bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o zmene okolností dozvedela.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Forma Zmluvy

Zmluva o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Právna Úprava

Právna úprava je obsiahnutá v § 289 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Kľúčové Ustanovenia Obchodného Zákonníka

• § 289 Základné ustanovenia:
  • Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.
  • Zmluva vyžaduje písomnú formu.
• § 290:
  • Zaviazaná strana je povinná uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyzvala oprávnená strana v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.
  • Ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, môže oprávnená strana požadovať, aby obsah zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve, alebo môže požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku uzavrieť zmluvu. Nárok na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade, keď zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokovať o uzavretí zmluvy.
• § 291: Ustanovenia § 290 a 292 ods. 1 a 2 sa použijú primerane aj na písomnú dohodu strán o tom, že uzavretá zmluva sa doplní ešte o úpravu určitých otázok, ak chýbajúci obsah zmluvy má podľa tejto dohody určiť súd alebo iná osoba určená stranami v prípade, keby nedošlo k jeho dojednaniu stranami. Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy môže prevziať jedna alebo obe strany; pri pochybnostiach sa predpokladá, že záväzok vznikol obom stranám.
• § 292:
  • Obsah zmluvy sa určí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy, pričom sa prihliadne na okolnosti, za ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.
  • Právo na určenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve a nárok na náhradu škody podľa § 290 ods. 2 sa premlčujú uplynutím jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy podľa § 290 ods. 1, ak zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neurčuje inú lehotu. Dojednaná lehota však nesmie byť dlhšia než premlčacia doba vyplývajúca z § 391 a nasl. tohto zákona.
  • Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.
  • Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v dohode o doplnení obsahu zmluvy (§ 291), inak do jedného roka od uzavretia tejto dohody.
  • Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela.

Obchodný Podiel a Jeho Nadobudnutie

Obchodný podiel teda možno nadobudnúť buď na základe vkladu do obchodnej spoločnosti, alebo na základe zmluvy o prevode a pod. V zmysle § 59 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObchZ“) vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt („nepeňažný vklad“), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Vlastnícke právo ku vkladom alebo ich častiam prechádza na spoločnosť dňom jej vzniku zápisom do obchodného registra. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda spoločnosť až vkladom do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa. Obchodný podiel spoločník nadobúda dňom vzniku spoločnosti zápisom do obchodného registra (resp. dňom prevodu).

Momentom vzniku spoločnosti, resp. vkladu do katastra nehnuteľností spoločník teda prestáva byť vlastníkom vloženého majetku (stáva sa ním spoločnosť) a nemôže sa domáhať vrátenia tohto majetku. Súčasne však získava obchodný podiel, s ktorým je oprávnený v rozsahu určenom ObchZ a spoločenskou zmluvou disponovať. So súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník previesť zmluvou svoj obchodný podiel na iného spoločníka (tej istej spoločnosti), ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť (hnuteľná alebo nehnuteľná vec, podnik, obchodný podiel a pod.). Splatený musí byť pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Nepeňažný vklad a jeho hodnota, v akej sa započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej, resp. zakladateľskej zmluve alebo listine.

Daňové Aspekty Vkladov a Prevodov

Pri vytváraní základného imania vkladmi spoločníkov dochádza k zmene v osobe vlastníka tohto majetku, vlastnícke právo ku vkladom alebo ich častiam prechádza na spoločnosť. Nejde však o predaj. Spoločníkovi neplynie príjem z predaja tohto majetku. Pri vkladoch do obchodných spoločností teda nemožno použiť ustanovenia zákona o dani z príjmov upravujúce zdaňovanie príjmov z predaja vecí. Pritom ocenenie zapísané do obchodného registra sa nezhoduje s obstarávacou či zostatkovou cenou majetku u „vkladateľa“.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Aby nedochádzalo k daňovo nespravodlivému rôznemu posudzovaniu predaja veci na jednej strane (až po uplynutí tzv. časového testu príjem z predaja nepodlieha zdaneniu) a jej vkladu do spoločnosti na strane druhej, už aj v zákone č. 366/1999 Z. z. Pri tomto posudzovaní sa vychádza z tzv. V zmysle § 10 ods. 3 SZDProzdiel medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu reprodukčnou obstarávacou cenou podľa § 29 ods. 1 písm. c) a jeho obstarávacou cenou v zmysle § 29 ods. 1 písm. a)predstavoval (čiastkový) základ dane fyzickej osoby. Analogicky to bolo upravené v prípade podnikajúcich subjektov v § 23 ods. 21 a 22 citovaného zákona.

Ak išlo o nepodnikateľa a vklad bol uskutočnený až po uplynutí doby dlhšej ako časové testy určené pre predaj majetku (podľa ktorých by sa na príjem z predaja majetku už vzťahovalo oslobodenie od dane), nepeňažný vklad bol v spoločnosti ocenený reprodukčnou obstarávacou cenou, pričom žiaden rozdiel nebol vyčíslený a spoločníkovi zdanený. Od 1. 1. 2004 postupujeme inak. U vkladateľa sa tieto rozdiely v ocenení v roku poskytnutia vkladu nezdaňujú, ale pri odpisovaní vloženého majetku sa vychádza zo vstupnej ceny definovanej po novom v § 25 zákona č. 595/2003 Z. z.

Vstupná Cena Majetku

Podľa § 25 ods. 1 písm. Ak bola vložená vec zahrnutá u vkladateľa do obchodného majetku, za vstupnú cenu sa považuje zostatková cena [§ 25 ods. 1 písm. f) ZDP], resp. obstarávacia cena, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania [§ 25 ods. 1 písm. Špecifickým ustanovením týkajúcim sa nepeňažných vkladov je § 17 ods. 19 ZDP. Ak teda fyzická osoba vloží do základného imania spoločnosti ako nepeňažný vklad vec, o ktorej neúčtovala ako o obchodnom majetku (napr. ide o občana, ktorý nikdy individuálne nepodnikal) a príjem z predaja by nebol oslobodený od dane, nemôže sa vklad oceniť v spoločnosti vyššou sumou, ale len obstarávacou cenou (aby sa predišlo obídeniu zdanenia príjmu z predaja vkladom).

Príklad

Pán Tučný, ktorý nepodniká, v roku 2005 kúpil za 150 000 Sk veľkú garáž. Používal ju na súkromné účely. V roku 2007 sa stal jedným zo spoločníkov novovzniknutej s. r. o. Ako nepeňažný vklad vložil do s. r. o. túto nehnuteľnosť. V čase vkladu jej hodnota podľa znaleckého posudku predstavuje 200 000 Sk. Ak by garáž pán Tučný v roku 2007 nebol vložil do obchodnej spoločnosti, ale predal, príjem by podliehal zdaneniu, keďže doba medzi nadobudnutím a predajom by bola kratšia ako päť rokov. Za vstupnú cenu garáže sa bude v s. r. o. zostatková cena v prípade odpisovaného majetku [§ 25 ods. 1 písm. obstarávacia cena, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania [§ 25 ods. 1 písm. Ak by fyzická osoba budovu používala na podnikanie a neskôr by ju vložila do obchodnej spoločnosti, podľa § 25 ods. 1 písm. f) ZDP za vstupnú cenu sa v takomto prípade považuje zostatková cena odpisovaného majetku u vkladateľa pri vyradení v dôsledku jeho vkladu do obchodnej spoločnosti.

Oslobodenie od Dane

Podľa § 9 ods. 1 písm. Pokiaľ sa na príjem z predaja nevzťahuje oslobodenie podľa citovaného ustanovenia, treba ešte skúmať, či nie je oslobodený podľa § 9 ods. 1 písm. b) ZDP. V zmysle citovaného ustanovenia je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. a) alebo c), ak doba medzi nadobudnutím a predajom nehnuteľnosti presiahne päť rokov. Inými slovami: ak nie je splnená podmienka dvoch rokov trvalého pobytu v byte alebo dome bezprostredne pred jeho predajom, ale občan byt (dom) vlastnil viac ako päť rokov, príjem sa považuje za oslobodený od dane v súlade s § 9 ods. 1 písm. Podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) ZDP sa posudzujú aj príjmy z predaja ostatných nehnuteľností - pozemkov, garáží, záhrad, záhradných chát a pod.

Miernejší režim sa používa pri posudzovaní príjmov z predaja bytov, rodinných domov a ostatných nehnuteľností nadobudnutých dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov. Od dane je oslobodený takýto príjem, ak k predaju dôjde po piatich rokoch od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku. Rozhodujúcim je teda moment vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku.

Príjem z Prevodu Obchodného Podielu

Príjem z prevodu obchodného podielu patrí medzi „ostatné príjmy“ a je uvedený v § 8 ods. 1 písm. f) ZDP. Z tohto príjmu sa daň nevyberá zrážkovým spôsobom (nie je uvedený v § 43 ods. 3 ZDP). Daňovník si ho po uplynutí zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka) musí uviesť v priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby (konkrétne VIII. oddiel, tabuľka č. 3, riadok č. 6 tlačiva typu B). V súlade s § 8 ods. 7 ZDP sa za výdavok považuje vklad alebo obstarávacia cena podielu. Je to správne, pretože vklad do spoločnosti, resp. nadobudnutie na základe zmluvy o prevode boli vykonané zo zdanených prostriedkov občana.

Podľa § 8 ods. 2 ZDPsa do (čiastkového) základu dane zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 sú vyššie ako príjem, na tento rozdiel sa neprihliada, nejde o daňovo akceptovateľnú stratu. Za jednotlivý druh príjmu sa teda považuje príjem uvedený v jednotlivých písmenách ods. 1, teda čo písmeno, to druh príjmu. Ak by daňovník, nepodnikateľ, v jednom zdaňovacom období odplatne previedol (predal) dva obchodné podiely, jeden so ziskom a druhý so stratou, dosiahnutý zisk by mohol znížiť o predmetnú stratu, keďže citované ustanovenie to umožňuje.

Pokiaľ by však v jednom zdaňovacom období dosiahol v rámci príjmov podľa § 8 napr. zdaniteľný príjem z predaja nehnuteľnosti [§ 8 ods. 1 písm. Pán Veselý mal vo februári 2007 finančné problémy, preto sa rozhodol predať za 160 000 Sk garáž, ktorú kúpil v roku 2005 za 180 000 Sk. Keďže doba medzi nadobudnutím a predajom bola kratšia než päť rokov (časový test v zmysle § 9 ZDP), príjem podlieha zdaneniu.

Ak by pán Veselý okrem garáže predal v roku 2007 ešte jednu nehnuteľnosť, a to so ziskom, napr. za 340 000 Sk rekreačnú chatku, ktorú kúpil v roku 2004 za 280 000 Sk (vzhľadom na dobu medzi nadobudnutím a predajom príjem by nebol od dane oslobodený), v súlade s § 8 ods. 2 ZDP sa strata a zisk pri tom istom druhu príjmu kompenzujú. Celkový príjem z predaja by činil 500 000 Sk, celkový výdavok by predstavoval 460 000 Sk.

Splátky a Preddavky

Príjmy z prevodu účasti na obchodných spoločnostiach, resp. z prevodu členských práv družstva vyplácané v splátkach na základe zmluvy alebo prijaté preddavky dohodnuté týmito zmluvami, resp. prijaté na základe zmluvy o budúcom prevode, sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté (§ 8 ods. V zmysle § 8 ods. 8 ZDPv prípade prevodu na splátky sa výdavky, ktoré prevyšujú príjmy v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky (aj) na prevod obchodného podielu, môžu uplatniť už v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov.

Príklad Splátok

Pani Milá, ktorá v januári 2004 vložila do spoločnosti Alfa, s. r. o., peňažný vklad vo výške 120 000 Sk, v roku 2006 uzatvorila zmluvu o odplatnom prevode svojho obchodného podielu s tým, že s nadobúdateľom podielu boli dohodnuté dve rovnaké splátky po 100 000 Sk, jedna v roku 2006 a druhá v roku 2007. Príjem z prevodu účasti na obchodnej spoločnosti zdaňuje v tých zdaňovacích obdobiach, v ktorých boli prijaté splátky, vznikla jej teda povinnosť podať daňové priznania za roky 2006 a 2007. Z vkladu 120 000 Sk si v priznaní za rok 2006 uplatnila ako výdavok len sumu do výšky zdaniteľného príjmu roku 2006 (čiastkový základ dane 0).

Výdavky a Zdaňovanie Ostatných Príjmov

Pri zdaňovaní „ostatných príjmov“ sa do základu (čiastkového základu) dane podľa § 8 ods. 2 ZDP zahŕňa, ako už bolo uvedené, zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Od týchto ostatných príjmov možno odpočítať len skutočne vynaložené výdavky, ktoré daňovník preukáže hodnovernými dokladmi. Výnimku tvoria len príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva uvedené v § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ktoré je možné znížiť o „paušálne“ výdavky vo výške 25 % z príjmov (táto percentuálna sadzba sa od 1. 1. Prihliada sa len na výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmov.

Zdaniteľný Príjem

Podľa § 2 písm. h) ZDP za zdaniteľný sa považuje príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa tohto zákona alebo medzinárodnej zmluvy. Príjmy, ktoré nepredstavujú predmet dane, sú taxatívnym spôsobom vymenované v § 3 ods. 2 a v § 5 ods. 5 ZDP (príjmy z prevodu obchodného podielu tam uvedené nie sú). Príjmy od dane oslobodené sú tiež taxatívnym spôsobom vymenované v ustanoveniach § 9 a § 5 ods.

V prípade obchodného podielu prichádza do úvahy aplikácia § 9 ods. 1 písm. j) ZDP [v predchádzajúcich rokoch aplikácia § 9 ods. 1 písm. V roku 2006 bol v zmysle § 9 ods. 1 písm. § 6 ods. § 8 ods. 1 písm. § 8 ods. 1 písm. § 8 ods. 1 písm. § 8 ods. 1 písm. ak nešlo o príjem zdaňovaný zrážkou, pokiaľ úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 ZDP(v citovaných ustanoveniach je upravené uplatňovanie výdavkov pri príjmoch z prevodu opcií, cenných papierov, z prevodu obchodného podielu a členských práv družstva) nepresiahol v zdaňovacom období päťnásobok životného minima platného k 1. 1., konkrétne v roku 2006 išlo o sumu 23 650 Sk. Príjmy patriace do § 8 ods. 1 písm. d) až f) sa teda na tento cieľ posudzovali už po znížení o výdavky, príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 ZDP) a „príležitostné príjmy“ podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP bez uplatnenia výdavkov.

Ak príjmy vymedzené v citovanom ustanovení presiahli v zdaňovacom období päťnásobok životného minima platného k 1. 1., do základu dane sa zahrnuli len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Pán Malý, ktorý individuálne nikdy nepodnikal, vo februári 2004 vložil do firmy Delta, s. r. o., peňažný vklad vo výške 50 000 Sk a stal sa jej spoločníkom. Spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra v apríli 2004. V roku 2006 pán Malý svoj obchodný podiel previedol za 70 000 Sk. Keďže v roku 2006 nedosiahol iné príjmy vymenované v § 9 ods. 1 písm. h) ZDP, príjem z prevodu znížený o výdavok (resp.

Novela Zákona o Dani z Príjmov

Rozdelením a preformulovaním pôvodného znenia § 9 ods. 1 písm. h) ZDP dvanástou novelou ZDP (zákonom č. 688/2006 Z. z.) s účinnosťou od 1. 1. 2007 na dve ustanovenia [písm. h) a písm. j)], pričom v písm. h) ostávajú príjmy posudzované na tento cieľ v hrubej výške a v písm. j) príjmy znížené o výdavky, by sa mala odstrániť väčšina problémov spojených s aplikáciou citovaného ustanovenia.

• písm. h) príjmy podľa: § 6 ods. § 8 ods. 1 písm. ak nejde o príjem zdaňovaný zrážkou, pokiaľ úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok životného minima platného k 1. 1. Konkrétne v roku 2007 pôjde o sumu 24 900 Sk.
• písm. j) príjmy podľa: § 8 ods. 1 písm. § 8 ods. 1 písm. § 8 ods. 1 písm. ak nejde o príjem zdaňovaný zrážkou, pokiaľ úhrn týchto príjmov znížený o výdavok…

tags: #zmluva #o #budúcom #prevode #obchodného #podielu