
Tento článok sa zaoberá problematikou zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, známych aj ako "timeshare", a to najmä z pohľadu ochrany spotrebiteľa. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach oboch strán, ako aj o relevantnej legislatíve, ktorá túto oblasť upravuje.
Zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení sú na Slovensku upravené predovšetkým zákonom č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu. Tento zákon bol prijatý na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES o ochrane spotrebiteľov, ak ide o zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene.
Zákon č. 161/2011 Z. z. definuje zmluvu o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení v § 4 ods. 1 nasledovne: "Zmluvou o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení sa predávajúci zaväzuje, že spotrebiteľovi poskytne do užívania jedno alebo viac ubytovacích zariadení s možnosťou nocľahu na čas dlhší ako jedno pobytové obdobie, spotrebiteľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú odplatu."
Zmluva o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení predstavuje záväzok predávajúceho poskytnúť spotrebiteľovi právo užívať jedno alebo viac ubytovacích zariadení na časovo obmedzené obdobie, ktoré presahuje jedno pobytové obdobie. Spotrebiteľ sa na oplátku zaväzuje zaplatiť dohodnutú odplatu.
Predávajúci má pred uzavretím zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, zmluvy o poskytovaní dlhodobých rekreačných služieb, zmluvy o účasti vo výmennom systéme alebo zmluvy o sprostredkovaní ďalšieho predaja zákonom stanovenú povinnosť výslovne poučiť spotrebiteľa o jeho právach. Medzi tieto práva patrí najmä právo na odstúpenie od zmluvy, informácia o dĺžke lehoty na odstúpenie od zmluvy a upozornenie na zákaz predbežného plnenia podľa § 7 ods. 1 zákona č. 161/2011 Z. z.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Podnikatelia, ktorí ponúkajú služby časovo vymedzeného užívania ubytovacích zariadení, musia spotrebiteľovi poskytnúť pravdivé informácie. Na tento účel zákon ukladá povinnosť používať informačný formulár, ktorý je prílohou zákona. Tento formulár zabezpečuje, že spotrebiteľ obdrží všetky relevantné údaje potrebné pre informované rozhodnutie.
Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení za podmienok stanovených zákonom č. 161/2011 Z. z. (§ 6, § 7). Dôležité je, aby bol spotrebiteľ o tomto práve riadne poučený pred uzavretím zmluvy.
Zákon zakazuje predávajúcemu požadovať od spotrebiteľa akékoľvek platby pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy. Toto opatrenie má chrániť spotrebiteľa pred neuváženými finančnými záväzkami.
Okrem zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu, vstúpili v máji 2011 do platnosti aj ďalšie zákony a novely zákonov, ktoré ovplyvnili podnikateľské prostredie. Medzi ne patria:
Novela zákona o zdravotných poisťovniach priniesla niekoľko významných zmien, ktoré sa dotkli podnikateľov, zamestnávateľov aj zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Od 1. mája 2011 sú zdravotné poisťovne povinné vypracovávať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia pre svojich poistencov. To znamená, že podnikatelia už nie sú povinní podávať ročné zúčtovanie sami, čo im ušetrilo administratívnu záťaž.
Osoby, ktoré sa prihlásili ako SZČO od 1. januára 2011 z dôvodu príjmov z prenájmu, sa už nepovažujú za SZČO. Mali povinnosť sa odhlásiť z poistenia do 31. mája 2011. U osôb, ktoré sa do 30. apríla 2011 považovali za SZČO z dôvodu príjmov z prenájmu a platili preddavky na poistné, vykonali zdravotné poisťovne ročné zúčtovanie a preddavky sa pri tomto ročnom zúčtovaní zohľadnili.
V prípade SZČO, ktorá je súčasne aj poistencom štátu, nie je určený minimálny preddavok na zdravotné poistenie. Ak SZČO nepredloží zdravotnej poisťovni podklady potrebné na správny výpočet preddavku na poistné a poistného, zdravotná poisťovňa mu môže vyčísliť preddavok na poistné a poistné z priemernej mesačnej mzdy. SZČO, ktorá zmenila zdravotnú poisťovňu, nemá povinnosť odovzdať odpis z ročného zúčtovania. SZČO, u ktorých zdravotná poisťovňa nevykonala ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie, sú povinné písomne vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni do konca príslušného kalendárneho roka výšku preddavkov na obdobie od 1. januára do 31. decembra nasledujúceho kalendárneho roka.
Zamestnávateľ je povinný v mesačnom výkaze uviesť skutočnú výšku príjmu, ktorý bol v danom mesiaci zamestnancovi vyplatený. Zamestnávateľ (ktorý má troch a viac zamestnancov) má priamo zo zákona povinnosť zasielať mesačné výkazy elektronicky. V prípade, ak zamestnávateľ nepredloží zdravotnej poisťovni podklady, ktoré sú potrebné na správny výpočet preddavku na poistné a poistného, môže mu zdravotná poisťovňa vyčísliť preddavok na poistné a poistné z priemernej mesačnej mzdy (t.j. z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistená štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu).
Od 1. mája 2011 sa za zamestnanca považuje iba tá fyzická osoba, ktorá poberá príjem zo závislej činnosti, okrem príjmov z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Od 1. mája 2011 sa za zamestnanca pre účely zdravotného poistenia nepovažuje fyzická osoba v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo závislej činnosti alebo v ktorých nepoberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské, alebo ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorej trvá DPN, alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti podľa zákona o sociálnom poistení. To znamená, že ak zamestnanec nie je v práci hoci len jeden deň, teda nepoberá príjem zo závislej činnosti, zamestnávateľ je povinný ho odhlásiť zo zdravotnej poisťovne a následne, po tomto neplatenom voľne ho opäť prihlásiť do zdravotnej poisťovne.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
tags: #zmluva #o #casovo #vymedzenom #uzivani #ubytovacich