Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československom a ZSSR: Kontext, obsah a dôsledky

Úvod

Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československom a Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR), podpísaná 12. decembra 1943 v Moskve, predstavuje významný medzník v dejinách Československa. Táto zmluva, ktorá bola výsledkom zložitej geopolitickej situácie počas druhej svetovej vojny, mala ďalekosiahle dôsledky pre povojnové usporiadanie Československa a jeho orientáciu v rámci východného bloku.

Historický kontext

Bezvýchodisková situácia Slovenska v roku 1943

Keďže Tisovi ľudáci sa rozhodli vytrvať pri nacistickom Nemecku bez alternatív, so všetkými morálnymi, politickými a medzinárodnými dôsledkami, slovenská štátnosť, ako sa sformovala pod Hitlerovým nátlakom v roku 1939, sa v roku 1943 dostala do bezvýchodiskovej situácie. Dobehol ju spôsob jej vzniku, totalitný charakter jej režimu a vazalský vzťah k Hitlerovej Tretej ríši. Spojenci odmietali čo len rozprávať sa s vedením Slovenskej republiky. So zástupcami ľudáckej vlády nikto nechcel rokovať, lebo jednak nemali čo ponúknuť a jednak neboli ako politická garnitúra prijateľní. Totálne sa skompromitovali.

Medzinárodné uznanie exilovej vlády a koncepcie kontinuity ČSR

Spojenci akceptovali londýnsku exilovú vládu na čele s prezidentom Edvardom Benešom a jeho koncepciu kontinuity Československej republiky, ktorá v podstate znamenala vyhlásenie nulity všetkých právnych skutočností viažucich sa na Mníchovskú dohodu, vrátane vzniku Protektorátu a Slovenského štátu.

Teheránska konferencia a rokovania Beneša so Stalinom

Teheránska konferencia načrtla prvé kontúry po vojnového usporiadania a krátko po nej Beneš a J. V. Stalin 12. decembra 1943 v Moskve podpísali Zmluvu o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československom a ZSSR.

Neúspešné pokusy o prechod Slovenska na stranu Spojencov

Podobne neuspel minister obrany generál F. Čatloš v lete 1944 s jeho ponukou Moskve na prechod Slovenska do tábora Spojencov. Dostupné dokumenty ukazujú, že ZSSR nikdy po 18. júli 1941 neprestal podporovať líniu obnovy ČSR. Sovietsky zväz minimálne od roku 1943 o ponechaní samostatného Slovenska neuvažoval, lebo v tom pre seba nevidel žiadnu výhodu.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Vianočná dohoda a jej význam

Racionálne východisko zo situácie priniesla Vianočná dohody z 25. decembra 1943. Za občiansku zložku odboja ju pripravili a uzavreli Jozef Lettrich, Ján Ursíny, Matej Josko a za komunistov Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský. Účastníci stretnutia na Gajovej ulici v Bratislave „dohodli sa na vytvorení spoločného politického vedenia, ktorým bude Slovenská národná rada ako jediný reprezentant politickej vôle slovenského národa doma."

Ilegálna SNR sa stala centrom zjednoteného protifašistického odboja, prípravy ozbrojeného povstania proti ľudáckemu režimu a budúcim orgánom štátnej moci na Slovensku. Druhou zásadnou dohodou bolo „aby národ slovenský a národ český ako najpríbuznejšie slovanské národy utvárali ďalšie svoje osudy v novej Č-SR, spoločnom to štáte Slovákov a Čechov, a na podklade princípu rovný s rovným.“ O definitívnej ústavnoprávnej úprave týchto otázok mali rozhodnúť „zo slovenskej strany výlučne slobodne zvolení (určení) zástupcovia slovenského národa.“ Správa o vzniku Slovenskej národnej rady a text Vianočnej dohody bol následne odoslaný poslom do Londýna Prezidentovi Edvardovi Benešovi, ktorý prijatie potvrdil podpisom z 23. marcom 1944.

Obsah zmluvy

Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československom a ZSSR obsahovala niekoľko kľúčových bodov:

• Vzájomná pomoc v prípade agresie: Obe strany sa zaviazali poskytnúť si vzájomnú pomoc v prípade, že by sa jedna z nich stala obeťou agresie zo strany Nemecka alebo iného štátu, ktorý by sa s Nemeckom spájal.
• Povojnová spolupráca: Zmluva predpokladala úzku povojnovú spoluprácu v politickej, hospodárskej a kultúrnej oblasti.
• Neúčasť v zoskupeniach namierených proti druhej strane: Obe strany sa zaviazali neúčastniť sa žiadnych zoskupení alebo aliancií, ktoré by boli namierené proti druhej strane.

Dôsledky zmluvy

Posilnenie vplyvu ZSSR v Československu

Podpísanie zmluvy znamenalo posilnenie vplyvu ZSSR v Československu. Zmluva položila základy pre úzku spoluprácu medzi oboma krajinami, ktorá sa v povojnovom období prejavila v politickej, hospodárskej a vojenskej oblasti.

Košický vládny program a Februárový prevrat

Košický vládny program podpísala exilová vláda Československa a komunisti v apríli 1945 a stal sa základom povojnovej politiky Československa. Program predpokladal, že Československo bude fungovať ako štát s dominantným vplyvom Komunistickej strany. Po tom, ako komunistickí ministri podali demisiu, prezident Beneš ju prijal a vymenoval nových komunistických ministrov, čím fakticky umožnil komunistom uchopiť moc v Československu. Februárový prevrat v roku 1948 označuje obdobie, kedy Komunistická strana Československa, pod vedením Klementa Gottwalda, prevzala politickú moc. Tento prevrat ukončil demokratické obdobie povojnovej republiky a viedol k zavedeniu komunistického režimu v krajine.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Obmedzenie suverenity Československa

Zmluva prispela k obmedzeniu suverenity Československa a k jeho zaradeniu do sféry vplyvu ZSSR. Československo sa stalo súčasťou východného bloku a jeho zahraničná politika bola úzko koordinovaná so Sovietskym zväzom.

Vplyv na slovenské národné záujmy

Triezve analýzy situácie v čase blížiacej sa Hitlerovej porážky tak priniesli nevyhnutnosť redefinovať bazálny slovenský národný záujem. Veď s Tisovou farskou republikou sa v povojnovej Európe už nerátalo. Spojenci odmietali čo len rozprávať sa s vedením Slovenskej republiky. V tomto zmysle SNR nielenže nerezignovala na slovenskú štátnosť, ale naopak, chcela ju v obnovenej ČSR vytvoriť a rozvíjať. Na jednej strane sa SNR snažila vojnovú ľudácku Hitlerom vnútenú a „ochraňovanú“ slovenskú štátnosť čo najviac oddeľovať od požadovaného povojnového postavenie Slovenska, na druhej strane sa usilovala o slovenskú národno-politickú samosprávu blízku predstavám nerealizovanej Pittsburskej dohody či Milanom Hodžom vo vláde v lete 1938 presadenému novému postaveniu Slovenska.

Federatívne usporiadanie a zánik Česko-Slovenska

Formulácia z Vianočnej dohody „rovný s rovným“ sa uchytila a spopularizovala. Aj napriek tomu, že umožňovala rôzny výklad, otvorila smerovanie k federatívnemu štátoprávnemu usporiadaniu spoločného štátu s Čechmi. To sa v ťažkých politických zápasoch presadilo po 25 rokoch prostredníctvom Ústavného zákona č. 143 Zb. z 27. októbra 1968 o československej federácii. Na jeho základe sa k 1. januáru 1969 konštituovala dnešná Slovenská republika. Neúspešné rokovaniach po 17. novembri 1989 o novej podobe štátneho spolužitia Slovákov a Čechov vyústili do pokojného, ústavného rozdelenia spoločného štátu na základe ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z 25. novembra 1992.

Ďalšie zmluvy a dohody

Československo a Sovietsky zväz uzatvorili aj ďalšie zmluvy a dohody, ktoré upravovali ich vzájomné vzťahy v rôznych oblastiach. Medzi najvýznamnejšie patrili:

• Zmluva o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach z 31. augusta 1957: Táto zmluva upravovala poskytovanie právnej pomoci medzi oboma krajinami v oblasti občianskeho, rodinného a trestného práva. Zmluva sa vzťahovala na právne vzťahy vzniknuté po 9. máji 1958.
  • Právna pomoc: Orgány zmluvných strán poskytovali právnu pomoc v občianskych, rodinných a trestných veciach.
  • Overenie dokumentov: Dokumenty vydané alebo overené orgánom jednej zmluvnej strany boli prijímané na území druhej zmluvnej strany bez ďalšieho overenia.
  • Doručovanie písomností a výsluch: Orgány jednej zmluvnej strany doručovali písomnosti a vykonávali výsluchy na žiadosť orgánov druhej zmluvnej strany.
  • Náklady právnej pomoci: Náklady vzniknuté pri poskytovaní právnej pomoci znášala tá zmluvná strana, na ktorej území vznikli.
  • Príslušnosť súdov: Príslušnosť súdov vo veciach manželských bola daná podľa bydliska manželov v čase podania návrhu.
  • Právo aplikovateľné na právne úkony: Na právne úkony sa aplikovalo právo zmluvnej strany, ktorým sa spravoval samotný právny úkon.
  • Právo aplikovateľné na nehnuteľnosti: Na právne vzťahy týkajúce sa nehnuteľností sa aplikovalo právo zmluvnej strany, na území ktorej nehnuteľnosť leží.
  • Právo aplikovateľné na náhradu škody: Na náhradu škody sa aplikovalo právo miesta, kde došlo k udalosti zakladajúcej nárok na náhradu škody.
  • Právo aplikovateľné na dedičstvo: Na dedičské veci sa aplikovalo právo zmluvnej strany, na území ktorej mal poručiteľ v čase smrti bydlisko.
  • Vydávanie osôb: Zmluva upravovala podmienky a postup pri vydávaní osôb, ktoré boli stíhané alebo odsúdené za trestný čin. Osoba zatknutá na základe žiadosti o vydanie mohla byť prepustená, ak do troch mesiacov od zatknutia nebola predložená žiadosť o vydanie. Vydaná osoba nemohla byť stíhaná alebo potrestaná za iný trestný čin, než pre ktorý bola vydaná.
• Ratifikačné listiny: Ratifikačné listiny boli vymenené v Prahe 4. júna 1958 a zmluva nadobudla platnosť 4. júna 1958.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #československom #priateľstve #obsah