Nadobudnutie dedičstva vyplatením podmienky: Kompletný sprievodca

Strata blízkej osoby je vždy ťažká, a okrem emočnej záťaže so sebou prináša aj povinnosť absolvovať dedičské konanie. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na nadobudnutie dedičstva s dôrazom na vyplatenie podmienky, súdne poplatky, dedičské skupiny a ďalšie aspekty dedičského konania na Slovensku.

Ústavné obmedzenia a súdne poplatky v dedičskom konaní

V Slovenskej republike je ukladanie daní a poplatkov ústavne obmedzené. V zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy SR je prípustné dane a poplatky ukladať len zákonom alebo na základe zákona. Aktuálne je nadobudnutie dedičstva zaťažené súdnymi poplatkami; daň z dedičstva bola zrušená v roku 2003.

Zákon o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov č. 71/1992 Zb. zdôrazňuje zásadu ukladania poplatkov len na základe zákona. Súdne poplatky za jednotlivé úkony alebo za konanie súdov, vykonávané na návrh, ako i súdne poplatky za úkony a konania súdov, vykonávané bez návrhu, možno uložiť iba vtedy, ak sú vymedzené v Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o poplatkoch.

Pri posudzovaní súvisiacich otázok je dominantný reštriktívny výklad a analógia je vylúčená. Ak nie je možné v jednotlivom prípade bez pochybností vymedziť poplatníka, určiť vznik poplatkovej povinnosti alebo sadzbu poplatku, alebo konkrétny poplatok nie je v Sadzobníku uvedený, je neprípustné uložiť poplatkovú povinnosť.

Základný súdny poplatok a poplatník v dedičskom konaní

Základným súdnym poplatkom v dedičskom konaní je poplatok za konanie o dedičstve podľa položky 18a písm. a) Sadzobníka. Poplatníkom je v zmysle § 2 ods. 1 zákona o poplatkoch dedič.

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Náš právny poriadok termín „dedič“ výslovne nedefinuje. V zmysle zákona o poplatkoch je však dedičom len „skutočný“ dedič poručiteľa, t. j. ten, ktorý sa stal preberateľom vecí alebo práv pôvodne patriacich poručiteľovi. Za nadobudnutie dedičstva sa považuje i vznik práva na tzv. výplatok z dedičstva. To znamená, že dedičom v zmysle zákona o poplatkoch nie je len bezprostredný nadobúdateľ dedičstva, t. j. nadobúdateľ veci alebo práv in natura, ale aj dedič, ktorému vznikne právo na vyplatenie od iného dediča, ktorý sa stal dedičom in natura.

Ak dedičstvo pripadne štátu podľa § 462 Obč. zák. ako tzv. odúmrť, štátu poplatková povinnosť nevzniká.

Spoloční poplatníci a ich zodpovednosť

Zákon o poplatkoch rieši situáciu, keď je poplatníkom toho istého súdneho poplatku viac osôb. V zmysle § 2 ods. 3 zákona o poplatkoch v takomto prípade poplatok platia poplatníci spoločne a nerozdielne. Súd nie je oprávnený o spoločnom súdnom poplatku rozhodnúť inak, napríklad určiť jednotlivo každému zo spoločných poplatníkov samostatnú výšku poplatku, ktorá v súčte bude zodpovedať výške spoločnej poplatkovej povinnosti.

V súdnej praxi sa najčastejšie poplatok za konanie o dedičstve vyrubuje samostatným uznesením, ktorým sa poplatková povinnosť uloží spoločne a nerozdielne všetkým dedičom/poplatníkom. Pokiaľ poplatok nie je zaplatený vôbec alebo je zaplatený v nižšej sume, než bol vyrubený/predpísaný, príslušný okresný súd vec postúpi na ďalšie konanie/vymáhanie Justičnej pokladnici (zák. č. 65/2001 Z. z.).

V prípade, že niektorý z dedičov/spoločných poplatníkov zaplatil súdny poplatok v celom rozsahu, eventuálne v rozsahu väčšom, než činí jeho podiel na dlhu/súdnom poplatku, je v otázkach vzájomného vyrovnania spoločných dlžníkov potrebné vychádzať z ustanovenia § 511 ods. 2, 3 Obč. zák.

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

Vzájomné vzťahy medzi dedičmi a rozsah dedičstva

Pri vzájomnom vzťahu medzi dedičmi je potrebné zohľadňovať rozsah dedičstva nadobudnutého tým-ktorým dedičom. Podiely na dlhu - súdnom poplatku - kopírujú podiel každého dediča/poplatníka vo vzťahu k dedičstvu ako celku. Spravodlivejšiemu usporiadaniu pomerov medzi dedičmi viac zodpovedá variant, ktorý rešpektuje skutočný rozsah podieľania sa každého z dedičov na nadobudnutí majetku poručiteľa dedením.

Vznik poplatkovej povinnosti a sadzba poplatku

Poplatková povinnosť vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o poplatku vydaním rozhodnutia o dedičstve. Občiansky súdny poriadok, ktorý upravuje priebeh dedičského konania v ustanoveniach § 175a až § 175z a tiež v § 175za až § 175zca, výslovne v § 175q ods. 1 O.s.p. definuje rozhodnutia (uznesenia) o dedičstve.

Vo vzťahu k poplatku za konanie o dedičstve sa uplatňuje tak percentuálna sadzba, ako aj sadzba určená pevnou sumou. Keďže základom poplatku je čistá hodnota dedičstva, v rámci poplatkového konania nie je problémom zistenie základu poplatku. Čistá hodnota dedičstva musí byť totiž výslovne určená (najneskôr) v uznesení o dedičstve (§ 175q ods. 2 O.s.p.) alebo je určená vo výrokovej časti uznesenia podľa § 175o ods. 1 O.s.p.

Súdny poplatok za konanie o dedičstve nezaťažuje dedičov v prípade predlženého dedičstva (ak pasíva prevyšujú aktíva) a tiež ani v prípade nulového variantu (ak výška pasív a aktív je totožná).

Dedenie zo zákona a dedičské skupiny

Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia: (i) závet alebo (ii) zo zákona. Ak poručiteľ nezanechal závet, k dedeniu zo zákona dochádza aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov.

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

Pri dedení zo zákona je treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal. O dedení v priamom rade hovoríme, ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami.

Dedičské skupiny:

1. Prvá skupina: Deti a manžel/manželka poručiteľa, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa.
2. Druhá skupina: Ak nededia deti, dedia manžel/manželka, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa.
3. Tretia skupina: Ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. Dedia súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a boli na ňom závislé výživou. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
4. Štvrtá skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. Dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Ak sa nenájde žiadny dedič ani podľa týchto skupín, dedičstvo pripadne štátu - ide o tzv. odúmrť.

Predmet dedičstva a jeho určenie

Predmetom dedičstva môžu byť veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze.

Čistá hodnota dedičstva sa určuje podľa stavu veci a cenových relácií platných ku dňu smrti poručiteľa. Všeobecná cena majetku sa určuje na základe zhodných tvrdení účastníkov konania.

Náklady dedičského konania a odmena notára

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.

Dodatočné konanie o dedičstve

V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi.

Riešenie situácií a sporov v dedičskom konaní

V praxi je bežné, že množstvo pozemkov nebolo v minulosti prededených a na listoch vlastníctva sú evidovaní ľudia, ktorí už dávno zomreli. Je však potrebné vedieť základné údaje o predkoch a to najmä meno, priezvisko a mesto alebo katastrálne územie, v ktorom by sa mohol neprededený majetok nachádzať.

Ak sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva dobrovoľne, zákon poskytuje možnosť obrátiť sa na súd.

Nadobudnutie dedičstva vyplatením podmienky

V dedičskom konaní majú dedičia právo uzatvoriť dohodu, na základe ktorej predmet dedenia zdedí len niektorý z dedičov, pričom tento dedič je povinný v lehote uvedenej v dohode vyplatiť ustupujúcich dedičov. Je len na dedičoch, či takúto dohodu uzatvoria alebo nie.

Podľa ust. § 478 Občianskeho zákonníka, ak poručiteľ v závete ustanoví podmienky, sú tieto podmienky neplatné. Poručiteľ nemôže určiť čo má dedič vykonať s už zdedeným majetkom.

Príklady z praxe a rady advokátov

• Nevyplatenie podielu na dedičstve: Ak dedič nedodržal dohodu o vyplatení podielu v stanovenej lehote, je možné sa domáhať vyplatenia podielu súdnou cestou.
• Spor o dedičské právo: Ak niekto o sebe tvrdí, že je dedičom a popiera, že by dedičské právo svedčilo niekomu inému, je tu spor o dedičské právo. Postup súdu závisí na tom, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná tiež skutková stránka veci.
• Dedenie ornej pôdy: Ak ide o dedenie ornej pôdy v extraviláne, platí ust. § 23 zákona č. 180/1995 Zb.z., ktorý upravuje rozdelenie poľnohospodárskych pozemkov.
• Dedenie bytu s doživotným právom: Ak vnučka zdedila byt, v ktorom má matka (dcéra poručiteľa) doživotné právo bývania, teta (ďalšia dcéra poručiteľa) má nárok na polovicu svojho zákonného podielu na dedičstve.

Dedičstvo a majetkové vzťahy v manželstve

Majetok zdedený počas manželstva sa zvyčajne považuje za výlučné vlastníctvo toho, kto ho zdedil, a teda nie je súčasťou spoločného majetku manželov. Avšak, ak boli tieto peniaze počas manželstva použité na spoločné účely alebo investované do spoločného majetku, mohlo by dôjsť k ich premiešaniu so spoločným majetkom, čo môže ovplyvniť nároky manželky v prípade rozvodu.

tags: #nadobudnutie #dedičstva #vyplatením #podmienky