Štátny príspevok na stravu: Podmienky a prehľad

Článok poskytuje komplexný prehľad o štátnych príspevkoch na stravu, podmienkach nároku na príspevok, formách zabezpečenia stravovania a daňových aspektoch. Cieľom je poskytnúť čitateľom ucelený pohľad na túto problematiku, od základných definícií až po špecifické situácie.

Úvod do problematiky stravovania zamestnancov

Zabezpečenie stravovania zamestnancov je povinnosťou zamestnávateľa, ktorá je zakotvená v Zákonníku práce. Táto povinnosť má za cieľ zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Existuje niekoľko foriem, akými môže zamestnávateľ túto povinnosť naplniť, a to v závislosti od konkrétnych podmienok a preferencií zamestnancov.

Formy zabezpečenia stravovania

Zákonník práce definuje niekoľko spôsobov, akými môže zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie svojim zamestnancom:

1. Poskytnutie obeda vo vlastnej jedálni: Táto forma je typická pre väčšie spoločnosti alebo prevádzky, ktoré majú vlastné stravovacie zariadenie.
2. Poskytnutie obeda v cudzej jedálni: Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie aj prostredníctvom zmluvy s inou spoločnosťou, ktorá prevádzkuje stravovacie zariadenie. Firma A bez jedálne sídli vedľa firmy B s vlastnou jedálňou.
3. Stravovacie poukážky (gastrolístky): Zamestnávateľ môže zamestnancom poskytovať stravovacie poukážky, ktoré môžu využiť na nákup jedla v reštauráciách, potravinách alebo iných prevádzkach. Od roku 2023 musia mať stravovacie poukážky elektronickú formu, teda formu stravovacej karty. Výnimkou je situácia, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.
4. Finančný príspevok na stravovanie: Zamestnávateľ môže zamestnancom poskytovať finančný príspevok na stravovanie, ktorý im umožňuje flexibilnejšie si zabezpečiť stravu podľa vlastných preferencií. Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie slúži na zmiernenie dôsledkov pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby. Zvýšené výdavky na diétne stravovanie sú výdavky na obstaranie potravín spojených s dodržiavaním diétneho režimu .

Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný dať možnosť zamestnancovi vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise.

Podmienky nároku na stravovanie

Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie len zamestnancom v pracovnom pomere, teda pracujúcim na základe pracovnej zmluvy.

Výška príspevkov na stravovanie

Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie sa odvíja od formy zabezpečenia stravovania a od sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Sumy stravného poskytované pri pracovných cestách zamestnancov upravuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Príspevok pri zabezpečení stravovania vo vlastnej alebo cudzej jedálni

Ak sa zamestnancom zabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, zamestnávateľ zamestnancovi prispieva v sume najmenej 55 % ceny jedla, maximálne však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Príspevok pri stravovacích poukážkach (gastrolístkoch)

Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Finančný príspevok na stravovanie

Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na pobyt pre schizofrenikov

Príspevok zo sociálneho fondu

Nad rámec svojho príspevku môže zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov a na finančný príspevok na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu.

Daňové aspekty stravovania

Stravné či stravovanie poskytnuté formou, za podmienok a limitov Zákonníka práce je daňovým výdavkom. (Takmer) všetko, čo tieto limity, podmienky a pravidlá nespĺňa, daňovým výdavkom nie je. Nedaňovým výdavkom je teda napr. suma poskytovaná z nákladov firmy v sume viac ako 5,12 EUR.

Rovnako zdanenie na strane zamestnanca: všetko, čo dostane podľa pravidiel a do limitov Zákonníka práce, je na jeho strane príjmom oslobodeným od dane z príjmov a odvodov. Všetko, čo dostane “nad” (najmä nad 5,12 EUR) a z vlastných zdrojov firmy je príjmom zdaňovaným a “zodvodňovaným”.

Špecifické situácie

Dohodári a stravovanie

Ak chce firma zabezpečiť stravné a prispieť naň dohodárovi, tak sa to musí vyslovene a písomne dohodnúť v predmetnej dohode (o vykonaní práce, o pracovnej činnosti, o brigádnickej práci študenta). Prípadne musí firma o týchto dohodárov písomne rozšíriť okruh zamestnancov, ktorým zabezpečí stravovanie a prispeje naň. ak chce firma rozšíriť - ďalším dokumentom - okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné a prispeje naň, napr. na dohodárov, konateľov či spoločníkov bez pracovnej zmluvy, môžu sa títo stravovať len formou straveniek (vlastná resp. cudzia jedáleň) a stravovacou poukážkou.

Konateľ a spoločník bez pracovnej zmluvy a stravné

Konateľ či spoločník bez pracovnej zmluvy a stravné: dá sa to? ak eseročka nemá žiadnych zamestnancov na pracovný pomer - NIE. Firma bez zamestnancov zamestnaných na pracovný pomer v zmysle pracovného práva nie je zamestnávateľom na účely Zákonníka práce a teda logicky neaplikuje žiadne pravidlá zo Zákonníka práce - ani tie “zlé”, ani tie pozitívne. Nemôže teda rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné a prispeje naň, na konateľa či spoločníka bez pracovnej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre zamestnancov mimo obce

ak eseročka má zamestnancov na pracovný pomer (pracovná zmluva podľa Zákonníka práce) a rozšíri okruh osôb, ktorým stravné poskytne a bude im naň prispievať: ÁNO. Konateľovi a spoločníkovi však môže takto dobrovoľne a nad rámec poskytnúť len stravovaciu poukážku, nie finančný príspevok.

Stravovanie počas pracovných ciest

Za dni či hodiny pracovnej cesty mu patrí fiktívne stravné, ktorého suma je určená v závislosti od dĺžky pracovnej cesty v hodinách ako i krajiny, v ktorej pobudol. Zákon o cestovných náhradách určuje, že povinnosť vypočítať a zaplatiť takto definované stravné má firma nielen pre zamestnancov na pracovnú zmluvu, ale za trochu iných okolností aj pre konateľov a iných štatutárov.

Dotácia na stravu pre deti v školách

Dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa možno poskytnúť na zabezpečenie obeda a iného jedla dieťaťu v materskej škole (ďalej len „MŠ“), v základnej škole (ďalej len „ZŠ“) a v strednej škole (ďalej len „SŠ“). Cieľom poskytnutia dotácie na stravu je najmä podpora výchovy detí k zdravým stravovacím návykom, ako aj finančné odbremenenie rodičov detí od platenia úhrady za stravu.

Dotáciu na stravu je možné poskytnúť:

• na dieťa, ktoré navštevuje posledný ročník MŠ, základnú školu, ak rodič dieťaťa písomne požiada zriaďovateľa školy prostredníctvom zariadenia školského stravovania o poskytnutie dotácie na stravu na toto dieťa.
• na dieťa, ktoré navštevuje MŠ, okrem dieťaťa navštevujúceho posledný ročník MŠ a žije v domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej príjem je najviac vo výške životného minima (ďalej len „mladšie deti v HN/ŽM“).
• na každé mladšie dieťa, ktoré navštevuje MŠ, ak v MŠ, okrem dieťaťa navštevujúceho posledný ročník MŠ, je najmenej 50 % detí z domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.

Dotáciu na stravu je možné oprávnenému dieťaťu poskytnúť len za splnenia podmienky, že sa zúčastnilo výchovno-vzdelávacieho procesu v MŠ, vyučovania v ZŠ alebo SŠ a dobralo stravu.

Výška dotácie na stravu pre deti v školách

Dotácia na stravu sa poskytuje v sume:

• 1,40 eur za každý deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo výchovno-vzdelávacej činnosti v MŠ a odobralo stravu,
• 2,10 eur za každý deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo vyučovania v ZŠ na prvom stupni a odobralo stravu,
• 2,30 eur za každý deň, v ktorom sa dieťa zúčastnilo vyučovania v ZŠ na druhom stupni a odobralo stravu.

Dotácia na školské potreby

Dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa možno poskytnúť na úhradu školských potrieb potrebných na prípravu na vzdelávanie a vzdelávanie v poslednom ročníku MŠ alebo na prípravu na vyučovanie a na vyučovanie v ZŠ.

Dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa je možné poskytnúť:

• na každé dieťa, ktoré navštevuje ZŠ alebo posledný ročník MŠ, ak v ZŠ alebo v poslednom ročníku MŠ je najmenej 50% detí v HN;
• individuálne na dieťa, ktoré navštevuje ZŠ alebo posledný ročník MŠ, ak ide o dieťa v HN alebo o dieťa v ŽM.

Dotácia na podporu výchovy k plneniu školských povinností sa poskytuje v príslušnom rozpočtovom roku najviac v sume 33,20 eur na dieťa.

tags: #štátny #príspevok #na #stravu #podmienky