Zmluva o dielo a jej vplyv na ostatné príjmy: Daňové a odvodové povinnosti

Tento článok sa zaoberá problematikou zmlúv o dielo a ich dopadom na daňové a odvodové povinnosti fyzických osôb, ktoré dosahujú príjmy na základe týchto zmlúv. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, ako správne zdaniť takéto príjmy, aké odvody sa z nich platia a ako sa vyhnúť prípadným problémom s Finančnou správou.

Príležitostný príjem fyzickej osoby a jeho zdaňovanie

Ktorákoľvek fyzická osoba si môže občas privyrobiť. Takýto príjem sa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza, neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov. Na tento účel sa v praxi vyhotovujú zmluvy podľa Občianskeho zákonníka - zmluva o dielo, príkazná zmluva a často napr aj tzv. nepomenované zmluvy v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, nazvané niekedy aj podľa skutočného obsahu: napr. zmluva o spolupráci. Podnikateľ totiž potrebuje účtovný doklad, resp. doklad, ktorý preukazuje, že išlo o oprávnený daňový výdavok vynaložený za účelom dosahovania príjmov - a takým dokladom zmluva je.

Interpretácia zákona a stanovisko Finančnej správy

Všeobecný výklad ľudí z praxe je taký, že príjem do 500 EUR ročne je oslobodený od dane a odvodov. Finančná správa však zverejnila informačný materiál “Zdaňovanie príležitostných príjmov”, podľa ktorého je príležitostný príjem od dane oslobodený, len ak je dosiahnutý bez zmluvy resp. akéhokoľvek dokladu či vzťahu. Príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu nespĺňa definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov. Podľa tohto výkladu všetky príjmy fyzických osôb, ktoré tieto dosiahli na základe napr. zmluvy o spolupráci podľa Občianskeho zákonníka (na základe ktorých si samozrejme tieto služby uviedli vyplácatelia-podnikatelia do daňových nákladov) nie sú oslobodené a ich príjemcovia by ich mali zdaniť v daňovom priznaní - tj zaplatiť z nich daň 19% a keďže ide o tzv. “ostatný príjem”, tak dokonca aj 14% zdravotné poistenie.

Problém s definíciou príležitostného príjmu

Žiadna definícia príležitostného príjmu sa v zákone nenachádza. Podnikatelia často vyplácajú malé sumy občanom za napr. poskladanie nábytku, vymaľovanie kancelárie či napr. skompletizovanie agendy, no aby si takéto drobné výdavky za služby uviedli do daňových, potrebujú doklad: a tým je najčastejšie zmluva (a k nej doklad o úhrade zmluvnej odmeny).

Rozdelenie príjmov podľa zákona o dani z príjmov

Zákon o dani z príjmov rozdeľuje príjmy fyzických osôb do 4 kategórií:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

1. príjmy zo závislej činnosti (zamestnanie a dohody),
2. príjmy z podnikania, inej samostatnej činnosti a prenájmu (skrátene a nahrubo: SZČO),
3. príjmy z kapitálového majetku a
4. ostatné príjmy sú skutočne všetky ostatné - napr. príjmy z predaja bytu, výhry či príjmy zo zdedených práv.

Medzi ostatné príjmy patria aj: “príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí”.

Oslobodenie od dane

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) je oslobodený aj “príjem podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov”.

Daňové výdavky podnikateľa

V prípade, ak by podnikateľský subjekt, zisťujúci základ dane v zmysle § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov, vyplatil sumu za príležitostný príjem fyzickej osobe-občanovi a tento nie je zdokladovaný zmluvou prípadne iným účtovným dokladom, na základe akého dokladu by si mohol vyplatenú sumu za príležitostne obstarané služby od občanov uplatniť v daňových výdavkoch? Podmienkou uplatniteľnosti daňového výdavku je totiž v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov zaúčtovaný v účtovníctve, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii, pričom podľa účtovných predpisov je podnikateľ “povinný vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje” (§ 10 ods. 2 zákona o účtovníctve) a rovnako je povinný “doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi” (§ 6 ods. 1 zákona o účtovníctve).

Príležitostná činnosť vs. iný príjem

V ustanovení § 8 ods. 1 písm. a) ZDP sú uvedené ako ostatné príjmy len príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí. ZDP nedefinuje v základných pojmoch, resp. ani na inom mieste neupresňuje, ktoré príjmy sú príjmami z príležitostných činností. Pre správne stanovenie daňovej povinnosti fyzickej osoby je nevyhnutné posúdiť, ktoré príjmy možno zaradiť medzi príležitostné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP. Ide teda o zásadné odlíšenie druhu príjmov práve podľa všeobecného významu slov „príležitostná činnosť“. Musí ísť jednak o „činnosť“ a nie príjem, ktorý je síce náhodný, jednorazový, ale nie je dôsledkom činnosti fyzickej osoby, a súčasne musí ísť o činnosť, ktorá je príležitostná, t. j. v protiklade s príjmom, ktorý fyzická osoba dosiahne na základe uzatvorenej zmluvy napr. podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.

Príklady pre lepšie pochopenie

• Ak fyzická osoba dosiahne iba jediný príjem v príslušnom zdaňovacom období na základe dohody o vykonaní práce uzatvorenej podľa Zákonníka práce, alebo autorský príjem podľa osobitného predpisu, alebo príjem za výkon činnosti, na ktorú je potrebné oprávnenie, povolenie, lebo ide o výkon podnikateľskej činnosti a vykoná túto činnosť síce len „jednorazovo“, nemôže ísť o príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP.
• Ak fyzická osoba dosiahne príjem na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 51 Občianskeho zákonníka, pričom súčasne nie sú splnené znaky závislosti a nie je možné príjem zaradiť ani medzi príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku, nie je možné takýto príjem pokladať za príjem z príležitostnej činnosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ale ide o ostatný príjem podľa § 8 ZDP - iný príjem.
• Ak fyzická osoba (nepodnikateľ) odovzdá do výkupu, ktorý vykonáva podnikateľ, iný majetok ako kovový odpad, ktorý táto fyzická osoba získala príležitostným zberom, príjem sa zaradí medzi príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, na ktoré si daňovník za podmienok ustanovených v ZDP uplatní oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.

Preukazovanie daňových výdavkov

Aj v prípade existencie nezmluvného vzťahu je potrebné, aby si podnikateľ zabezpečil preukázateľnosť výdavku vynaloženého na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich príjmov, a to tým, že vystaví doklad preukazujúci výplatu príjmu konkrétnej fyzickej osobe, ktorý zaúčtuje vo svojej účtovnej evidencii v súlade s príslušnými ustanoveniami osobitných predpisov alebo zaeviduje v daňovej evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Praktické rady a odporúčania

Finančná správa tvrdí, že ak si chceme dať príležitostný príjem do daňových nákladov ako podnikatelia-vyplácatelia, radšej to nerobme dôkladne, tj dvoma dokladmi - zmluvou a dokladom o úhrade odmeny - ale stačí vyhotoviť iba jeden pokladničný doklad. Iba takto totiž “nechajú na pokoji” príjemcu odmeny. Uvedené je možné zdokladovať jedným dokladom, ak tento doklad bude mať náležitosti účtovného dokladu v súlade so znením § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, a to ak ide o podnikateľa, ktorý je účtovnou jednotkou, ako aj podnikateľa, ktorý vedie daňovú evidenciu [§ 6 ods. 11 ZDP písm. b)].

Zmena od roku 2018

Od roku 2018 daniari vyššieopísanú schému jednoznačne škrtli. Ak má vyplácateľ vyplatenú odmenu za príležitostnú činnosť v daňových nákladoch na základe zmluvného vzťahu a existencie zmluvy ako účtovného dokladu, prijímateľ si nemôže uplatniť žiadne oslobodenie. Povinnosť postarať sa o správne zdanenie na svojej strane mal prijímateľ stále, no práve podpisom takejto zmluvy dostáva informáciu, že vyplácateľ si túto sumu uplatní v daňových nákladoch a on ju teda musí priznať v daňovom priznaní. V prípade príležitostných ostatných príjmov fyzickej osoby ide o 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody.

Zmluva o dielo a špecifické situácie

Zdaňovanie príjmu zo zmluvy o dielo

Ak s. r. o. uzatvorila so súkromnou osobou zmluvu o dielo a táto uzatvorená zmluva o dielo má charakter príležitostnej činnosti, potom je možné ju klasifikovať ako príležitostný príjem v súlade s § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. Fyzická osoba podá daňové priznanie, pretože suma 3 600 eur, resp. suma znížená o preukázateľné výdavky, presahuje sumu 1 901,67 eura. Ak obsah zmluvy daňovníkovi nedokáže jednoznačne obhájiť príležitostný príjem podľa § 8 zákona, mal by ho uviesť v daňovom priznaní v príslušnom oddiele týkajúcom sa príležitostných príjmov nie do riadku č. 1, ale do riadku č. 13.

Vyplnenie daňového priznania

V tlačive daňového priznania typu B sa nachádza VIII. oddiel. Na riadku 1 stĺ. 1 sa uvádza kladný rozdiel medzi príležitostnými príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona a sumou 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona. Výdavky priraďované k týmto príjmom zahrnovaným do základu dane sa na riadku 1 stĺ. 2. Na riadku 13 sa uvádzajú výdavky len do výšky každého jednotlivého druhu príjmu, ak ide o príjem neuvedený na riadkoch 1 až 12, napr. daňovník dosiahne okrem príjmov uvedených na riadkoch 1 až 12 dva druhy príjmov úhrnom 330 eur (250 eur + 80 eur), pričom výdavky k príjmom 250 eur preukázateľne vynaložil v sume 150 eur a 100 eur vynaložil k príjmom 80 eur. Výdavky v stĺ. 2 budú spolu 230 eur (150 eur + 80 eur).

Zmluva o dielo a optimalizácia daní a odvodov

Občas dostanem otázku typu “Je výhodné pracovať či poskytovať služby na základe zmluvy o dielo?”, prípadne “Aké dane a odvody sa platia z odmeny na základe zmluvy o dielo?” či “Dajú sa takouto zmluvou optimalizovať dane a odvody?”.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zmluva o dielo a typ zhotoviteľa

V spomenutých predpisoch ide o vzťah medzi tzv. objednávateľom a zhotoviteľom. Ak je zmluva o dielo uzatvorená medzi 2 podnikateľmi, zhotoviteľ si odmenu zdaní sám - buď ako SZČO (príjem z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti - § 6 zákona o dani z príjmov). Ak je zhotoviteľ občan - tj nepodnikateľ a ide o samostatný výkon, resp. zhotovenie diela, ktoré nie je možné klasifikovať ako tzv. závislú prácu, občan-zhotoviteľ si odmenu zdaní sám - ako tzv. ostatný príjem (§ 8 zákona o dani z príjmov).

Dane a odvody pri zmluve o dielo

V prípade, že ide o jednorazový alebo príležitostnú činnosť, 500 EUR z tohto príjmu je od dane z príjmov oslobodených. Od roku 2018 príjem na základe zmluvy a v prípade, ak si druhá strana (objednávateľ) uplatňuje vyplatenú sumu v daňových nákladoch, od dane oslobodený nie je. Občan-zhotoviteľ je z odmeny povinný zaplatiť 19%-nú daň a 14%-né zdravotné odvody.

Zníženie daňového základu

Dane a odvody sa neplatia zo sumy príjmu, ale z rozdielu príjmov a nákladov. Paušálne náklady si občan-nepodnikateľ uplatniť nemôže.

Autorská zmluva a licenčné poplatky

Uvedené pravidlá platia iba v prípade odmenu za vytvorenie diela - tzv. aktívny príjem. V prípade, ak ide o pasívny príjem, tj licenčnú zmluvu, na základe ktorej vypláca objednávateľ zhotoviteľovi-autorovi licenčné poplatky za použitie už vytvoreného diela (teda nie jeho vytvorenie), takýto príjem nepodlieha odvodom, no na druhej strane nie je možné uplatniť si nezdaniteľné časti.

Zmluva o dielo a závislá práca

Zmluva o dielo sa už z titulu tohto názvu má využívať pre samostatné zhotovenie diela zo strany zhotoviteľa. V praxi sa však niekedy využíva na spôsob mixu samostatnej a závislej práce, resp. ako skryté zamestnávanie s cieľom vyhnúť sa odvodom. V prípade, ak sa totiž daný výkon uskutočnil vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, resp. podľa príkazov zamestnávateľa-objednávateľa, ide o závislú prácu a z odmeny by sa teda mali platiť rovnaké odvody a dane ako pri štandardnom zamestnávaní - tj cca 35% z vlastného vrecka zamestnávateľa a 13,4% zrazených z odmeny zamestnanca.

tags: #zmluva #o #dielo #ostatny #prijem #daňové