Zmluva o dielo: Povinnosť odovzdať dielo a s ňou súvisiace aspekty

Zmluva o dielo je jedným z najčastejšie využívaných zmluvných typov pri výkone podnikateľskej činnosti. Upravená je v Občianskom zákonníku (§ 632 - § 651) a v Obchodnom zákonníku (§ 536 - § 565). Úprava v Obchodnom zákonníku je ucelená a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa nepoužijú na zmluvný vzťah založený zmluvou o dielo dohodnutou podľa Obchodného zákonníka. Zmluva o dielo predstavuje relatívny obchodno-záväzkový vzťah z hľadiska účastníkov zmluvného vzťahu.

Právna úprava zmluvy o dielo

Zmluva o dielo je upravená v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Obchodný zákonník upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podstatné náležitosti zmluvy o dielo

Na to, aby bola zmluva o dielo platná a vykonateľná, musí obsahovať niekoľko podstatných náležitostí. Medzi ne patrí:

• Určenie zmluvných strán (zhotoviteľa a objednávateľa)
• Predmet zmluvy (dielo)
• Cena za vykonanie diela

Uvedené náležitosti sú obligatórne, t. j. musia byť splnené, aby bola zmluva platná. Okrem uvedeného je však dobré do zmluvy nad rámec doplniť aj také ustanovenia, ktoré síce nie sú povinné, ale sú zárukou ochrany zmluvných strán. Ide napríklad o určenie lehoty, dokedy sa má plniť (t. j. určenie presného dátumu zhotovenia diela), určenie miesta plnenia (t. j. kde má zhotoviteľ dielo odovzdať, resp.

Forma zmluvy

Zákon pri uzatváraní zmluvy o dielo nevyžaduje písomnú formu, a to bez ohľadu na to, či sa zmluva spravuje ustanoveniami Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Zmluva o dielo teda môže byť platne uzatvorená aj ústnou dohodou medzi objednávateľom a zhotoviteľom, z ktorej im vznikajú vzájomné práva a povinnosti. Napriek tomu je v praxi vždy vhodnejšie zvoliť písomnú formu zmluvy, keďže v prípade porušenia povinností niektorej zo zmluvných strán umožňuje jednoduchšie preukazovanie dohodnutých podmienok. Ak zmluvu o dielo uzatvára so zhotoviteľom fyzická osoba a k zhotoveniu diela nedochádza na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Povinnosti zhotoviteľa

Už zo samotnej povahy zmluvy o dielo vyplýva povinnosť zhotoviteľa splniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy - vykonať dielo riadnym ukončením a odovzdaním jeho predmetu objednávateľovi. Záväzok zhotoviteľa nespočíva len vo vykonaní všetkých činností, ktoré sú nevyhnutné k dosiahnutiu predpokladaného výsledku, ale v tom, že zhotoviteľ odovzdá objednávateľovi zmluvne dohodnutý výsledok týchto činností.

Zásadne platí, že povinnosťou zhotoviteľa je vykonať dielo na vlastné náklady, t.j. zhotoviteľ nesie všetky náklady spojené s vykonaním diela až do okamihu, kedy mu vznikne právo na zaplatenie ceny diela. Ďalšou z povinností zhotoviteľa je vykonať dielo na vlastné nebezpečenstvo. Podľa Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela zhotoviteľ postupuje samostatne, s odbornou starostlivosťou. Len riadnym vykonaním diela dochádza k zániku záväzku, pričom riadnym dokončením diela sa rozumie jeho dokončenie v dohodnutej lehote a bez vád.

Vykonanie diela

Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v lehote dní od uzatvorenia tejto Zmluvy. Pri vykonávaní diela postupuje Zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi Objednávateľa. Zhotoviteľ diela nemôže poveriť jeho vykonaním inú osobu (subdodávateľa). Veci, ktoré sú potrebné na vykonanie Diela je povinný obstarať zhotoviteľ.

Zhotoviteľ je povinný upozorniť Objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od Objednávateľa alebo pokynov daných mu Objednávateľom na vykonanie Diela. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní Diela, je Zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov Objednávateľa alebo písomného oznámenia, že Objednávateľ trvá na vykonávaní Diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. V prípade, že Zhotoviteľovi bude akákoľvek časť zadania Diela nejasná, má Zhotoviteľ právo informovať sa u Objednávateľa, resp. vyžiadať si od Objednávateľa upresňujúce informácie a Objednávateľ má povinnosť poskytnúť Zhotoviteľovi súčinnosť, a to bez zbytočného odkladu.

Zhotoviteľ má právo požadovať počas vykonávania Diela primeranú časť nákladov, ktoré vynaložil pri vykonávaní Diela na obstaranie vecí potrebných na vykonanie Diela. Objednávateľ sa zaväzuje poskytnúť Zhotoviteľovi potrebnú súčinnosť a podmienky nevyhnutné na vykonanie Diela. Zhotoviteľ nie je v omeškaní s plnením záväzku, ak mu Objednávateľ neposkytol potrebnú súčinnosť. V prípade omeškania Objednávateľa so zaplatením akéhokoľvek finančného plnenia Zhotoviteľovi podľa tejto Zmluvy, má Zhotoviteľ právo prerušiť vykonávanie Diela do zaplatenia daného finančného plnenia. V prípade predčasného ukončenia Zmluvy má Zhotoviteľ právo na úhradu primeranej časti odmeny za vykonanú časť Diela. Vlastnícke právo k Dielu prechádza na Objednávateľa odovzdaním Diela. Nebezpečenstvo škody na Diele prechádza na Objednávateľa odovzdaním Diela.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Subdodávatelia

Z obsahu zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka vyplýva, že zhotoviteľ v zásade nie je povinný vykonať dielo osobne, ale môže na jeho vykonanie alebo na vykonanie jeho časti poveriť inú osobu, príp. viac osôb. V praxi sú tieto osoby zväčša označované ako subdodávatelia alebo podzhotovitelia. Takýto spôsob vykonania diela je praktický najmä v zložitejších prípadoch, ktoré si vyžadujú viacero špecializovaných činností (a to najmä pri výstavbe).

Ak je ale aj táto otázka stranami v zmluve upravená, alebo z povahy diela vyplýva, že zhotoviteľ je povinný vykonať dielo osobne, nesmie poveriť vykonaním diela nikoho iného. V právnej praxi nie je jednotná teória, či „inými osobami“ sa rozumie iný podnikateľ a nie zamestnanec zhotoviteľa. Pre posúdenie toho, či môže zhotoviteľ - fyzická osoba poveriť vykonaním diela svojich zamestnancov alebo či bude povinný vykonať dielo sám, bude rozhodujúci obsah zmluvy a povaha diela. V prípade právnických osôb tento problém poverenia zamestnancov samozrejme nenastáva, avšak i tu môže nastať zákaz poverenia iných osôb - iného podnikateľa, vykonať dielo, a to z dôvodu, že objednávateľ si ako zhotoviteľa mohol vybrať konkrétnu právnickú osobu napríklad, z dôvodu kvalitnej práce jej zamestnancov. Môžu nastať aj prípady, kedy zo zmluvy o dielo vyplynie povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo osobne (príp.

Zhotoviteľ môže teda pre vykonanie diela použiť tretie osoby, tzv. subdodávateľov. V prípade, ak poverenie bude spočívať vo vykonaní určitej činnosti, t.j. v zhotovení diela, takýto vzťah medzi zhotoviteľom a subdodávateľom sa bude spravovať ustanoveniami zmluvy o dielo. Zhotoviteľ pri poverení inej osoby vykonať dielo uzatvára s poverenou osobou ďalšiu zmluvu o dielo, avšak poverená osoba nebude zodpovedať za vykonanie diela objednávateľovi zhotoviteľa, ale len zhotoviteľovi, ktorý je k nemu v postavení objednávateľa. Následne zhotoviteľ zodpovedá za vykonanie diela i v rozsahu, v ktorom dielo vykonala poverená osoba. Ak zhotoviteľ objednané dielo vykonal vadne, vady diela uznal s tým, že uhradí materiál do výšky, aká bude potrebná a aj v prípade, ak vykonaním diela poveril inú osobu, má zodpovednosť akoby dielo vykonal sám. Zhotoviteľ sa môže u poverenej osoby domáhať plnenia z titulu jeho zodpovednosti z medzi nimi uzavretej zmluvy o dielo, príp.

Práva zhotoviteľa

Vykonať dielo nie je len povinnosťou zhotoviteľa, ale i jeho právom. Medzi práva zhotoviteľa okrem práva vykonať dielo pred dohodnutým časom a právom poveriť vykonaním diela tretiu osobu, patrí i právo obstarať veci potrebné na vykonanie diela na účet objednávateľa, a to za predpokladu, že povinnosť obstarať veci mal objednávať a ten si ju nesplnil ani v primeranej lehote. Právom zhotoviteľa je i domáhať sa primeraného zvýšenia ceny, ak v priebehu vykonávania diela vznikla potreba vykonať i ďalšie činnosti, ktoré neboli zahrnuté do ceny diela alebo ak sa zvýšili účelne vynaložené náklady na vykonanie diela. Ďalšie z práv zhotoviteľa je spojené s kontrolou vykonávania diela, t.j.

Povinnosti objednávateľa

Hlavnou povinnosťou objednávateľa je dielo prevziať. Z obsahu Obchodného zákonníka vyplýva, že uvedené sa vzťahuje na riadne vykonané dielo. Zhotoviteľ v zásade vykonáva dielo samostatne a nie je viazaný pokynmi objednávateľa, pokiaľ mu táto povinnosť priamo zo zmluvy nevplýva. V praxi môže nastať prípad, kedy objednávateľ odmietne prevziať riadne vykonané dielo aj preto, lebo nemá dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie ceny za dielo. Nesplnením tejto povinnosti vzniká zhotoviteľovi právo domáhať sa prevzatia diela žalobou na súde. Prostredníctvom žaloby o plnenie môže zhotoviteľ žiadať o vyslovenie povinnosti objednávateľa dielo prevziať.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Objednávateľ môže namietať, že dielo má vady, t.j. zhotoviteľ bude musieť následne preukázať riadne vykonanie diela, príp. vadnosť materiálu alebo pokynov objednávateľa, na ktoré zhotoviteľ včas upozornil. Pokiaľ objednávateľ neprevezme riadne vykonané dielo porušuje tým povinnosť zo záväzkového vzťahu a zároveň sa dostáva do omeškania. Zhotoviteľ môže následne požadovať aj náhradu škody voči objednávateľovi. Po vykonaní diela má zhotoviteľ objednávateľa oboznámiť s tým, že dielo je riadne vykonané a pripravené na odovzdanie, a to spôsobom dohodnutým v zmluve. Pokiaľ objednávateľ v prípade oneskoreného odovzdania diela zhotoviteľom, nevyužil právo dostúpiť od zmluvy, je povinný dielo prevziať. S povinnosťou objednávateľa prevziať dielo súvisí i povinnosť zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Ďalšie povinnosti objednávateľa sú najmä odovzdať zhotoviteľovi veci potrebné na vykonanie diela, ak sa tak strany v zmluve dohodli a zároveň bude znášať nebezpečenstvo škody na týchto veciach.

Práva objednávateľa

Medzi práva objednávateľa patrí právo odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny z dôvodu vykonania činností nezaradených do rozpočtu alebo zvýšenia účelne vynaložených nákladov. Právom objednávateľa je i kontrolovať vykonávanie diela a zároveň požadovať od zhotoviteľa odstránenie vád vzniknutých vadným vykonávaním diela a taktiež žiadať, aby zhotoviteľ vykonával dielo dohodnutým spôsobom. Objednávateľ je tiež oprávnený kontrolovať predmet diela na rôznych stupňoch jeho vykonávania a v prípade zistenia vád zvoliť spôsob ich odstránenia.

Kontrola vykonávania diela

Objednávateľ má právo realizovať kontrolu vykonávania diela, ktoré si u zhotoviteľa objednal. Objednávateľ má právo na kontrolu diela v priebehu jeho zhotovovania, resp. zhotoviteľa, t. j. (napr. diela (bez vád). Pokiaľ by konanie zhotoviteľa viedol k podstatnému porušeniu zmluvy o dielo, môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť.

Oznámenie o kontrole

Pri realizácii kontroly diela (napr. práce na stavbe pred jej zakrytím), zhotoviteľ musí objednávateľa včas pozvať na vykonanie kontroly. Zhotoviteľ je povinný objednávateľovi oznámiť aj prípadné vykonanie dodatočnej kontroly a súčasne znášať náklady s tým spojené. Zhotoviteľ je povinný objednávateľa informovať s dostatočným predstihu, aby sa jej mohol zúčastniť. Ak sa objednávateľ na kontrole nezúčastní, nemôže zhotoviteľ pokračovať vo vykonávaní diela. Ak by objednávateľovi znemožnila nejaká prekážka, ktorú nemohol odvrátiť (napr. môže požadovať vykonanie dodatočnej kontroly. Objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny z dôvodu vykonania činností nezaradených do rozpočtu alebo zvýšenia účelne vynaložených nákladov.

Zánik nesplneného záväzku na vykonanie diela

V rámci právnej úpravy zmluvy o dielo sú špecifickým spôsobom upravené právne dôsledky zániku nesplneného záväzku na vykonanie diela. Z časového hľadiska ide o dôsledky, ktoré môžu vznikať od uzatvorenia zmluvy o dielo až kým dielo nie je riadne zhotovené. Nároky vznikajúce stranám ako dôsledok zániku nesplneného záväzku vykonať dielo sú upravené v dispozitívnych ustanoveniach § 543, 544, 545, 548 ods. Základné kritérium, určujúce aký nárok vznikne ktorej zmluvnej strane pre prípad zániku zmluvy pred riadnym vyhotovením diela, je vlastníctvo k zhotovovanej veci v čase zániku záväzku zhotoviť dielo.

Vlastníctvo zhotovovanej veci

Ustanovením § 543 Obchodného zákonníka je riešená situácia, keď vlastníkom zhotovovanej veci je zhotoviteľ. V takom prípade má objednávateľ právo požadovať voči zhotoviteľovi zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom a právo požadovať voči zhotoviteľovi úhradu tohto, o čo sa zhotoviteľ obohatil. Uvedené práva objednávateľa vznikajú za spoločného predpokladu a to odovzdanie veci zhotoviteľovi za účelom zhotovenia diela, ak tieto veci boli spracované pri vykonaní diela alebo ich nemožno vrátiť. Obe práva tiež spočívajú v relutárnej náhrade.

Nárok objednávateľa na vydanie obohatenia podľa § 543 ods. 2 Obchodného zákonníka je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia (avšak v modifikovanej podobe). V zmysle ustálenej judikatúry týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia účelom zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia je poskytnutie ochrany tomu subjektu, ktorý stratil určitú majetkovú hodnotu. Zákonná úprava bezdôvodného obohatenia nepočíta s tým, že by mal dostať späť celú túto majetkovú hodnotu v plnom rozsahu, ale len v takej výške, o ktorú sa obohatil iný subjekt. Výška obohatenia zhotoviteľa sa určuje osobitne v konkrétnom prípade, a to spravidla znaleckým posudkom.

Vysporiadanie zhotoviteľa vo vyššie uvedených prípadoch spočíva v tom, že je (a naďalej aj po zániku zmluvy o dielo zostáva) vlastníkom ešte nedokončenej veci. Zostáva mu teda hodnota toho, čo do zhotovovaného diela sám vložil. Ak počas trvania zmluvy o dielo objednávateľ zaplatil čo aj čiastočnú cenu za dielo (resp. zálohu na cenu diela) zhotoviteľovi, zhotoviteľ je povinný takého plnenie v celom rozsahu vrátiť objednávateľovi (z titulu bezdôvodného obohatenia, resp. podľa § 351 ods.

Ustanovenie § 544 Obchodného zákonníka upravuje dôsledky zániku nesplneného záväzku na vykonanie diela, ak vlastníkom zhotovovanej veci je objednávateľ. V takom prípade má objednávateľovi povinnosť uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ obohatil zhotovovaním veci a právo zhotoviteľa požadovať voči objednávateľovi úhradu ceny vecí, ktoré zhotoviteľ účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci. Právo zhotoviteľa vznikne za predpokladu, ak za dôvod zániku záväzku zodpovedá objednávateľ. Ak by však v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods.

Typickým prípadom situácie riešenej predmetným ustanovením Obchodného zákonníka je výstavba stavby zhotoviteľom na pozemku objednávateľa, pokiaľ si strany v zmluve o dielo nedohodli vznik vlastníckeho práva k stavbe v prospech zhotoviteľa. Po predčasnom ukončení zmluvy o dielo v tomto prípade objednávateľ nemôže vydať zhotovované dielo zhotoviteľovi, resp. vrátiť použitý materiál zhotoviteľovi. Rozsah obohatenia sa aj v tomto prípade zisťuje prostredníctvom znaleckého dokazovania. Napríklad v prípade rekonštrukcie stavby sa určuje všeobecná hodnota stavby v čase zániku zmluvy o dielo a všeobecná hodnota stavby v čase začatia zhotovovania diela. Rozdiel takto určených hodnôt predstavuje finančné vymedzenie obohatenia. V rámci znaleckého ohodnocovania je však potrebné brať do úvahy aj vady diela (t.j.

Cena diela dohodnutá v zmluve nemá vplyv na výšku vzniknutého obohatenia objednávateľa. Najvyšší súd Českej republiky však vo svojom rozsudku sp. zn. 32 Cdo 3964/2014 vyslovil názor, že výška nároku zhotoviteľa podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka na úhradu toho, o čo sa objednávateľ obohatil, nemôže presiahnuť cenu diela dojednanú v zmluve o dielo.

Montáž, údržba, oprava alebo úprava veci

Nároky strán uvedené v § 543 a § 544 vznikajú v prípadoch, ak dielo spočíva v zhotovovaní diela. Ak však predmetom diela je montáž, údržba, oprava alebo úprava veci, dôsledky zániku nesplneného záväzku sa podľa § 545 Obchodného zákonníka spravujú obdobne ustanoveniami podľa § 544 Obchodného zákonníka. V prípade montáže, údržby, opravy alebo úpravy veci totiž nevzniká zhotoviteľovi vlastnícke právo k veci, ale vlastníkom veci ostáva počas vykonávania diela objednávateľ.

Odstúpenie od zmluvy

Jediný prípad, kedy má zhotoviteľ nárok na zaplatenie ceny diela (zníženej ako je uvedené nižšie) v prípade zániku nesplneného záväzku je upravený v § 548 ods. zhotoviteľ odstúpil o zmluvy o dielo pre omeškanie objednávateľa. Uvedený nárok zhotoviteľa môže existovať popri nároku zhotoviteľa na základe § 544 ods. Nakoľko záväzok zhotoviteľa vykonať dielo zanikol pred dokončením diela, bolo by v rozpore so zásadami o bezdôvodnom obohatení, ak by zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie celej dohodnutej ceny diela. V súlade so zákonnou dikciou „čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu“ sa od tejto ceny odpočítajú náklady za materiál, energie, mzdy, dopravu, ktoré zhotoviteľovi nevzniknú z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy.

V zmysle rozhodovacej praxi súdov sa cena za čiastočne zhotovené dielo určuje podľa cien dohodnutých zmluvnými stranami v zmluve, resp. spôsobom uvedeným v zmluve. Najmä do nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny za dielo sa započítajú reálne vykonané položky z rozpočtu, nevykonané položky sa neberú do úvahy. V porovnaní s § 641 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúcim nároky zhotoviteľa v prípade nevykonania diela, ak bol zhotoviteľ ochotný dielo vykonať a bránili mu v tom okolnosti na strane objednávateľa, sa za odpočítateľnú položku od dohodnutej ceny diela okrem úspory v dôsledku nevykonania diela považuje aj zisk zhotoviteľa, ktorý získal, resp.

Vyporiadanie zmluvných strán pre prípad odstúpenia od zmluvy uzatvorenej v režime obchodného zákonníka sa uskutočňuje podľa zásad uvedených v § 351 Obchodného zákonníka. Táto práva úprava je dispozitívna a predstavuje ucelenú právnu úpravu pre prípad odstúpenia od zmluvy (nepoužije sa právna úprava občianskeho zákonníka). Zmluvy o dielo sa zväčša uzatvárajú na dlhšie časové obdobie, v rámci ktorého môžu vyjsť najavo skutočnosti a okolnosti brániace ďalšiemu pokračovaniu zmluvného vzťahu. Ukončenie zmluvného vzťahu predstavuje moment aktivácie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich nároky strán v súvislosti s vysporiadaním poskytnutého plnenia, pokiaľ v zmluve o dielo nie je dohodnuté inak.

Daňové hľadisko zmluvy o dielo

Príspevok sa venuje problematike určenia správneho daňového zaradenia príjmu, ktorý plynie daňovníkovi v prípade uzatvorenia zmluvy o dielo. Vymedzením predmetu zmluvy, t. j. dielom, je daná odlišnosť od iných zmlúv upravených zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), ako aj od vzťahov upravených inými záväznými predpismi, najmä zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) v § 3 ustanovuje jednotlivé druhy príjmov fyzických osôb v špecifickom rozdelení s ohľadom na zisťovanie čiastkového základu dane a vyberanie dane. Týmto sa ustanovujú osobitosti pri zdaňovaní konkrétneho druhu príjmu, zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, z kapitálového majetku a ostatných príjmov. Takýmto vymedzeným druhom príjmu je aj príjem z podnikania ustanovený v § 6 v odseku 1 tohto zákona. Ide o príjmy, ktoré daňovník dosiahol napr. na základe živnostenského oprávnenia, osvedčenia alebo na základe podnikania podľa osobitných predpisov. Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky percentom z príjmov. Daňovník, ktorý sa rozhodne pri príjmoch z podnikania uplatniť výdavky percentom z príjmov, môže si naviac uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške zaplatené poistné a príspevky.

Nahrádzanie pracovnoprávneho vzťahu

Zamestnávatelia nahrádzajú pracovnoprávne vzťahy inými, aj obchodno-právnymi vzťahmi, dôvodom je vyhýbanie sa plneniu daňových a odvodových povinností, ale aj povinností vyplývajúcich zamestnávateľovi zo Zákonníka práce. Zamestnávatelia nútia zamestnancov vybaviť si živnostenské listy na rôzne profesie a následne s nimi uzatvárajú napr. aj zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka. V otázke zaradenia jednotlivých druhov príjmov a následného zdaňovania v prípade nahrádzania pracovnoprávneho vzťahu obchodno-právnym vzťahom a uzatvorením zmluvy o dielo je potrebné sa pridržiavať ustanovení zákona o dani z príjmov. V daňovom konaní sa pri uplatnení daňových predpisov berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybranie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov).

V prípade, ak správca dane vie dokázať, že nejde obsahovo o zmluvu uzatvorenú v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale o pracovnoprávny vzťah, je možné pre daňové účely príjem daňovníka prekvalifikovaťa zdaniť ako príjem zo závislej činnosti. K prekvalifikovaniu takýchto príjmov pre daňové účely sa použijú charakteristiky zamestnávateľa vyplývajúce najmä z pracovnoprávnych predpisov. ktorá určuje (objednáva) množstvo, kvalifikáciu a ďalšie požiadavky na zamestnanca (napr. v priestoroch ktorej sa práca vykonáva a ktorá na prácu poskytuje vlastné výrobné a pracovné prostriedky (napr.

Pre úplnosť poznamenávame, že ak miestne príslušný správca dane vie dokázať v čase kontroly u platiteľa príjmu (zamestnávateľa), ktorý uzatvára zmluvu o dielo s daňovníkom („podnikateľom“), že nejde obsahovo o zmluvu uzatvorenú v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale o pracovnoprávny vzťah, pre daňové účely príjem z podnikania takéhoto daňovníka prekvalifikuje na príjem zo závislej činnosti.

tags: #zmluva #o #dielo #povinnosť #odovzdať #dielo