Dôkazné bremeno pravosti podpisu na zmenke v slovenskej judikatúre

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou dôkazného bremena pri preukazovaní pravosti podpisu na zmenke v kontexte slovenskej judikatúry. Zameriava sa na analýzu rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na výklad relevantných ustanovení Zmenkového a šekového zákona. Dôraz je kladený na rozlíšenie medzi blankozmenkou a vadnou zmenkou, ako aj na vznik zmenkového záväzku a možnosti obrany dlžníka prostredníctvom námietok neplatnosti.

Vznik zmenkovej pohľadávky a podpis na zmenke

Základnou podmienkou pre vznik zmenkovej pohľadávky je podpis na zmenke. Bez podpisu na zmenke nemôže vzniknúť zmenkový záväzok. Zmenkových dlžníkov rozdeľujeme na priamych a nepriamych (postihových). Priamymi dlžníkmi sú vystaviteľ vlastnej zmenky, akceptant cudzej zmenky a ich avalisti (zmenkoví ručitelia).

Aval a akcesiorita

V porovnaní s občiansko-právnym ručením je oslabená zásada akcesority - pre vznik záväzku avalistu postačuje formálna platnosť záväzku avaláta (osoby, za ktorú sa avalista zaručil).

Blankozmenka a jej doplnenie

Blankozmenka je listina, ktorá bola zámerne (podľa dohody) vystavená v neúplnej podobe, aby sa po neskoršom doplnení inou osobou stala skutočnou (úplnou) zmenkou. Doplnením poslednej chýbajúcej podstatnej náležitosti sa blankozmenka stáva úplnou zmenkou - a to s účinkami ex tunc, spätne ku dňu jej vystavenia. Záväzky zmenkových dlžníkov vznikajú spätne k momentu vystavenia blankozmenky. Pre vznik záväzku teda nie je relevantný dátum doplnenia chýbajúcich údajov do blankozmenky, ale dátum jej vystavenia.

Dôkazné bremeno pri odporovateľnosti právneho úkonu

V prípade odporovateľného právneho úkonu uskutočneného medzi dlžníkom a spriaznenou osobou v zmysle § 60 (2) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) správca nemusí preukazovať úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa a ani vedomosť spriaznenej osoby o tomto úmysle.

Prečítajte si tiež: Podpisy na kúpnej zmluve: Dôležité informácie

Ukracujúci úmysel a vedomosť druhej strany

Správca žaluje o neúčinnosť právnych úkonov na základe § 60 ZKR (odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu). Medzi podmienky patrí objektívne ukrátenie veriteľov, ukracujúci úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany. Dôkazné bremeno pri preukazovaní podmienok odporovateľnosti má zásadne žalobca. Ak bol úkon ukracujúci úkon urobený v prospech „spriaznenej osoby“ [§ 9 ZKR], úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany (spriaznenej osoby) sa prezumujú [§ 60(2) ZKR]. V tomto prípade musí správca preukázať len dodržanie lehoty a objektívne ukrátenie veriteľa v dôsledku dlžníkovho úkonu.

Vyvrátenie domnienky spriaznenou osobou

Spriaznená osoba môže domnienku vyvrátiť, ak preukáže, že dlžník nemal v úmysle ukrátiť veriteľa alebo že o tomto úmysle nevedela. Konkurzný zákon výslovne neupravuje štandard, ktorý musí spriaznená osoba dodržať, aby mohla vyvrátiť domnienku. V tomto smere možno použiť § 42a (3) a (4) Občianskeho zákonníka (OZ) ako lex generalis - spriaznená osoba musí preukázať, že dlžníkov ukracujúci úmysel nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Náležitá starostlivosť predpokladá aktívne a okolnostiam primerané konanie spriaznenej osoby, na základe ktorého by rozpoznala alebo mohla rozpoznať dlžníkov ukracujúci úmysel.

Rozlíšenie blankozmenky a vadnej zmenky

Blankozmenka je listina zámerne vystavená ako neúplná zmenka s tým, že jej nadobúdateľ a spravidla aj jeho nástupcovia sú zmocnení na jej doplnenie. Blankozmenka teda nie je neplatná zmenka, ale je to podmienene platná zmenka - čiže zmenka platná pod podmienkou jej neskoršieho doplnenia v súlade s udeleným zmocnením. Doplnenie je právnou podmienkou (conditio iuris) pre vznik zmenkového záväzku. Splnením podmienky (vyplnením) sa blankozmenka premieňa na zmenku s účinkami spätne k momentu jej uvedenia do obehu.

Vadná zmenka a jej neplatnosť

Od blankozmenky musíme odlišovať vadnú zmenku - čiže zmenku vystavenú ako neúplnú bez toho, aby bol jej nadobúdateľ zmocnený na doplnenie. Vadná zmenka vzniká najčastejšie tak, že pri vystavení vystaviteľ opomenie niektorú jej náležitosť. Ak bola opomenutá podstatná náležitosť, zmenka je neplatná. Zatiaľ čo blankozmenka je podmienene platnou zmenkou, vadná zmenka (pri absencii podstatnej náležitosti) je od počiatku neplatnou zmenkou. Ten, kto doplní vadnú zmenku (bez toho, aby bol na to jej vystaviteľom zmocnený), sa zo zmenkovo-právneho hľadiska dopúšťa neoprávneného pozmeňovania zmenky [čl.

Platný vznik zmenkových záväzkov a vydávacia dohoda

Len podpis na zmenke nestačí na platné založenie zmenkového záväzku; podpisujúca osoba musí navyše prejaviť vôľu vydať zmenku opatrenú jej podpisom veriteľovi. Vydávacia dohoda je teda vždy zaväzujúcim a väčšinou aj dispozičným (prevodným) úkonom. Nie je pre ňu predpísaná žiadna forma; môže byť uzavretá ústne aj konkludentne. Stranami dohody sú vydávajúci (zmenkový dlžník) a preberajúci. Od konkrétnej situácie závisí, kto bude vystupovať ako vydávajúci a kto ako preberajúci. Pri vystavení vlastnej zmenky je vydávajúcim vystaviteľ a preberajúcim remitent (prvý majiteľ). Pri indosovaní je zas vydávajúcim indosant a preberajúcim indosatár. Bez platnej dohody o odovzdaní teda nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na dôkazné bremeno

Zodpovednosť dlžníka v prípade neplatného zmenkového záväzku

Neplatnosť zmenkového záväzku nevylučuje vždy zodpovednosť osoby, ktorá sa na zmenku podpísala. Ak niekto zmenku ukradne a bez vedomia podpisujúceho ju dá do obehu, zmenkový záväzok vystaviteľa platne nevznikol, pretože vydávacia dohoda chýba a samotný podpis na vznik záväzku nestačí. Lenže aj keď zmenkový záväzok platne nevznikol, navonok sa javí ako existujúci. V obehu je totiž formálne platná zmenka obsahujúca podpis vystaviteľa - pričom neskorší nadobúdatelia nemôžu vedieť, že zmenka bola ukradnutá a uvedená do obehu protiprávne. Vystaviteľov záväzok teda v skutočnosti neexistuje (pretože platne nevznikol), ale existuje zdanlivo (pretože v obehu je formálne platná zmenka).

Námietky neplatnosti zmenkového záväzku

Ak zmenkový záväzok vznikol neplatne, dlžník sa môže brániť voči zaplateniu zmenky tzv. námietkou neplatnosti - dlžník namieta, že jeho zmenkový záväzok platne nevznikol, pretože dohoda o vydaní a) nebola uzavretá, b) je absolútne neplatná, alebo c) je relatívne neplatná (napr. pre omyl) a dlžník sa jej neplatnosti dovolal. Zmenkový zákon námietky neplatnosti (rovnako ako námietky listinné) výslovne neupravuje. Česká a slovenská judikatúra im nevenuje osobitnú pozornosť, prípadne ich nesprávne stotožňuje s tzv. osobnými námietkami [čl. I § 17 ZZŠ]. Správny je však názor nemeckej judikatúry, že tieto námietky treba posudzovať ako osobitné námietky - a to analogicky podľa čl. I. § 10 (vyplnenie blankozmenky v rozpore s dohodou) a podľa § 16 (2) ZZŠ (nadobudnutie zmenky od nevlastníka). Tieto ustanovenia sú totiž rovnako založené na princípe zodpovednosti za navodenie zdanlivého právneho stavu.

Uplatnenie námietok voči nadobúdateľom

Voči bezprostrednému nadobúdateľovi môže dlžník uplatniť námietku neplatnosti bez obmedzení (napr. vystaviteľ vlastnej zmenky voči remitentovi alebo indosant voči svojmu indosatárovi). Zásadne totiž platí, že každá strana musí znášať riziko neplatnosti svojho úkonu (tu neplatnosť, resp. neexistenciu vydávacej dohody). Voči ďalším nadobúdateľom však môže byť uplatnenie námietky neplatnosti vylúčené z dôvodu ochrany zmenkového obchodu. Platí tu princíp (spolu)zodpovednosti za navodenie zdanlivého právneho stavu. Vylúčenie námietok potom závisí od toho, či dlžníkovi môžeme pričítať spoluzodpovednosť na navodení zdania, že jeho záväzok existuje.

Relatívne námietky neplatnosti

Ak dlžníkovi možno pričítať spoluzodpovednosť za navodenie zdanlivého stavu, nemôže namietať neplatnosť svojho záväzku voči dobromyseľnému nadobúdateľovi. Pre ilustráciu sa vráťme k situácii, že osoba sa podpísala na vlastnú zmenku ako vystaviteľ a takto podpísanú zmenku si uschovala, ale niekto iný ju ukradol a neoprávnene uviedol do obehu. Záväzok vystaviteľa vznikol neplatne pre absenciu vydávacej dohody. Ale uvedením zmenky do obehu bolo navodené zdanie, že záväzok existuje (v obehu je zmenka s pravým podpisom vystaviteľa). Voči ďalším nadobúdateľom vystaviteľ zásadne nemôže vzniesť námietku neplatnosti - sám totiž prispel k navodeniu zdanlivého stavu tým, že zmenku podpísal. Námietku by mohol uplatniť len vtedy, ak nadobúdateľ pri nadobudnutí zmenky konal zlomyseľne alebo s hrubou nedbanlivosťou [čl.

Absolútne námietky neplatnosti

Ak dlžníkovi nemožno pričítať spoluzodpovednosť za vzniknutý zdanlivý stav, môže namietať neplatnosť svojho záväzku voči každému nadobúdateľovi bez obmedzenia. V tomto prípade má prednosť ochrana nevinného dlžníka pred ochranou zmenkového obchodu. Typickým príkladom je sfalšovanie podpisu.

Prečítajte si tiež: Zmenky a dôkazné bremeno

Odlišovanie od osobných námietok

Pri námietkach neplatnosti je predmetom námietky platnosť alebo existencia zmenkového záväzku, resp. Naproti tomu, pri osobných námietkach dlžník nespochybňuje platnosť a existenciu zmenkového záväzku, iba tvrdí, že ho nemusí platiť - a to z dôvodov, ktoré vyplývajú z mimozmenkového právneho vzťahu. Najčastejšími osobnými námietkami sú námietky kauzálne, kde dlžník tvrdí, že mimozmenkový dôvod (kauza), na základe ktorého prevzal zmenkový záväzok, neexistoval, vznikol neplatne alebo už zanikol (odpadol).

Kauzálne námietky

Predstavme si, že dlžník uzavrie úverovú zmluvu a na zabezpečenie úverovej pohľadávky vystaví vlastnú zmenku. Potom splatením úverovej pohľadávky zaniká dôvod (kauza), pre ktorý dlžník vystavil zmenku. Ak by majiteľ zmenky napriek tomu vymáhal zmenkovú pohľadávku, dlžník by sa mohol ubrániť kauzálnou námietkou, že zmenkovú pohľadávku platiť nemusí, pretože mimozmenkový dôvod jej vzniku už odpadol.

Význam rozlíšenia námietok

Význam rozlíšenia je v tom, že dlžník môže vzniesť osobné námietky voči ďalšiemu nadobúdateľovi len v prípade, ak tento nadobúdateľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka [čl. I § 17 ZZŠ]. Vyžaduje sa teda zlý úmysel nadobúdateľa.

Dôkazné bremeno ohľadne pravosti podpisu

V spore o zaplatenie vlastnej zmenky, ak žalovaný poprie jej pravosť, dôkazné bremeno ohľadne pravosti směnky (pravosti podpisu žalovaného na směnke) leží na žalobci, ktorý směnku k dôkazu predložil a ktorý zo skutočností v nej uvedených vyvozuje žalobou uplatnený nárok.

Argumentácia a názory

V zásade sa všetky uvedené argumenty môžu presadiť, akurát praktická súvislosť s rozložením dôkazného bremena a dosť striktné nazeranie na dokazovanie v Občianskom súdnom kódexe (OSK) nie je jasné. To, že žalovaný zo zmenky sa podpisom na nej zmenkovo zaviazal, patrí k rozsahu štandardných skutkových tvrdení žalobcu. Súd im pred vydaním Zmenkového platobného rozkazu (ZMPR) dôvod neveriť a ZMPR vydá. Žalovaný (akoby už v odvolacom konaní) vznesie námietku, že "zmenku nevystavil a nepodpísal".

Vyčerpanie dôkaznej pozície žalobcu

Prezentovaný názor, že na žalobcovi leží dôkazné bremeno preukázať, že žalovaný zmenku vystavil a podpísal, vedie predsa žalobcu k vyčerpaniu jeho dôkaznej pozície, keďže napr. nemusí mať predstavu o okolnostiach podpisu zmenky. Snáď jediný dôkazný prostriedok, ktorý tu prichádza do úvahy je grafologické skúmanie, ktorému by sa mal podrobiť žalovaný (on niečo konal/nekonal), ktorý tvrdí, že ZM nepodpísal. Nie je predsa spornou skutkovou otázkou, aby žalobca preukázal, kto zmenku podpísal, ale tá okolnosť, že žalovaný zo zmenky ju nepodpísal (t.j. podpis je falošný, nie je to jeho právny úkon).

Rozloženie rizika nemožnosti zistenia skutočnosti

Dôkazné bremeno je totiž len inštitút, ktorý slúži k rozloženiu rizika nemožnosti zistenia skutočnosti. Pokiaľ by teda dôkazné bremeno mal v tomto prípade žalovaný, znamenalo by to, že kým existuje pochybnosť o tom, kto zmenku podpísal, súd sa prikloní na stranu žalobcu a žalovaného, ktorého podpis na zmenke sa nepodarilo preukázať, by zaviazal k plateniu. To by bol samozrejme dosť absurdný záver.

Dôkaz neexistencie a súčinnosť súdu

Dôkaz neexistencie určitej skutočnosti je vylúčený a dôkazné bremeno v takom prípade zaťažuje toho, kto sa dovoláva existencie tejto skutočnosti. Z toho per analogiam plynie, že nikto nemôže dokazovať, že "on niečo nepodpísal", ale naopak, druhá strana musí dokazovať, že to podpísala. In concreto samozrejme v takom prípade (ak nie sú svedkovia podpisu) prichádza ako dôkazný prostriedok do úvahy v zásade len znalecké skúmanie podpisu a potom voľné hodnotenie záveru znaleckého posudku súdom, pričom samozrejme každú osobu môže súd donútiť k súčinnosti, teda aj k vzorovým podpisom. Súd tu má prostriedky, aby žalobcovi k vykonaniu dôkazu (t.j. k uneseniu dôkazného bremena) dopomohol.

tags: #pravosť #podpisu #na #zmenke #dokazne #bremeno