Zmluva o dielo pre počítačového grafika: Vzor a dôležité aspekty

V súčasnej dobe kreatívnych možností podnikania, kde tvorba softvéru na objednávku, eBooky, online kurzy, školenia, webové šablóny či fotografie alebo texty na web sú bežnou praxou, je dôležité mať jasno v právnych aspektoch. Autorské zmluvy, platenie daní a odvodov z autorských odmien, aktívne aj pasívne autorské odmeny či predaj diel programátormi-kontraktormi, hand-made umelcami alebo cez vlastnú eseročku, to všetko si vyžaduje odborný prístup. Tento článok sa zameriava na zmluvu o dielo pre počítačového grafika, pričom zohľadňuje daňové, právne a účtovné hľadiská.

Autorské právo a jeho ochrana

Autorské právo hrá spolu so systémom licencií kľúčovú úlohu v ochrane duševného vlastníctva (Intellectual property alebo IP).Príklady: počítačový program a softvér (digitálny produkt), databáza, obsah webových stránok, grafika, fotografie, hudba a iné umelecké či literárne diela. Dôležitá je vždy tvorivosť - právo nechráni diela alebo jeho časti, ktoré vznikli mechanickou činnosťou.

Autorské právo vzniká automaticky vytvorením diela a pozostáva z:

• Osobnostných práv umožňujúcich rozhodnúť o prvom zverejnení diela, byť označený ako autor a nedotknuteľnosť diela, čím rozumieme ochranu pred akýmkoľvek nedovoleným zásahom alebo zmenou diela. Tieto práva sú neprevoditeľné, to znamená, že autor tieto práva nemôže previesť na inú osobu ani sa ich nemôže vzdať, a smrťou zanikajú.
• Majetkových práv umožňujúcich použiť dielo alebo udeliť súhlas na použitie diela. Na rozdiel od osobnostných práv s nimi možno neobmedzene disponovať (napr. licenčnou zmluvou).

Autorské dielo sa neregistruje (na rozdiel od ochrannej známky alebo patentu). Pri porušení autorského práva alebo v prípade sporu o autorstvo je vždy autorstvo potrebné preukázať dôkazmi, čo je vzhľadom na absenciu formálnej registrácie zložitejšie. Už pri vzniku diela je preto potrebné uvažovať nad tým, ako hodnoverne zaznamenať, kto dielo vytvoril. Pri počítačovom programe bude spravidla postačovať jeho nahratie do repozitára (GitHub).

Čo môže byť predmetom autorskej zmluvy?

Predmetom autorskej zmluvy môže byť výtvor kreatívnej činnosti, ktorý spĺňa určité zákonné znaky, aby mohol byť považovaný za autorské dielo. Špecifickú kategóriu predstavujú počítačové programy, vo vzťahu ku ktorým sa vzhľadom na ich špecifiká istý čas presadzovala aj patentová ochrana.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Pri dielach v podobe databáz a počítačových programov je náročné naplniť zákonný pojmový znak jedinečnosti diela. Nový autorský zákon vyriešil problematiku počítačových programov tým spôsobom, že počítačové programy požívajú autorskoprávnu ochranu, ak sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora - a teda bez potreby posudzovania ich individuality resp. Autorskoprávna ochrana diela trvá od momentu vytvorenia diela, počas života autora ako aj 70 rokov po jeho smrti. Pri spoločnom diele viacerých autorov je pre uplynutie autorskoprávnej ochrany určujúci moment smrti posledného z nich. V praxi sa autorskoprávna ochrana často označuje podľa vzoru angloamerického právneho systému tzv. copyright.

Licenčná zmluva a jej význam

Startupy si v prvom rade musia zabezpečiť, aby mohli vykonávať všetky autorské majetkové práva k dielu, čo sa dosahuje pomocou licenčných zmlúv a doložiek. Zákon síce v niektorých prípadoch stanovuje možnosť startupu vykonávať majetková práva k dielu bez potreby udelenia licencie (režim zamestnaneckého diela a čiastočne aj režim diela na objednávku, prípadne režim spoločného diela resp. v Česku kolektívneho diela), to však nemusí byť vždy dostatočné resp. možné a preto je potrebné posúdiť, či netreba s autorom (developerom, designerom a pod.) uzatvoriť aj samostatnú licenčnú zmluvu. V praxi často dochádza aj k prenosu práv zo startupu na ďalšiu spoločnosť alebo koncového zákazníka. To sa uskutočňuje licenčnou zmluvou.

Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela podľa § 19 ods. Autorského zákona.

Druhy licencií

Licencia môže byť:

• výhradná alebo nevýhradná
• odplatná alebo bezodplatná
• obmedzená alebo neobmedzená, a to vo vzťahu k územiu, času alebo spôsobu použitia (napr. na tlač, šírenie online a pod.).

Výhradná vs. Nevýhradná licencia

PRÍKLAD: Startup, ktorý softvér vyvíja väčšinou poskytuje výhradnú licenciu iba na časti diela na mieru vytvorené pre objednávateľa. Výhradná licencia totiž zabraňuje startupu v používaní softvéru a poskytnutí práva na jeho používanie inej osobe. Naopak, nevýhradná licencia umožňuje to isté dielo poskytnúť ďalším osobám. Tiež je potrebné venovať pozornosť režimu open-source softvéru a dependencies, ktorých používanie upravujú open-source licencie, napr. GNU GPL, MIT a pod.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zdaňovanie príjmov autora a umeleca

S účinnosťou od 1.1.2016 platí nový zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon. Nahradil dovtedy platný zákon č. 618/2003 Z. z. Podľa § 1 ods. s vytvorením a použitím autorského diela (§ 3 a nasl. Autorského zákona).

Ako sa zdaňujú príjmy autorov a umelcov dosiahnuté na základe Autorského zákona s účinnosťou od 1.1.2016? Najskôr sa pozrieme na kľúčové ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Aktívne príjmy

V § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. aktívne príjmy. Ide o príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.

Medzi aktívne príjmy zaraďujeme príjmy z podania umeleckého výkonu podľa § 94 ods. 1 Autorského zákona. V oboch prípadoch (vytvorenie diela i podanie umeleckého výkonu) sa použije pri zdanení príjmu zdanenie podľa § 6 ods. 2 písm. a) len a len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Čiže vtedy, ak sa autor/umelec pred vyplatením príjmu vopred písomne dohodne s objednávateľom na nevybratí dane z príjmu zrážkou.

Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa vždy zdania príjmy autora/umelca z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva. Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky. A to buď skutočné, alebo paušálne ako 60 % z príjmu, max. 20 000 eur.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Pasívne príjmy

V § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov sú uvedené tzv. pasívne príjmy. Ide o príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.

Podobne ako pri § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sa použije pri zdanení § 6 ods. 4 len a len vtedy, ak autor/umelec uplatní postup podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov. Pri určení základu dane sa od príjmu odpočítajú výdavky. A to buď skutočné, alebo paušálne ako 60% z príjmu, max. 20 000 eur. Sadzba dane je 19 % pri základe dane do 37981,94 eur.

Zrážková daň

Podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov sa zrážkovou daňou zdania príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 14.

Autor/umelec sa podľa § 43 ods. 14 zákona o dani z príjmov však s platiteľom príjmu môže vopred dohodnúť tak (ešte pred vyplatením príjmu), že platiteľ príjmu daň nezrazí - a daň vypočíta a odvedie sám autor/umelec v súlade s § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov (pri tzv. aktívnych príjmoch) alebo v súlade s § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov (pri tzv. pasívnych príjmoch).

Pozor, takúto dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

Príspevky do umeleckých fondov

Podľa zákona o umeleckých fondoch patria príspevky z odmien za vytvorenie či použitie počítačových programov. A to 2% z autorskej odmeny, ktorú odvádza vyplácateľ tejto odmeny. A ak používateľ dielo ďalej vydáva - napr. knihu, fotografie a pod. - odvádza navyše aj 1% z predaného nákladu v predajných cenách (knihy či inej publikácie) resp.

Medzi odborníkmi sa šíri taký šum, že daňový úrad neuzná vyplatenú autorskú odmenu na strane vyplácateľa ako daňový náklad, ak vyplácateľ zároveň neodviedol 2%-ný odvod do umeleckých fondov.

Živnosť alebo "iba" autor či slobodné povolanie?

• Autor predáva jedinečné dielo, ktoré zhotoví napr. ako dielo na objednávku a ide o jedinečný výtvor jeho tvorivej duševnej činnosti - napr. ide o umelecké náušnice na zákazku. Tento príjem autora je sporadický, rozmnoženiny nemá naskladnené. V uvedenom prípade sa bude uplatňovať postup cez zmluvu o vytvorení diela a následné autorské licencie.
• Ak však už ide o tzv. sériovú výrobu a autor/handmade výrobca predáva reprodukcie a rozmnoženiny svojich diel cez e-shop, ktoré má naskladnené, tak pôjde o klasický predaj. Pri predaji cez e-shop je aj ťažko prakticky zrealizovateľný predaj cez uzatvorenie zmluvy o vytvorenie diela a následne cez licenčnú zmluvu ako v prípade jedinečného autorského diela.

Eseročka a autorské práva

Eseročka môže v určitom zmysle chrániť majetok na strane autora. Je to však výhodný obchod aj pre objednávateľa? Ako sme si pri definovaní autorského diela uviedli, autorské dielo môže byť výtvorom činnosti len fyzickej osoby - autora. A preto autorom diela nie je priamo sročka.

• buď je autor v eseročke zamestnaný - a teda jeho majetkové práva (najčastejšie práva na odmenu za použitie diela) ako práva autora vykonáva eseročka ako jeho zamestnávateľ (tzv. zamestnanecké dielo);
• alebo autor nie je zamestnancom tejto eseročky a je “kvázi” dodávateľom diela pre eseročku ako objednávateľa. Obe strany obchodu majú medzi sebou uzatvorenú zmluvu o vytvorení diela a licenčnú zmluvu. Odberateľ, ktorý používa dielo na základe súhlasu eseročky, ho používa na základe tzv. sublicencie, ktorá musí byť v základnej zmluve medzi eseročkou a autorom povolená.

V načrtnutom prípade príjem z tzv. ” predaja” zdaňuje eseročka - na základe podvojného účtovníctva a pomerne zložitých pravidiel pre základ dane. Uplatniť ako náklad si môže len reálne výdavky, odvody eseročka sama o sebe neplatí a autor ako zakladateľ resp. konateľ eseročky platí odvody len zo svojej prípadnej mzdy.

Počítačový program ako autorské dielo

Ako sme si už vyššie spomínali, počítačový program je špecifický v tom, že nemusí spĺňať všetky pojmové znaky diela. Zákonná definícia počítačového programu je zakotvená v ust. § 87 Autorského zákona.

“Počítačový program, ktorým je súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení, je chránený podľa tohto zákona, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora. Príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde. Súčasťou počítačového programu je aj podkladový materiál použitý na jeho vytvorenie. Myšlienky a princípy, na ktorých je založený prvok počítačového programu, vrátane tých, ktoré sú podkladom jeho rozhrania, nie sú chránené podľa tohto zákona.

Najčastejšie teda pôjde o postup podľa autorského zákona a predpokladajme existenciu spoluautorov, čo je pri softvéroch najčastejšie. Je však potrebné poukázať aj na skutočnosť, že pri programátorských prácach nemusí ísť o vytvorenie nového softvéru, ale o špecifické usporiadanie istých prvkov vo forme databázy. V takom prípade ide o databázu sui generis podľa ust. § 130 a nasl. Autorského zákona - vtedy musia byť splnené podmienky kvantitatívne a kvalitatívne podstatného vkladu zhotoviteľa do vytvorenia danej databázy (napr. zber dát).

Pri činnostiach, ktoré zahŕňajú úpravy, nastavenia či opravy existujúcich softvérov, odporúčam z dôvodu právnej istoty postupovať cez živnosť - nemusí sa totiž jednať o vytvorenie čisto celého nového softvéru so znakmi diela ako výsledku tvorivej duševnej činnosti autora vyjadreného v strojovom alebo v zdrojovom kóde.

Dielo na objednávku a zamestnanecké dielo

Na počítačový program vytvorený na objednávku sa podľa autorského zákona vzťahujú ustanovenia o zamestnaneckom diele.

Áno, pri počítačovom programe vytvorenom na objednávku podľa § 91 ods. 4 Autorského zákona sa uplatňuje režim zamestnaneckého diela - no s výnimkou podľa ustanovení § 91 ods. 2 Autorského zákona. Ten ustanovuje, že majetkové práva vykonáva aj autor: a teda dielo používa alebo udeľuje súhlas na jeho použitie za odmenu - ak nie je dohodnuté inak a nie je to v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa.

Faktúra pri autorskej odmene

Prioritne nie. Obe strany - vyplácateľ odmeny ako aj autor - potrebujú na zdokladovanie obchodu tzv. účtovný doklad podľa zákona o účtovníctve. T.j. doklad, ktorý obsahuje predovšetkým náležitosti “kto, komu, čo, kedy a za čo”. V praxi niektorí starí “harcovníci” (myslím kolegovia účtovníci 🙂 ) si však faktúru pýtajú - vraj si ju pýtajú aj daniari pri kontrole.

Pozor, ak už je autor platiteľom DPH - dobrovoľne či povinne - podlieha aj zákonu o DPH a pre každý obchod neoslobodený od DPH potrebuje skutočne vystaviť aj doklad vyslovene zvaný “faktúra”. A to s náležitosťami podľa zákona o DPH, ktoré sa zas nelíšia od náležitostí účtovného dokladu, ale faktúru už vystaviť treba - buď ku každému predaju diela (vytvorenie diela) alebo ku každej jednej mesačnej odmene (v prípade pravidelných odmien na základe jednej licenčnej zmluvy ide o tzv. opakované plnenie).

Podobné pravidlá sa vzťahujú aj na autora, ktorý poskytol/poskytuje autorské dielo zahraničnému odberateľovi z EÚ s prideleným IČ DPH resp. zahraničnému podnikateľovi z tretích krajín. V tomto prípade miestom dodania - autorskej, no predsa - služby je krajina odberateľa. A a ak ide o EÚ, autor sa musí registrovať pre DPH v zmysle § 7a zákona o DPH a pribudne mu pár povinností (vystavovanie faktúr podľa zákona o DPH, podávanie štvrťročného súhrnného výkazu, samozdaňovanie nakúpených služieb zo zahraničia). Ak je odberateľom podnikateľský subjekt z krajiny mimo EÚ, autor sa pre DPH registrovať nemusí, ani podávať súhrnný výkaz, no musí vystavovať faktúru podľa zákona o DPH.

Účtovníctvo autora

Autor-fyzická osoba, ktorý si svoje autorské odmeny zdaňuje sám prostredníctvom daňového priznania, nemusí viesť účtovníctvo, postačí zjednodušená daňová evidencia príjmov a výdavkov (v prípade uplatňovania reálnych nákladov) prípadne ešte “zjednodušenejšia” evidencia pohľadávok a príjmov autora “paušalistu”.

tags: #zmluva #o #dielo #počítačový #grafik #vzor