Zmluva o dočasnom pobyte sovietskych vojsk: Kontext, dôsledky a dopad na Československo

Zmluva o dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky (ČSSR) z roku 1968 predstavuje jeden z najkontroverznejších a najtraumatickejších momentov v moderných dejinách Slovenska a Česka. Táto zmluva, podpísaná v októbri 1968, legalizovala prítomnosť sovietskych vojsk na území ČSSR po vojenskej intervencii v auguste toho istého roku. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na pozadie, priebeh a dôsledky podpísania tejto zmluvy, ako aj na život sovietskych vojakov a ich vplyv na československú spoločnosť.

Vojenská intervencia a jej príprava

Vojenská intervencia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 bola výsledkom dlhodobého napätia a obáv Sovietskeho zväzu a jeho spojencov z politického a spoločenského vývoja v ČSSR. Prípravy na intervenciu sa začali už v apríli 1968, keď maršal Grečko vydal pokyny sovietskym vojskám v Maďarsku a severnej skupine vojsk na sústreďovanie pozdĺž československých hraníc a organizovanie vojenských cvičení. Najväčšie cvičenie s názvom Šumava sa uskutočnilo v júni 1968 priamo na území Československa.

Samotná intervencia sa začala 20. augusta 1968 okolo 23:00 hodiny, keď vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Bulharska a čiastočne aj NDR prekročili hranice Československa na 21 miestach. V priebehu 24 až 36 hodín boli obsadené najdôležitejšie strategické body, centrálne úrady, pošty a ďalšie inštitúcie. Bola prerušená medzinárodná doprava a komunikácie.

Cieľom intervencie bolo podľa oficiálnych vyhlásení potlačiť hrozbu kontrarevolúcie a zachovať socialistický režim v Československu. Skutočným cieľom však bolo udržať Československo v sfére vplyvu Sovietskeho zväzu a zabrániť prípadnému vystúpeniu krajiny z Varšavskej zmluvy a RVHP. Existovali aj obavy, že by udalosti v Československu mohli ovplyvniť vývoj v Poľsku, NDR a posilniť disidentské hnutie v Sovietskom zväze.

Z vojenského hľadiska bola intervencia úspešná. Bolo nasadených 26 divízií, z toho 18 sovietskych, päť poľských, jedna maďarská a dva bulharské pluky. Vojská NDR boli zastavené na hraniciach, ale niektoré prieskumné jednotky prenikli na územie Československa ako záloha.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Tajomník ÚV KSS Mazurov, ktorý vystupoval pod menom generál Trofimov, však po dvoch dňoch hlásil do Moskvy politický neúspech intervencie. Obyvateľstvo sa postavilo jednoznačne proti intervenčným vojskám a neverilo lživým argumentom o pozvaní najvyšších predstaviteľov Československa na záchranu socializmu.

Šesť najvyšších československých predstaviteľov (Dubček, Černík, Smrkovský, Krígel, Špaček, Šimon) bolo internovaných v Moskve a prepustení až po príchode prezidenta Ludvíka Svobodu na rokovania so sovietskymi predstaviteľmi.

Reakcie na intervenciu

Vojenská intervencia vyvolala v Československu vlnu odporu a nesúhlasu. Obyvatelia bez rozdielu národnosti, veku a politickej príslušnosti sa postavili proti intervencii a vyjadrili vernosť československým legálnym predstaviteľom.

Rakúsko bolo znepokojené a obávalo sa, že by sovietske vojská mohli pokračovať smerom na juh. Spojené štáty boli o intervencii dopredu uzrozumené a nenamietali proti nej, považujúc to za záležitosť rozdelenia sfér vplyvu medzi USA a ZSSR.

Západné mocnosti odsúdili intervenciu, ale nezasiahli vojensky. Minister zahraničných vecí USA Dean Rusk odpovedal na otázku, čo môžu urobiť pre Československo, slovami: "Nič neurobíme. Nemôžeme riskovať nukleárnu vojnu."

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Podpis zmluvy o dočasnom pobyte

Po intervencii nasledovali rokovania medzi československými a sovietskymi predstaviteľmi o podmienkach pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR. 16. a 17. septembra 1968 sa zišli ministri obrany Sovietskeho zväzu maršal Grečko a československý minister generálplukovník Martin Dzúr v Mukačeve, aby rokovali o rozmiestnení sovietskych vojsk.

Sovietska strana požadovala vytvorenie siedmich divíznych rajónov plus päť letísk a skladové priestory, čo československá armáda nemohla zabezpečiť. Nakoniec sa dohodli na kompromise - päť divíznych priestorov, čo sa premietlo do zmluvy o podmienkach o dočasnom pobyte sovietskych vojsk, respektíve do tajného protokolu, ktorý bol prijatý zároveň so zmluvou 18. októbra 1968.

Zmluva legalizovala pobyt sovietskych vojsk na území ČSSR a uvádzala sa v nej počet 75 000 vojakov, druhy vojsk a ďalšie podrobnosti, ktoré boli obsiahnuté v tajnom protokole. Vojská ostatných štátov (maďarská ôsma motostrelecká divízia, päť poľských divízií, dva bulharské pluky a jednotky NDR) boli stiahnuté po podpísaní zmluvy.

18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie zmluvu o dočasnom pobyte sovietskych okupačných vojsk v ČSSR. Proti hlasovali iba štyria poslanci: Gertruda Sekaninová-Čakrtová, František Kriegel, Božena Fuková a František Vodsloň.

Život sovietskych vojsk v Československu

Po podpísaní zmluvy sa vytvorilo veliteľstvo strednej skupiny sovietskych vojsk v Československu so sídlom v Miloviciach a sídlo zboru sovietskych vojsk v Olomouci. Na Slovensku bola dislokovaná 30. irkutsko-pinská motostrelecká divízia s posádkami v Komárne, Jelšave, Ružomberku, Rožňave a vrtuľníkový pluk vo Zvolene.

Zmluva upravovala aj záležitosti pobytu sovietskych vojsk a ich rodinných príslušníkov. Okrem vojakov a dôstojníkov tu žili aj rodinní príslušníci, ktorí mali svoje uzavreté sídliská. Celý pobyt bol financovaný ZSSR. Československo sa zaviazalo dodávať suroviny, potraviny a ďalšie veci za úradné ceny.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Sovietski vojaci patrili pod sovietsku jurisdikciu a iba v prípade spáchania zločinu sa mohli tieto delikty vyšetrovať spoločne s československými justičnými orgánmi.

Vplyv sovietskych vojsk na spoločnosť

Prítomnosť sovietskych vojsk mala významný vplyv na československú spoločnosť. Hoci neexistovali paralelné okupačné orgány, veliteľstvo strednej skupiny sovietskych vojsk v Miloviciach zasahovalo do vnútorných záležitostí Československa. Niektorí krajskí a okresní tajomníci strany chodili do Milovíc častejšie ako na ÚV KSČ.

V krajských mestách existovali sovietske komandatúry, ktoré sledovali situáciu v Československu a snažili sa ju ovplyvňovať. Sovietski vojenskí predstavitelia sa domáhali družby aj prostredníctvom pomoci družstevníkom pri jesenných prácach alebo iným podnikom.

Starí komunisti a internacionalisti nadväzovali družby s vedením sovietskej armády a žiadali odvolanie Husáka a ďalších vtedajších predstaviteľov a nastolenie pomerov s represívnymi opatreniami proti demonštrantom a ľuďom vyjadrujúcim nesúhlas.

Obete a škody

Počas intervencie prišlo do Československa približne pol milióna vojakov. Koncom augusta bolo zistených 26 sovietskych divízií. Podľa zmluvy malo byť rozmiestnených 75 000 sovietskych vojakov. Pri odchode v roku 1991 ich bolo 73 500 a okolo 30 000 rodinných príslušníkov.

Na Slovensku bolo v prvom týždni 26 mŕtvych a niekoľko desiatok ranených. Do konca roka 1968 sa odhadovalo, že v Československu bolo 196 mŕtvych a niekoľko desiatok ranených. Zahynulo aj niekoľko desiatok sovietskych vojakov, najmä pri haváriách a nehodách.

Išlo o obete pri dopravných nehodách, obete streľby odrazenými projektilmi a obete pod pásmi tankov a transportérov.

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy v bývalom Československu priniesla 108 obetí. Na Slovensku zahynulo 37 osôb. Ďalších 500 osôb bolo ťažko zranených. Boli spôsobené veľké hospodárske škody, zničené cesty, budovy a prostriedky hromadnej dopravy. Na okupovanom území zabrala Sovietska armáda 12 000 ha pôdy a 6 000 ha lesa. Pôsobila v 227 lokalitách a po odsune sovietskej armády len 12 z nich zostalo ekologicky čistých. Odhad škôd bol vyčíslený v hodnote jednej až troch miliárd českých korún.

Odsun sovietskych vojsk

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa jednou z hlavných tém stala požiadavka na odchod sovietskych vojsk. Odsun sa začal 26. februára 1990 a posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu.

Ešte v roku 1990 bolo na československom území 73 500 vojakov základnej služby, 18 500 dôstojníkov a 44 300 občianskych pracovníkov a rodinných príslušníkov. Bojový arzenál tvorilo 1220 tankov, 2505 bojových vozidiel a obrnených transportérov, 1218 zbraní delostrelectva s rážou väčšou ako 100 mm, 77 bojových lietadiel a 146 vrtuľníkov.

tags: #zmluva #o #dočasnom #pobyte #sovietskych #vojsk