Zmluva o duchovnej službe: Rámec pre vzťahy medzi štátom a cirkvami na Slovensku

Uzatvorenie zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou bolo dôležitým krokom pre úpravu vzťahov medzi štátom a cirkvami na Slovensku. Táto udalosť podnietila aj ostatné náboženské spoločnosti a registrované cirkvi na Slovensku, aby sa usilovali o úpravu svojich vzťahov so štátom. Po uzavretí zmluvy so Svätou stolicou sa cítili byť v nerovnocennom postavení vo vzťahu ku gréckokatolíckej a rímskokatolíckej cirkvi, ktorých vzťah k štátu táto zmluva upravovala. Preto sa pod vedením Ekumenickej rady cirkví v SR a generálneho biskupa ECAV na Slovensku dohodli na spoločnej príprave základnej zmluvy so štátom, ktorá by sa riadila vzorom zmluvy medzi SR a Svätou stolicou.

Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou

Z formálneho hľadiska je táto zmluva štandardnou medzinárodnou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú všetky príslušné právne predpisy SR, najmä Ústava SR. Z hľadiska procesného ide o politickú medzinárodnú zmluvu prezidentského typu, ktorá po podpise na základe rozhodnutia vlády SR vyžaduje ratifikáciu slovenským prezidentom s predchádzajúcim súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky. Po obsahovej stránke predstavuje komplexnú rámcovú úpravu právnych vzťahov medzi Svätou stolicou a SR, ako aj medzi SR a Katolíckou cirkvou.

Gestorom Základnej zmluvy je za SR Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Zo strany Svätej stolice túto problematiku upravujú príslušné normy kánonického práva.

Proces uzatvorenia a ratifikácie

Základná zmluva bola technicky parafovaná 16. novembra 1999 v Bratislave ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom a apoštolským nunciom v SR L. Dossenom. Podpísaná bola vo Vatikáne 24. novembra 2000 predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom a štátnym tajomníkom Jeho Svätosti J. Em. Kardinálom A. Sodanom. NRSR vyslovila súhlas so Základnou zmluvou 30. novembra 2000, uznesením č. 1159. Zmluva nadobudla platnosť až ratifikáciou prezidenta SR a následnou výmenou ratifikačných listín medzi štátnym tajomníkom Jeho Svätosti J. Em. Kardinálom A. Sodanom a prezidentom SR R. Schusterom vo Vatikáne, dňa 18. decembra 2000. Slovenská zmluva bola uzatvorená ako v poradí 137. vo svete a publikovaná bola 23. augusta 2001 pod č. 326/2001 Z. z.

Svätá stolica ako subjekt medzinárodného práva

Je dôležité vysvetliť, čo vlastne pojem Svätá stolica predstavuje, pretože sa vyskytujú aj názory, ktoré ju považujú za identickú s Vatikánskym štátom. Svätá stolica ale nie je štát, je subjektom medzinárodného práva sui generis a vznikla ešte pred existenciou Vatikánskeho štátu. Vo vzťahu ku Katolíckej cirkvi je Svätá stolica jej najvyšším a štatutárnym zástupcom vystupujúcim v jej mene, zároveň ostáva sama o sebe osobitným subjektom medzinárodného práva a stranou medzinárodných zmlúv a vystupuje v medzinárodných vzťahoch vo svojom mene.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Svätá stolica je zmluvnou stranou Základnej zmluvy a záväzky prijíma vo svojom mene i v mene Katolíckej cirkvi, v určitých prípadoch iba v mene partikulárnej Katolíckej cirkvi, pôsobiacej na území daného štátu. Svätá stolica teda nie je len samostatným medzinárodnoprávnym subjektom, ale aj zložkou Katolíckej cirkvi. Preto právo uznané Katolíckej cirkvi je súčasne právom priznaným aj Svätej stolici. Obrátene táto zásada neplatí, výnimku tvoria iba delegácie zo strany Svätej stolice.

Rámcové zmluvy medzi SR a Svätou stolicou

Súčasťou Základnej zmluvy je aj schválenie ďalších štyroch rámcových zmlúv medzi SR a Svätou stolicou, ktoré sa týkajú nasledovných oblastí:

• Pastoračná činnosť v armáde a polícií
• Školstvo a vyučovanie náboženstva
• Finančné zabezpečenie Katolíckej cirkvi
• Uplatnenie výhrad vo svedomí

Ako prvá bola podpísaná Zmluva medzi SR a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR. V zbierke zákonov bola uverejnená pod číslom 648/2002 Z. z. Na jej základe sa konštituoval Ordinariát ozbrojených síl v SR, teda osobitná arcidiecéza na čele s biskupom pre armádu, políciu a väzenstvo.

Ďalšia bola Zmluva medzi SR a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní publikovaná v Zbierke zákonov SR formou Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR č. 394/2004 Z. z.

Treťou v poradí je Zmluva medzi SR a Svätou stolicou o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi, ktorá ustanoví v akej miere bude štát uvedenú cirkev dotovať. Táto zmluva doteraz nie je schválená. Predchádzať by jej mala komplexná úprava financovania všetkých cirkví a náboženských spoločností prostredníctvom nového zákona o ich finančnom zabezpečení.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Návrh Zmluvy o práve uplatňovať výhrady vo svedomí určuje rozsah a podmienky realizácie tohto práva. Výhrada vo svedomí sa bude uplatňovať iba v súlade s tým, čo určuje zmluva, pričom sa upriamuje na tieto sféry: zdravotníctvo, oblasť činnosti v ozbrojených silách, oblasť súdnictva, oblasť výchovy a vzdelávania a oblasť životného prostredia alebo bezpečnosti práce. Táto zmluva ale vyvoláva medzi politikmi, ako aj medzi verejnosťou rozporuplné reakcie. Viacerí tvrdia, že táto zmluva je diskriminačná a dáva viac práv katolíkom ako ostatným občanom. Proces jej schvaľovania nie je stále ukončený, a aj keď pred každým volebným obdobím býva pomerne diskutovanou témou, doteraz sa v rozložení daných politických strán v parlamente na Slovensku nepodarilo nájsť jej optimálne znenie, či podobu, ktorá by vyhovovala.

Zmluva medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami

Aby sa vyhovelo požiadavkám nekatolíckych cirkví na Slovensku, týkajúce sa rovnosti týchto inštitúcií s právami a postavením Katolíckej cirkvi vychádzajúcich zo Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou, bolo potrebné novelizovať platný zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení náboženských spoločností. Novelizácia vyšla v Zbierke zákonov pod číslom 394/2000. V zmysle § 4 ods. 5 tejto novely môžu tieto cirkvi a náboženské spoločnosti uzatvárať zmluvy so štátom.

11 cirkví a náboženských spoločností túto možnosť aj využilo a pripravilo návrh takejto zmluvy, ktorú schválili ich najvyššie orgány. Na základe rokovaní medzi poverenými zástupcami cirkví a vtedajším predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom, predložil 3. júla 2001 predseda Ekumenickej rady cirkví v SR Július Filo návrh zmluvy ministrovi kultúry Milanovi Kňažkovi. Po viacerých pripomienkach a úpravách, dňa 14. marca 2002 NRSR so súhlasom vzala na vedomie text tejto zmluvy. Za účasti prezidenta SR, predsedu NRSR, predsedu vlády SR a štatutárnych zástupcov dotknutých cirkví a náboženských spoločností bola dňa 14.

Podľa Čeplíkovej je v porovnaní so Základnou zmluvou medzi SR a Svätou stolicou Zmluva medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami vnútroštátnou zmluvou normatívneho charakteru sui generis, keďže tieto nie sú subjektmi medzinárodného práva. Zmluva súhrne formuluje právne postavenie ďalších registrovaných cirkví a náboženských spoločností na Slovensku. Dobrovičová tvrdí, že v podmienkach SR je táto zmluva výrazne atypická. Ide o nový druh vnútroštátnej zmluvy a podľa vyjadrenia hlavného experta pre prípravu tejto zmluvy, D.

Zmluva tiež predpokladá uzatváranie osobitných, čiastkových zmlúv medzi štátom a týmito cirkvami v oblasti školstva, finančného zabezpečenia, výkonu pastoračnej služby v ozbrojených silách a policajných zboroch, či uplatňovania výhrad vo svedomí. Dňa 21. augusta 2003, uznesením č. 794, vláda schválila Dohodu medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Konfesné právo SR

Konfesné právo SR možno definovať ako súbor právnych noriem definujúcich postavenie a pôsobenie registrovaných cirkví a náboženských spoločností v spoločnosti. Pramene konfesného práva možno nájsť v medzinárodných a vnútroštátnych zmluvách a dohodách, ktoré boli uzatvorené medzi štátom a Svätou stolicou či ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. SR však predovšetkým rešpektuje a garantuje ústavný záväzok slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania či viery. Článok 24 upravuje slobodu svedomia a náboženskej viery a poskytuje garancie pre dodržiavanie týchto základných ľudských práv a slobôd. pektovania medzinárodných záväzkov obsiahnutých v medzinárodných dohovoroch a paktoch.

Postavenie a pôsobenie cirkví upravuje zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. definovania postavenia a pôsobenia cirkví upravuje tiež niektoré podmienky registrácie cirkví. Ďalšie podmienky registrácie upravuje zákon č. 192/1992 Zb. Na základe uvedených zákonov pôsobí k 1. aprílu na území SR 16 cirkví a náboženských spoločností.

Slovenská republika ako prvá z postkomunistických štátov riešila problematiku usporiadania cirkevného majetku prijatím reštitučného zákona č. 282/1993 Z. z. pôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v znení zákona č. 97/2002 Z. z.. mi problémami. Podstatná časť prostriedkov sú schopné zabezpečiť si z vlastných zdrojov, ďalšiu časť získavajú od sponzorov a sesterských cirkví zo zahraničia. knutá pomoc zo strany štátu, ktorý im na základe zákona č. 218/1949 Zb. edníctvom rezortu kultúry finančné prostriedky na platy duchovných a čiastočne na prevádzku ústredí cirkví.

Uvedené zákony predstavujú najdôležitejšie normy konfesného práva. ed v oblasti školstva, pracovného a rodinného práva a civilnej služby. prospech všetkých občanov krajiny. Napriek uvedenému je však potrebné doplniť, resp. dôležitým udalostiam. Bolo to ratifikovanie Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou, podpísanej vo Vatikáne 24. novembra 2000, publikovanej pod č. 326/2001 Z. cokatolíckej cirkvi, a schválenie Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami 11. apríla 2002, publikovanej pod č. 250/2002 Z. z. stich cirkví.

Je nesporné, že formovanie konfesného práva v SR bude v budúcnosti determinované aj ustanoveniami predmetných zmlúv. dnymi spoločnosťami. všetkých občanov na poli kultúrnom, výchovno-vzdelávacom, zdravotníckom, sociálnom, charitatívnom a pastoračnom. ách a zboroch a uplatňovanie výhrad vo svedomí. ťa a úspešná aktivitu cirkví v tejto oblasti. Dňa 27. ch a ozbrojených zboroch SR, podpísaná v Bratislave 21. augusta 2001, publikovaná pod č. 648/2002 Z. z.. Na základe ustanovení tejto zmluvy Svätá stolica kanonicky zriadila 1. ozbrojených zborov SR ako špecifické biskupstvo v rámci cirkvi. V zmysle uznesenia vlády č. 1115 z 26. novembra 2003 vláda SR súhlasila, aby ordinariát pôsobil od 1. organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany. Proces budovania ordinariátu ako štátnej rozpočtovej organizácie v rezorte obrany nie je k dnešnému dňu ukončený. ami o výkone pastoračnej služby ich veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky. mi cirkvami. Obidve tieto normy upravujú predovšetkým zriaďovanie a pôsobenie cirkevných škôl a podmienky vyučovania náboženskej výchovy na štátnych školách. hlas s predmetnými normami 20. januára 2004 a slávnostný podpis obidvoch dokumentov sa uskutočnil 13. hrady svedomia. Návrh zmluvy vymedzuje rozsah a podmienky uplatnenia práva na výhradu vo svedomí v niektorých vymedzených oblastiach. mravov cirkvi. Proces schvaľovania nie je k 1. enských spoločností prostredníctvom nového zákona o ich financovaní.

V súvislosti s uzavretím rámcovej medzinárodnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou je potrebné uviesť aj implementáciu jej záväzkov do právneho poriadku SR. ho poriadku a Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom boli reflektované a zohľadnené ustanovenia čl.

V nadväznosti na ratifikovanie vnútroštátnej zmluvy medzi štátom a jedenástimi cirkvami rozhodla vláda SR 16. registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami uverejnenej v Zbierke zákonov.

Financovanie cirkví

Problematiku financovania cirkví doteraz upravuje zákon č. 218/1949 Zb. rskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov. nostiam prostriedky na platy duchovných, odvody do fondov a čiastočne na prevádzku ústredí cirkví (biskupských úradov). rády SR č. 187/1997 Z. z.

Zákon č. 218/1949 Zb. vznikol v diametrálne odlišnej politickej a historickej situácii a dnes je jeho aplikovanie ako aj princíp nevyhovujúci. dnych náboženských úkonov i s cirkevnou administratívou na úrovni farností a v odôvodnených prípadoch na osobitá pomoc štátu pri mimoriadnych vecných nákladoch. radov).

Na základe uvedeného, ako aj v dôsledku každoročného značného zvyšovania nárokov na štátny rozpočet sa vláda SR ešte koncom roka 2000 rozhodla situáciu riešaiť. ca na novej legislatívnej úprave sa realizovala v pracovnej skupine vytvorenej na ministerstve kultúry v súčinnosti s poverenými zástupcami cirkví. tu cirkvám so zreteľom na počet ich členov, pričom by zohľadňoval ich špecifické podmienky pôsobenia kategorizáciou podĺa veľkosti, s ktorou cirkvi vyjadrili svoj súhlas. pravidelnou každoročnou valorizáciou v závislosti od výšky priemernej mzdy v hospodárstve. rsky vyspelých demokratických štátoch Európskej únie (podobné riešenie existuje napr. v Belgicku, Luxembursko a Grécku). Vláda návrh zákona schválila 17. ji 2002 rozhodli, že sa návrhom zákona nebudú zaoberať. d nezodpovedá rastúcej miere životných nákladov. lnej mzdy garantovanej štátom.

Na dokreslenie tejto situácie uvádzame, že priemerná mzda duchovného poskytnutá z prostriedkov štátneho rozpočtu bola v roku cca. 9 tis. plat absolventa bohosloveckej fakulty je 5080 Sk. Zároveň nedošlo v roku pri príspevku pre cirkvi zo štátneho rozpočtu k zvýšeniu oproti roku 2003. Táto suma predstavuje 686 mil. v dôsledku viazania štátneho rozpočtu znížená o cca. 10 mil. enských spoločností. Z celkového počtu 16 cirkví a náboženských spoločností registrovaných v SR k 1. ch otázok, ktoré bude treba naliehavo riešaiť. náboženských spoločností. pôvodný návrh zákona, ktorý vláda schválila uznesením č. 376 zo 17. cirkvami. Na preklenutie súčasnej nepriaznivej situácie súvisiacej s výškou platov duchovných by mohlo zároveň dôjsť aj k úprave nariadenia vlády SR č. 187/1997 Z. ne upravila výšku ich platov. Podĺa predbežného vyčíslenia by si napr. 30% zvýšenie platov duchovným vyžiadalo dodatočné finančné prostriedky vo výške cca. 170 mil. plat duchovného vzrástol na cca. 12 tis.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vláda SR vyjadrila súhlas s riešením tejto nepriaznivej situácie. V nadväznosti na uznesenie vlády SR č. 429 z 5. tu verejnej správy na roky a že boli totiž zohľadnené finančné prostriedky v sume 170 mil. Sk na pokrytie zvýšenia platov duchovných. ch od roku je tak potrebné schváliť do konca tohto roku novelizáciu nariadenia vlády SR č. 187/1997 Z. ed a náboženských spoločností. učujú, že takto vložené zdroje sú zaručované vysoko efektívne.

Kultúrne dedičstvo a pamiatkový fond osobitne sú predmetom záujmu domácej i zahraničnej verejnosti a vyhľadávaným cieľom kultúrnej turistiky. m, obnovou, využívaním, sprístupňovaním pamiatkového fondu a jeho prostredia majú multiplikačný efekt pre viacero odvetví. zky. Od roku však boli prakticky úplne zastavené dovtedy osobitne vyčleňované verejné prostriedky na údržbu a obnovu sakrálnych kultúrnych pamiatok v zmysle zákona č. žiadať len o obmedzená pomoc prostredníctvom fondu Pro Slovakia. ovacie systémy ochrany vybavenia a mobiliáru proti krádežiam alebo požiarom). šetie vyžadujú neraz také náklady, ktorými cirkvi v súčasnosti nedisponujú. šd sa o podporu od roku prostredníctvom nového grantového systému Ministerstva kultúry SR, ktorý vytvára nový rámec pre efektívnejšiu podporu rozvoja kultúrnych aktivít a projektov na Slovensku. mci grantového systému existuje aj program podpory revitalizácie a záchrany pamiatkového fondu Obnovme si svoj dom, kde môžu participovať aj cirkvi ako vlastníci národných kultúrnych pamiatok. šitý faktor, ktorým je údržba sakrálnych kultúrnych pamiatok vo vlastníctve cirkví predstavujúcich však národné kultúrne dedičstvo nás všetkých. kultúrnych pamiatkach je totiž na Slovensku okolo 3 tisíc cirkevných nehnuteľností a počet sakrálnych hnuteľných kultúrnych pamiatok je 14,5 tisíc, pričom mnohé sú v dezolátnom stave. jomné možnosti oboch strán. šd cirkvi z účinkovania vo verejnom a spoločenskom živote a obmedziť ich činnosť v podstate len na bohoslužobná činnosť. svoje postavenie a pôsobenie v kultúrnom dianí našej spoločnosti.

Na miestnej a regionálnej úrovni farnosti a cirkevné zbory obnovili, resp. príležitostné tematické pásma. Na širšej regionálnej ale aj celoslovenskej úrovni sú cirkvi usporiadateľom hudobných festivalov a prehliadok umeleckých telies, často s medzinárodnou účasťou. é zo sakrálnych priestorov bývajú dejiskom významných kultúrnych podujatí najmä so zameraním na sakrálnu tvorbu. enia konkrétnych spoločenských a sociálnych problémov. odliv obyvateľstva do miest. Kultúrne aktivity cirkví tak predstavujú významný prínos k dostupnosti tvorivej umeleckej činnosti pre všetky vrstvy obyvateľstva. ch podmienkach usilujú o všestranné rozvinutie svojich aktivít vo všetkých sférach života spoločnosti v súlade so svojím poslaním a tradíciami. šdami materiálnymi i možnosťami vlastného ľudského potenciálu.

Postavenie rómskeho etnika a aktivity cirkví

Sociálne, kultúrne a spoločenské postavenie tohto etnika tvorí v súčasnosti jeden z najzávažnejších spoločenských a kultúrnych problémov. nepriaznivý sociálny stav väčšiny Rómov môže viesť k nárastu napätia s majoritným obyvateľstvom so všetkými z toho vyplývajúcimi nežiaducimi následkami.

Pri sčítaní ľudu, domov a bytov v roku sa k rómskej národnosti prihlásilo približne 90 tisíc obyvateľov Slovenskej republiky. mskeho etnika, ktorého počet sa odhaduje na a 400.000. ávnej cirkvi, 1,63% k náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia a 7,59% Rómov je bez vyznania. asne vykonávaných charitatívnych, sociálnych, výchovných a vzdelávacích aktivít priamo v rómskych osadách a sídliskách. Prednostná pozornosť sa venuje pastorácii rómskych detí. neperiodické publikácie s náboženským obsahom v slovenskom, ako aj rómskom jazyku, organizujú rómske regionálne a celocirkevné podujatia, hudobné festivaly a páte a detské letné tábory. mami je však mimoriadne náročné a nemožno očakávať okamžité výsledky. štátnych a neštátnych subjektov v sfére sociálnej, zdravotníckej a výchovnej. mu pozdvihnutiu a kultivácii života rómskeho etnika. vislosti s naším vstupom do Európskej únie a aktívne sa podieľali aj na integračnom úsilí a predreferendovej kampani za náš vstup do únie. 15. spoločnej Európe. tnej legislatíve a neexistuje v rámci únie žiaden vzor, ktorý by bol záväzným štandardom. hovanie subsidiarity pri tvorbe a schvaľovaní predpisov upravujúcich postavenie cirkví a náboženských spoločností. si autonómiu národného zákonodarstva v tejto oblasti a zachovať tak kontinuitu vo formujúcom sa konfesnom právnom priestore.

Zmluva o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR

#

tags: #zmluva #o #duchovnej #službe #vzor