Zmluva o Európskej únii: Právny základ a ciele

Maastrichtská zmluva, známa aj ako Zmluva o Európskej únii (EÚ), predstavovala najradikálnejšiu revíziu základných zmlúv od vzniku Európskych spoločenstiev v 50. rokoch minulého storočia. V pondelok 7. februára uplynulo 30 rokov od podpísania dokumentu, ktorý položil základy dnešnej podoby Európskej únie.

Vznik a ratifikácia Zmluvy o Európskej únii

Samotnému podpísaniu zmluvy predchádzalo niekoľko rokov medzivládnych diskusií, až napokon na stretnutí Európskej rady v holandskom meste Maastricht prijali v dňoch 9. - 10. decembra 1991 dohodu, ktorou sa názov spoločenstva zmenil na Európsku úniu. Práve v tomto najstaršom holandskom meste, ležiacom v blízkosti hraníc s Belgickom a Nemeckom, podpísali o dva mesiace neskôr - 7. februára 1992 ministri zahraničných vecí Maastrichtskú zmluvu. Dokument potvrdili svojimi podpismi predstavitelia 12 krajín zastupujúcich Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko.

Dohoda, ktorou sa názov spoločenstva zmenil na Európsku úniu, vstúpila do platnosti 1. novembra 1993 po ratifikácii vo vtedajších členských štátoch. Tento proces však nebol jednoduchý. Napríklad v Dánsku rozhodlo o prijatí zmluvy po neúspešnom prvom referende až druhé všeľudové hlasovanie, ktoré sa konalo 18. mája 1993.

Tri piliere Európskej únie

Zmluva formulovala tri základné piliere ďalšieho vývoja:

1. Hospodársku a menovú úniu.
2. Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.
3. Spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútra.

Od podpísania dokumentu vstúpilo do EÚ ďalších 16 krajín, ktoré prijali pravidlá stanovené v Maastrichtskej zmluve a následných zmluvách. Po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ k 31. januáru 2020 má Únia 27 členských štátov.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Hospodárska a menová únia a euro

Prijatím Maastrichtskej zmluvy sa súčasne zavŕšilo niekoľko desaťročí diskusií o rozširovaní a prehlbovaní hospodárskej spolupráce v Európe. Dokument vytvoril podmienky na zavedenie jednotnej európskej meny - eura. Zmluva tiež stanovila pravidlá fungovania eura v praxi vrátane predpokladov, ktoré musí krajina splniť na vstup do eurozóny. Slovensko sa 1. mája 2004 vstupom do EÚ stalo aj členom Hospodárskej a menovej únie a od 1. januára 2009 prijalo euro potom, ako Európska rada schválila 8. júla 2008 vstup Slovenska do eurozóny. Od odsúhlasenia plánu na vytvorenie jednotnej meny sa stalo euro druhou najobchodovanejšou svetovou menou a je súčasťou každodenného života 340 miliónov obyvateľov v 19 krajinách.

Občianstvo Európskej únie

Občianstvo Únie je právo ustanovené v článku 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v článku 9 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). Každá osoba, ktorá je štátnym príslušníkom členského štátu, je automaticky občanom Únie. Toto právo je tak zakotvené v zmluvách Európskej únie (EÚ) a predstavuje kľúčový faktor pri rozvíjaní európskej identity. Občianstvo Únie nenahrádza štátne občianstvo. Dopĺňa ho a udeľuje osobám osobitné práva. Tieto práva sú bližšie špecifikované v zmluvách a tiež v Charte základných práv.

V článku 20 ZFEÚ sa ustanovuje občianstvo Únie, na ktoré majú nárok všetky osoby so štátnou príslušnosťou členského štátu. Tiež sa v ňom uvádzajú hlavné práva a povinnosti občanov Únie. V článku 9 ZEÚ sa pripomína, že všetky osoby, ktoré majú štátnu príslušnosť členského štátu, sú občanmi Únie. Vyžaduje sa v ňom, aby EÚ dodržiavala zásadu rovnosti občanov, ktorým sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr.

Občianstvo Únie dáva ľuďom právo:

• Na nediskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.
• Cestovať a mať pobyt kdekoľvek v Európskej únii.
• Hlasovať a kandidovať v európskych a miestnych voľbách v mieste, kde žijú.
• Na diplomatickú ochranu a konzulárnu pomoc vo svete od ktorejkoľvek krajiny EÚ, ak tam ich vlastná krajina nie je zastúpená.
• Obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament v akejkoľvek otázke v rámci zodpovednosti EÚ.
• Upozorniť európskeho ombudsmana na zistené prípady nesprávneho úradného postupu zo strany ktorejkoľvek inštitúcie EÚ.
• Písomne sa obrátiť na ktorúkoľvek inštitúciu EÚ v jednom z úradných jazykov EÚ a prijať odpoveď v tom istom jazyku.
• Na prístup k dokumentom Parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie, a to za určitých podmienok.
• Na účasť na verejných skúškach na vstup do verejnej služby EÚ.

V Lisabonskej zmluve bola zavedená ďalšia forma verejnej účasti - iniciatíva občanov. Tá umožňuje jednému miliónu občanov, ktorí pochádzajú z najmenej siedmich členských štátov, požiadať Komisiu, aby predložila návrh v ktorejkoľvek oblasti, v ktorej má právomoc navrhnúť právny akt.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Pristúpenie k Európskej únii

Článok 49 predstavuje právny základ pre pripojenie ktoréhokoľvek európskeho štátu k EÚ. V článku 2 sa vymedzujú hodnoty, na ktorých je EÚ založená. Krajina, ktorá požiadala o členstvo, musí:

• Byť európskym štátom.
• Rešpektovať hodnoty stanovené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a hlásiť sa k týmto hodnotám, ktorými sú: úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť a právny štát, rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a rešpektovanie pluralizmu v spoločnosti a nediskriminácie, tolerancie, spravodlivosti, solidarity a rovnosti medzi ženami a mužmi.

Krajina, ktorá požiadala o členstvo, musí zároveň spĺňať kritériá oprávnenosti. Tieto kritériá sa zvyknú nazývať kodanské kritériá, pretože boli vymedzené na zasadnutí Európskej rady v Kodani v júni 1993. Ide o tieto kritériá:

• Stabilné inštitúcie, ktoré sú zárukou demokracie, právneho štátu, ľudských práv a rešpektovania a ochrany menšín.
• Fungujúce trhové hospodárstvo a schopnosť zvládnuť hospodársku súťaž a trhové sily v EÚ.
• Schopnosť prevziať a účinne vykonávať povinnosti plynúce z členstva vrátane cieľov politickej, hospodárskej a menovej únie.

Na zasadnutí Európskej rady, ktoré sa konalo v Madride v decembri 1995, bolo doplnené, že kandidátska krajina musí byť schopná uplatňovať právo EÚ a musí byť schopná zabezpečiť, že právo EÚ transponované do vnútroštátnych právnych predpisov sa vykonáva účinne prostredníctvom vhodných správnych a súdnych štruktúr. EÚ si vyhradzuje právo rozhodnúť, kedy kandidátska krajina splnila prístupové kritériá. Samotná EÚ tiež musí byť schopná integrovať nových členov.

Postup pri žiadosti o členstvo:

1. Žiadosť: Európska krajina, ktorá spĺňa kritériá uvedené v článku 2 ZEÚ, predloží Rade EÚ formálnu žiadosť. Rada EÚ informuje o tejto žiadosti Európsky parlament, Európsku komisiu a národné parlamenty.
2. Stanovisko Európskej komisie: Po konzultácii s Radou EÚ vydá Európska komisia stanovisko k žiadosti o členstvo v EÚ podanej príslušnou krajinou.
3. Štatút kandidátskej krajiny: Štatút kandidátskej krajiny udeľuje krajine Rada EÚ jednomyseľne po tom, ako Komisia vydá priaznivé stanovisko, pod podmienkou schválenia Európskou radou.
4. Rokovania: Rokovania sa otvárajú po tom, ako Rada EÚ vydá jednomyseľné rozhodnutie. Rokovania sa uskutočňujú na medzivládnych konferenciách medzi vládami krajín EÚ a vládou kandidátskej krajiny. Acquis (súbor právnych predpisov EÚ) sa v záujme efektívnej organizácie rokovaní rozdelí na oblasti politiky. (V súčasnosti existuje 35 oblastí politiky čiže „kapitol“.) Rada EÚ môže stanoviť úvodné kritériá alebo referenčné hodnoty pre uzavretie rokovaní pre všetky kapitoly alebo priebežné kritériá pre určité konkrétne kapitoly. Rozhodnutie stanoviť kritériá vychádza zo správy o preverovaní vypracovanej po procese preverovania v jednotlivých kapitolách. Kapitolu je možné predbežne uzavrieť len vtedy, keď kandidátska krajina preukáže, že acquis v danej kapitole už implementovala - alebo že ho do dňa pristúpenia implementuje, a pokiaľ splnila stanovené kritériá. Počas predvstupovej fázy Komisia monitoruje úsilie kandidátskej krajiny pri implementácii acquis. Zároveň kandidátskym krajinám počas tohto procesu pomáha prostredníctvom nástrojov predvstupovej pomoci, ako je TAIEX. Prechodné opatrenia - strany tiež diskutujú o tom, či (a ako) sa niektoré pravidlá môžu zavádzať postupne, aby mala pristupujúca krajina alebo členské štáty (krajiny) EÚ čas na prispôsobenie. O tejto otázke sa diskutuje najmä v konečných fázach rokovaní. Komisia v priebehu celého procesu informuje Radu EÚ a Európsky parlament, a to najmä prostredníctvom každoročných balíkov týkajúcich sa rozširovania, ktoré sa skladajú z horizontálneho strategického dokumentu vo forme oznámenia o politike rozšírenia a správ o jednotlivých krajinách. O týchto dokumentoch rokuje Európsky parlament a svoje pripomienky predkladá v uzneseniach prijatých v pléne. Kandidátske krajiny tiež zostavujú každoročné národné programy, v ktorých hodnotia vlastný pokrok v implementácii jednotlivých kapitol acquis.
5. Pristúpenie: Keď sú dokončené prístupové rokovania po konečnom uzavretí všetkých kapitol v balíku, konferencia členských štátov (krajín) EÚ, ktorá pripravuje text, vypracuje a dokončí zmluvu o pristúpení. Zmluvu o pristúpení musí jednomyseľne schváliť Rada EÚ, pričom musí získať súhlas Európskeho parlamentu. Zmluvu potom podpíše každý členský štát EÚ a prístupová krajina. Pred nadobudnutím účinnosti musí zmluvu o pristúpení ratifikovať v súlade s vlastným ústavným postupom každý členský štát EÚ a prístupová krajina.

Rôzne aspekty zmluvy

Právny rámec pre medzinárodné dohody

Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie sa týka medzinárodnej dohody, uplatniteľným právnym základom je článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie spolu s článkom 81 ods. 3. V súvislosti so 14 rozhodnutiami Rady prijatými v rokoch 2015 až 2017 týkajúcimi sa pristúpenia niekoľkých tretích štátov k Haagskemu dohovoru z roku 1980 sa vzhľadom na povahu tohto legislatívneho aktu nevykonalo žiadne osobitné posúdenie vplyvu.

Ochrana práv dieťaťa

Európska únia si stanovila za jeden zo svojich cieľov presadzovanie ochrany práv dieťaťa, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Jeden z hlavných cieľov nariadenia je zabrániť únosom detí medzi členskými štátmi stanovením postupov na zabezpečenie bezodkladného návratu dieťaťa do členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Nariadenie Brusel IIa na tento účel zahŕňa vo svojom článku 11 postup stanovený v Haagskom dohovore z roku 1980 a dopĺňa ho o objasnenie niektorých jeho aspektov, najmä vypočutie maloletého dieťaťa, časovú lehotu na vydanie rozhodnutia po podaní žiadosti o návrat a dôvody pre nenavrátenie dieťaťa. Tento návrh je zjavne spojený so všeobecným cieľom ochrany práv dieťaťa zakotveným v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Za zmienku stojí aj prepojenie s podporou využívania mediácie pri riešení cezhraničných rodinných sporov. sa takisto uplatňuje na rodinné právo v rámci spoločného európskeho justičného priestoru. Haagsky dohovor z roku 1980 takisto podporuje zmierlivé riešenie rodinných sporov. Jedna z príručiek osvedčených postupov podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980, ktoré uverejnila Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného, je venovaná používaniu mediácie pri riešení medzinárodných rodinných sporov týkajúcich sa detí, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti dohovoru.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Obchodné aspekty

Zmluvné strany sa dohodli, že zásada slobody tranzitu je základnou podmienkou dosiahnutia cieľov tejto dohody. Určovanie colnej hodnoty tovaru v rámci obchodu medzi zmluvnými stranami sa riadi Dohodou o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994. Cieľom tejto kapitoly je stanoviť zásady, ktoré sa vzťahujú na sanitárne a fytosanitárne opatrenia a otázky dobrých životných podmienok zvierat v rámci obchodu medzi zmluvnými stranami. Zmluvné strany diskutujú a vymieňajú si informácie o existujúcich sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach a o opatreniach týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat, ako aj o ich vývoji a uplatňovaní.

Duševné vlastníctvo

Zmluvné strany pripomínajú svoju povinnosť zabezpečiť primerané a účinné vykonávanie medzinárodných dohôd týkajúcich sa duševného vlastníctva, ktorých sú zmluvnými stranami, vrátane Dohody WTO o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „dohoda TRIPS“). Zmluvné strany sa dohodli na výmene názorov a informácií o svojej právnej úprave a medzinárodných postupoch týkajúcich sa ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva, ktoré majú vplyv na transfer technológií.

tags: #zmluva #o #europskej #unii #eur #lex