
Slovenský štát, existujúci v rokoch 1939 až 1945, predstavuje kontroverznú kapitolu slovenských dejín. Jeho vznik bol výsledkom komplexných politických udalostí a medzinárodných vplyvov. Toto obdobie sa vyznačovalo špecifickým politickým systémom, hospodárskymi zmenami a sociálnymi opatreniami, ktoré formovali život obyvateľov.
Vyhlásenie nezávislosti Slovenska 14. marca 1939 bolo zavŕšením dlhodobého vývoja slovensko-českých vzťahov a vzostupu Nemecka v 30. rokoch 20. storočia. Počas prvej Česko-Slovenskej republiky (1918 - 1938) vláda v Prahe odmietala poskytnúť Slovensku autonómiu, ktorá bola dohodnutá Pittsburskou dohodou v roku 1918. Vláda sa snažila vytvoriť tzv. československý národ a presadzovala ideológiu čechoslovakizmu, ktorá popierala existenciu svojbytného slovenského národa.
V 30. rokoch bolo zrejmé, že táto politika zlyhala a slovensko-české vzťahy bolo potrebné riešiť inak. Boj za slovenskú autonómiu viedla Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS). Po anektovaní Rakúska Nemeckom v marci 1938 a Mníchovskej dohode v septembri 1938 sa Nemecko dostalo do pozície, v ktorej kontrolovalo celý región. Vodcovia HSĽS sa obávali, že česko-slovenská vláda nebude schopná ubrániť Slovensko v prípade ohrozenia.
Berlín uvažoval o podpore slovenskej štátnosti, ak by sa novovzniknutý štát stal jeho spojencom. V kontexte týchto udalostí Snem Slovenskej krajiny 14. marca 1939 hlasoval za túto alternatívu. O deň neskôr, 15. marca 1939, sa české a moravské územia stali protektorátom a 1. septembra 1939 Nemecko napadlo Poľsko.
Slovenský štát bol charakterizovaný ako autoritatívny režim, v ktorom dominantné postavenie mala politická strana HSĽS. Heslom štátu bolo: "Jeden vodca, jeden národ, jedna strana". Išlo o klerofašistický štát, ktorý kombinoval kresťansko-katolícke princípy s ideológiou fašizmu. V júli 1939 bola prijatá Ústava Slovenskej republiky, ktorá uzákonila štátne symboly. Slovenský národ sa mal podieľať na štátnej moci prostredníctvom HSĽS.
Prečítajte si tiež: Politika a katolicizmus
Napriek autoritatívnemu charakteru sa režim nevyznačoval extrémnou totalitou. Odporcovia neboli prenasledovaní tak intenzívne ako v iných totalitných režimoch a za pokus o založenie novej politickej strany nehrozil trest smrti. Významnou zložkou štátu bola Hlinkova garda.
Na čele štátu stál prezident Jozef Tiso, ministrom vnútra a zahraničných vecí bol Ferdinand Ďurčanský a predsedom vlády Vojtech Tuka. Vo vnútri HSĽS existovali dve krídla: umiernené/konzervatívne (Tiso, Ďurčanský), ktoré chcelo postupne získať nezávislosť od Nemecka, a radikálne/fašistické (Tuka, Alexander Mach), ktoré sa chcelo čo najviac primknúť k Nemecku. Politická kríza v roku 1940 viedla k Salzburským rokovaniam, na ktorých Hitler odvolal Ďurčanského a do funkcií ministrov vymenoval Alexandra Macha a Vojtecha Tukana.
Hospodárstvo Slovenského štátu bolo ovplyvnené vojnovými podmienkami a závislosťou od Nemecka. Štátny rozpočet bol závislý od Nemecka. Významným odberateľom priemyselných výrobkov bolo Nemecko a neutrálne štáty.
Priemysel sa rozvíjal najmä vďaka zbrojnej výrobe. V roku 1939 pracovalo v zbrojnom priemysle 24 650 zamestnancov, čo viedlo k nárastu celkovej priemyselnej výroby o 62%. Medzi významné odvetvia patrili papier, celulóza, cukor a drevo.
Poľnohospodári museli zabezpečiť sebestačnosť krajiny. Cestná infraštruktúra bola zameraná na smery do ZSSR a Poľska. Mnohí Slováci odchádzali za prácou do Nemecka, najmä do zbrojného priemyslu.
Prečítajte si tiež: Sociálny, politický, ekonomický a kultúrny poriadok sveta
Obchodovanie s neutrálnymi štátmi prebiehalo bez problémov, ale obchodovanie s Nemeckom viedlo k vytvoreniu obrovského dlhu, ktorý nebol dodnes splatený. Na úsporu sa zaviedol letný čas.
Napriek vojnovým podmienkam došlo k výraznému zlepšeniu životných podmienok obyvateľstva. Boli zavedené prídavky na deti, úpravy miezd a dôchodkov, zimná výpomoc pre najchudobnejších a výstavba lacných obydlí pre robotníkov. Začala sa aj výstavba nemocníc a sanatórií. Kúpyschopnosť obyvateľstva však zostávala na nízkej úrovni. Robotník zarobil denne od 4 do 20 korún (KS), pričom 1 kg chleba stál 2,20 KS, 1 kg cukru 6 KS, 1 kg masla 20 KS a 1 liter mlieka 2 KS.
Vláda vydala Zákon o pracovnej povinnosti, ktorý nariaďoval nezamestnaným od 18 do 60 rokov nastúpiť na určené pracovné miesto, inak boli zaradení do vojenskej pracovnej služby. Pokles nezamestnanosti bol čiastočne spôsobený aj odchodom českých a židovských zamestnancov. Obmedzila sa práca v nedeľu.
V období Slovenského štátu sa rozvíjala aj kultúra a veda. Vo výtvarnom umení tvorili Martin Benka, Vincent Hložník a Ľudovít Fulla. V hudbe pôsobili Mikuláš Schneider Trnavský, Eugeň Suchoň, Alexander Moyzes a Gejza Dusík. Medzi populárnych spevákov patril František Krištof Veselý.
Vznikli a rozvíjali sa významné vedecké a kultúrne inštitúcie, ako Slovenská národná knižnica, Slovenská akadémia vied a umení, Slovenské národné múzeum a Štátny archeologický ústav.
Prečítajte si tiež: Pohľady na sociálny a politický rozpor
Vnútorná a zahraničná politika Slovenského štátu bola úzko prepojená s Nemeckom. Dôkazom toho bola účasť slovenských jednotiek na útoku na Poľsko v septembri 1939 a pristúpenie k Paktu troch veľmocí v novembri 1940. V júni 1941 sa Slovenský štát pridal k útoku na Sovietsky zväz.
V Ilave boli uväznení ľudia podozriví z ohrozovania štátu, väčšinou členovia komunistickej strany. Z politických dôvodov sa tu nikdy nevykonával trest smrti. V septembri 1941 bol vydaný Židovský kódex, ktorý obsahoval zákony namierené proti Židom. V rokoch 1942 boli Židia deportovaní do koncentračných táborov.
Proti režimu Slovenského štátu vznikol domáci a zahraničný odboj. V Londýne vznikol občiansky odboj, ktorý viedol Edvard Beneš a jeho cieľom bolo obnovenie ČSR. V Moskve vznikol komunistický odboj, ktorého cieľom bolo vytvorenie sovietskeho Slovenska.
V auguste 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, ktoré bolo pokusom o zvrhnutie režimu a pripojenie sa k Spojencom. Povstanie bolo potlačené nemeckými vojskami a viedlo k ďalším represáliám a obetiam.
tags: #politický #hospodársky #a #sociálny #vývoj #Slovenského