Zmluva o Európskom spoločenstve: História, Princípy a Vývoj

Európska integrácia prešla zložitým vývojom, ktorý sa vyznačoval obdobiami jednoty a rozdelenia. Od rozpadu Západorímskej ríše a ríše Karola Veľkého sa Európa častejšie uberala cestou územného delenia a narastania rozdielov. Napriek tomu sa v dejinách objavovali snahy o zbližovanie a zjednotenie, ktoré vyvrcholili v moderných integračných projektoch.

Historické Korene Európskej Integrácie

Ríša Karola Veľkého a Stredoveká Európa

Ríša Karola Veľkého (747-814) je často spomínaná v kontexte dejín európskej integrácie. Karol Veľký, označovaný aj ako "otec Európy", vytvoril rozsiahlu ríšu so značnou jednotou a unitárnou správou. Po jeho smrti sa však Franská ríša rozdelila (843 Verdun). V 16. storočí stratila Európa aj náboženskú jednotu, ktorá bola dovtedy spojená s používaním latinčiny.

Kultúrna a Politická Jednota v Novoveku

Čiastočná jednota nastala v kultúrnej oblasti počas humanizmu a renesancie koncom 17. storočia. Francúzština a francúzska kultúra dosiahli zjednotenie európskych elít (s výnimkou Anglicka). Toto obdobie vyvrcholilo osvietenským hnutím a kozmopolitným myslením (Francois Voltaire, Charles Louis de Montesquieu, Isaac Newton, David Hume, Jean Jacques Rousseau, Denis Diderot a iní). V 18. storočí sa kultúrne a politické hranice Európy posunuli vďaka angažovaniu Ruska, ktoré sa otvorilo západnej kultúre.

Systém Rovnováhy a Revolučné Zmeny

V priebehu 17. a 18. storočia sa v Európe vytváral medzištátny systém rovnováhy. Ak jeden štát dominoval, ostatné štáty sa spájali do aliancií. Francúzska revolúcia (1789 - 1799) priniesla princípy ľudských práv a práva národov na sebaurčenie. Nástup Napoleona znamenal šírenie týchto princípov vojenskými metódami, čo zjednodušilo mapu Európy a zmodernizovalo štruktúru európskych štátov.

Viedenský Kongres a Koncert Európy

Usporiadanie európskeho systému po Napoleonových vojnách priniesol Viedenský kongres (1814 - 1815), ktorý prijal princíp legitimizmu. Zmluva o vytvorení Svätej aliancie (1815) znamenala celoeurópske zjednotenie zahraničnej politiky. Z podnetu rakúskeho kancelára Metternicha vznikol systém "európskeho koncertu" alebo "európskej harmónie".

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Priemyselná Revolúcia a Hospodárska Jednota

Priemyselná revolúcia umožnila zvýšenie výroby a hromadnú prepravu tovaru a osôb. Od druhej polovice 19. storočia možno hovoriť o európskej hospodárskej jednote, s voľným pohybom kapitálu a pracovnej sily. Napriek tomu toto nevyústilo do projektov spoločnej Európy. Naopak, hospodárska rivalita a nacionalizmus homogenitu Európy narušili.

Prvá Svetová Vojna a Medzivojnové Obdobie

Prvá svetová vojna (1914 - 1918) a versaillský mierový systém skomplikovali mapu Európy. Snahy o zjednotenie boli zriedkavé a nereálne. Vytvorená Spoločnosť národov (1919) nebola schopná zasiahnuť proti agresívnym krokom totalitných režimov. Veľká hospodárska kríza od roku 1929 zostrila hospodársku konfrontáciu a presadzovala sa teória o sebestačnosti.

Prvé Plány Európskej Integrácie

Napriek negatívnemu vývoju vznikali prvé novodobé plány európskej integrácie. V roku 1923 sa objavil manifest Pan-Európa od Richarda Coudenhove-Kalergiho. Aristide Briand v roku 1929 navrhol vytvorenie federatívneho zväzku európskych národov pod názvom "Európska federálna únia".

Druhá Svetová Vojna a Povojnové Snahy o Integráciu

Druhá svetová vojna (1939 - 1945) bola skutočnosťou, ktorá stála život viac než 60 miliónov ľudí. Počas odbojového hnutia vznikali viaceré projekty budúceho usporiadania Európy. Belgicko, Holandsko a Luxembursko uzatvorili v roku 1944 colnú a hospodársku úniu - Benelux. Winston Churchill presadzoval vznik "Rady Európy".

Povojnové Hnutia a Organizácie

Po skončení druhej svetovej vojny myšlienka zjednotenej Európy prerástla do jej skutočnej realizácie. Vznikli viaceré európske hnutia, ktoré koordinoval Koordinačný výbor. Kongres v Haagu (1948) rozhodol o vytvorení Európskeho hnutia.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Marshallov Plán a Založenie NATO

Paradoxne, jednou z významných skutočností pre zjednocovanie západnej Európy bolo spustenie železnej opony, Studená vojna a Marshallov plán. Zjednotená západná Európa sa javila ako jediná možnosť ako odolať tlaku zo strany Sovietskeho zväzu a prekonať hospodárske ťažkosti. Na konferencii v Paríži Marshallov plán východný blok odmietol. Politické a vojenské zjednocovanie západnej Európy nastalo aj založením Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Rady Európy v roku 1949.

Rada Európy

Rada Európy vznikla podpisom jej Štatútu (tzv. Londýnskej zmluvy) dňa 5. mája 1949. Cieľom Rady Európy je dosiahnuť väčšiu jednotu medzi svojimi členmi, za účelom ochrany a napĺňania ideálov a zásad, ktoré sú ich spoločným dedičstvom a uľahčenia ich hospodárskeho a spoločenského rozvoja. Sídlom Rady Európy je Štrasburg. Hlavným prostriedkom napĺňania cieľom Rady Európy je uzatváranie medzinárodných zmlúv ("európskych dohovorov") o rôznych otázkach spolupráce členských štátov.

Lisabonská Zmluva: Kľúčový Dokument Európskej Integrácie

Lisabonská zmluva, prijatá 13. decembra 2007, predstavuje dôležitý míľnik v európskej integrácii. Dopĺňa a upravuje existujúce zmluvy o Európskej únii a Európskom spoločenstve, pričom zjednodušuje štruktúru Európskej únie a zavádza nové prvky, ako napríklad voleného predsedu EÚ a systém dvojitej väčšiny pri hlasovaní. Dôležitým aspektom je aj tzv. EXIT CLAUSE, ktorá umožňuje členským štátom vystúpiť z Európskej únie.

Vznik a Ciele Lisabonskej Zmluvy

Lisabonská zmluva vznikla po neúspešnom vytvorení Ústavy pre Európu. Definitívna dohoda bola prijatá 19. októbra 2007. Zmluva sa zameriava na zjednotenie konania Európy na poli svetovej politiky a zdôrazňuje solidaritu medzi členskými štátmi v prípade teroristických útokov alebo živelných pohrôm.

Ľudské Práva a Lisabonská Zmluva

Lisabonská zmluva sa zaoberá aj ľudskými právami. Zachováva staré práva zakotvené v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a obsahuje doložku o viazanosti na Chartu základných ľudských práv Európskej únie.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Európsky Dohovor o Ochrane Ľudských Práv a Základných Slobôd

Tento dokument, podpísaný v Ríme 4. novembra 1950, obsahuje najdôležitejšie základné práva a slobody pre občanov Európskej únie, ako napríklad:

• Zákaz mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania
• Sloboda myslenia, svedomia a náboženstva
• Právo na život
• Zákaz otroctva a nútenej práce
• Právo na slobodu a bezpečnosť
• Právo na spravodlivé súdne konanie
• Zákaz retroaktivity pri trestnom postihu
• Právo na rešpektovanie rodinného, súkromného života, obydlia a korešpondencie
• Sloboda zhromažďovania a združovania
• Právo uzavrieť manželstvo

Dodatkový protokol z roku 1984 zakazuje trest smrti, s výnimkou trestu smrti uloženého v čase vojny alebo bezprostrednej hrozby vojny. V roku 2002 bol tento protokol upravený - úplne a bezvýnimočne zakázal trest smrti za akýchkoľvek okolností.

Charta Základných Práv EÚ

S Lisabonskou zmluvou sa stala Charta základných ľudských práv Európskej únie pevnou súčasťou zásad Európskej únie. Charta sa zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

Charta Základných práv EÚ hovorí o nasledujúcich právach:

• Ľudská dôstojnosť
• Právo na život
• Právo na nedotknuteľnosť osoby
• Zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu
• Zákaz otroctva a nútených prác
• Právo na slobodu a bezpečnosť
• Rešpektovanie súkromného a rodinného života
• Ochrana osobných údajov
• Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu
• Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania
• Sloboda prejavu a právo na informácie
• Sloboda zhromažďovania a združovania
• Sloboda umenia a bádania
• Právo na vzdelanie
• Slobodná voľba povolania a právo na prácu
• Sloboda podnikania
• Vlastnícke právo
• Právo na azyl
• Ochrana v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície
• Rovnosť pred zákonom
• Nediskriminácia
• Kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť
• Rovnosť medzi ženami a mužmi
• Práva dieťaťa
• Integrácia osôb so zdravotným postihnutím
• Právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku
• Právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie
• Právo na prístup k službám zamestnanosti
• Ochrana v prípade v bezdôvodného prepustenia
• Spravodlivé a primerané pracovné podmienky
• Zákaz detskej práce a ochrana mladistvých pri práci
• Rodina a pracovný život
• Sociálne zabezpečenie a sociálnu pomoc
• Zdravotná starostlivosť
• Prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu
• Ochrana životného prostredia
• Ochrana spotrebiteľa
• Právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu
• Právo voliť a byť volený vo voľbách do orgánov samosprávy obcí
• Právo na dobrú správu vecí verejných
• Právo na prístup k dokumentom
• Európsky ombudsman
• Petičné právo
• Sloboda pohybu a pobytu
• Diplomatická a konzulárna ochrana
• Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces
• Prezumpcia neviny a právo na obhajobu
• Zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov
• Právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin

Inštitucionálny Rámec Európskej Únie

Európska únia má k dispozícii inštitucionálny rámec, ktorého účelom je podporovať jej hodnoty, sledovať jej ciele, slúžiť jej záujmom, záujmom jej občanov a členských štátov, ako aj zabezpečovať konzistentnosť, efektívnosť a kontinuitu jej politík a činností. Medzi hlavné inštitúcie patria:

• Európsky parlament
• Európska rada
• Rada
• Európska komisia
• Súdny dvor Európskej únie
• Európska centrálna banka
• Dvor audítorov

Zásady Fungovania Európskej Únie

Fungovanie Európskej únie je založené na niekoľkých kľúčových zásadách:

• Zásada rovnosti občanov: Všetkým občanom sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie.
• Zásada zastupiteľskej demokracie: Občania sú na úrovni Únie priamo zastúpení v Európskom parlamente. Členské štáty sú zastúpené v Európskej rade a v Rade.
• Zásada subsidiarity: Únia koná v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni.
• Zásada proporcionality: Obsah a forma činnosti Únie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.

tags: #zmluva #o #europskom #spolocenstve #obsah