
Podnikanie na vedľajšiu činnosť ako SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba) popri zamestnaní je čoraz populárnejšie. Umožňuje zamestnancom realizovať svoje podnikateľské nápady bez toho, aby museli opustiť svoje zamestnanie. Tento článok sa zameriava na dôležité aspekty podnikania na vedľajšiu činnosť a na vzor zmluvy o fakturácii bonusu bez DPH, pričom vychádza z pravidiel platných v marci 2024.
Súbeh podnikania a zamestnania má pre zamestnanca niekoľko výhod. Udržuje si istotu príjmu zo zamestnania a zároveň si môže vyskúšať podnikanie. Keďže ide o vedľajšiu činnosť, zdravotné a sociálne poistenie za zamestnanca čiastočne hradí zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či pracuje na plný alebo skrátený úväzok.
Odlišné podmienky platia pre zamestnancov v súkromnej sfére. Na podnikanie ako SZČO budete potrebovať povolenie od zamestnávateľa, ak sa chystáte podnikať v odbore, ktorý má konkurenčný charakter voči vášmu zamestnávateľovi. V tomto prípade je však potrebné si dať pozor na to, že zamestnávateľ môže povolenie kedykoľvek zneplatniť. A vy potom musíte buď ukončiť pracovný pomer, alebo podnikateľskú činnosť.
Základným pravidlom je, že bez živnostenského oprávnenia nemôžete podnikať. Najčastejšie sa zamestnanci rozhodnú podnikať v odvetviach, ktoré spadajú pod voľnú živnosť. Pri ostatných živnostiach musíte ešte doložiť vzdelanie alebo prax. Pokiaľ teda plánujete kariéru napr. maséra, zámočníka, očnej optičky, kozmetičky, stolára alebo projektanta, neobídete sa bez osvedčenia o odbornosti. Živnostenské oprávnenie získate na živnostenskom úrade. Pokiaľ sa sídlo vášho podnikania nezhoduje s adresou vášho trvalého bydliska, potom dodáte úradne overený súhlas vlastníka nehnuteľnosti. Oprávnenie podnikať vzniká fyzickým osobám už dňom ohlásenia živnosti, najneskôr do 3 pracovných dní budú vaše údaje zapísané aj v živnostenskom registri. Pokiaľ by ste niekedy potrebovali živnosť pozastaviť (napr. sa vám zníži dopyt po službách, budete zahltený prácou v zamestnaní, ochoriete), je to jednoduché a vybavíte to aj online.
Elektronickú schránku štát zriadi fyzickým osobám - podnikateľom bezodkladne po tom, ako si zaregistrujú živnosť. Živnostníci, tak majú od štátu zriadené dve e-schránky, jednu ako podnikatelia, druhú ako občania - nepodnikatelia dovŕšením 18 rokov. Na rozdiel od právnických osôb, však nemajú podnikajúce fyzické osoby povinnosť ju využívať, chýba im totiž aktivácia tzv. elektronického doručovania. Využívanie elektronickej schránky však berte ako výhodu - systém elektronických schránok nie je dokonalý, ale uľahčí vám všetku komunikáciu s úradmi. Proces aktivácie elektronickej schránky je jednoduchý.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Ako podnikajúci zamestnanec neplatíte do konca nasledujúceho roka zálohy na zdravotné poistenie. Platiť si môžete dobrovoľné preddavky. Ale pozor: poisteniu sa nevyhnete. Na základe podaného daňového priznania v nasledujúcom roku vám zdravotná poisťovňa pripraví ročné zúčtovanie, podľa ktorého vám bude vyúčtovaný preplatok alebo nedoplatok. Výška zdravotného poistenia sa počíta ako 15 % z vymeriavacieho základu (tým je základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti neznížený o zaplatené zdravotné poistenie a sociálne poistenie / koeficient 1,486).
Pri platení sociálneho poistenia je zásadné, či ste dosiahli za predchádzajúci rok príjem vyšší ako je 7 824 € (rozhodná čiastka pre príjmy za rok 2023). Pokiaľ sú vaše príjmy nižšie alebo rovné, sociálne poistenie neplatíte. Pokiaľ sú vyššie než stanovená hranica, poistné začínate platiť od júla 2024 (resp. októbra 2024 pri predĺženej lehote na podanie daňového priznania). Výška mesačného sociálneho poistenia sa stanovuje z rovnakého vymeriavacieho základu ako pri zdravotnom poistení (vydelí sa ešte dvanástimi), minimálna suma odvodov pre rok 2024 je stanovená na úrovni 216,13 €.
Z podnikania vám plynú príjmy a z nich odvádzate daň. V roku 2024 došlo pre fyzické osoby - podnikateľov k úprave hranice príjmov (výnosov), kedy je možné uplatniť nižšiu sadzbu dane 15% zo 49 790 eur na sumu 60 000 eur. Živnostník si môže uplatniť výdavky, ktoré slúžia na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Je na vašom rozhodnutí, akým spôsobom budete preukazovať výdavky. Pre SZČO, ktoré majú nízke výdavky je výhodné preukazovanie na základe paušálnych výdavkov. Vypočítate ich ako 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Maximálna výška paušálnych výdavkov je 20 000 eur ročne. K vypočítaným paušálnym výdavkom môžete pripočítať aj zaplatené poistné na zdravotné a sociálne poistenie počas roka. Pri vyšších výdavkoch je vhodné zvoliť iný spôsob preukazovania, ktorý už vyžaduje vedenie účtovníctva. Zvoliť môžete napríklad zjednodušené účtovníctvo, tzv. daňovú evidenciu.
Výšku dane stanovíte vyplnením daňového priznania. vyjde vám základ dane, z ktorého vypočítate 15, 19 alebo 25 % daň z príjmov (základ dane znížte o nezdaniteľné časti napr. Dajte si pozor, že ako zamestnanec do daňového priznania uvádzate aj príjmy zo zamestnania. Daňové priznanie odošlete finančnej správe cez jej vlastný portál. Termín odovzdania je za prechádzajúce zdaňovacie obdobia do 31. marca (môže sa o niekoľko dní posunúť, ak tento deň pripadne na nepracovný deň, tento rok je to 2.4.2024). V každom prípade však môžete využiť možnosť odkladu tohto termínu o ďalšie 3 mesiace, obvykle teda až do 30.
Platcom DPH sa môžete stať aj ako SZČO na vedľajšiu činnosť. Daň z pridanej hodnoty je pre podnikanie na vedľajšiu činnosť pomerne zložitá.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Ako SZČO na vedľajšiu činnosť pravdepodobne nevediete účtovníctvo a patríte medzi neplatiteľov DPH. V takom prípade sú vaše faktúry najjednoduchšie.
Faktúra pre neplatiteľa DPH by mala obsahovať:
Príklad správne vystavenej faktúry - obsahuje všetky údaje a je prehľadná. Aby ste zákazníkovi jej uhradenie uľahčili, môžete pridať aj QR kód na zaplatenie mobilom. Vo fakturačnom programe iDoklad takú faktúru vystavíte okamžite na pár kliknutí.
Samostatnou kapitolou je fakturácia do zahraničia. Faktúry vystavujete v cudzej mene a uvádzate čísla účtu v medzinárodnom formáte, tzv. IBAN. Ak vediete účtovníctvo alebo ste platcom DPH, musí byť na faktúrach o niečo viac údajov.
Vzor zmluvy o fakturácii bonusu bez DPH je potrebné prispôsobiť konkrétnym potrebám a okolnostiam. Nižšie uvádzame príklad, ktorý je potrebné konzultovať s právnikom alebo daňovým poradcom:
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
medzi
[Adresa/Sídlo]
[IČO/DIČ]
(ďalej len "Poskytovateľ")
a
[Adresa/Sídlo]
[IČO/DIČ]
(ďalej len "Odberateľ")
V [Miesto], dňa [Dátum]
[Meno a priezvisko/Názov spoločnosti]
[Podpis]
Poskytovateľ
[Meno a priezvisko/Názov spoločnosti]
[Podpis]
Odberateľ
Fakturácia na prelome rokov býva výzvou pre mnohých podnikateľov, najmä keď do hry vstupujú legislatívne zmeny v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH). Pre rok 2025 dochádza k významným úpravám sadzieb DPH, ktoré môžu ovplyvniť nielen fakturačné procesy, ale aj celkovú administratívu.
Od začiatku roka 2025 sa na základe novely zákona č.222/2004 Z. z. o DPH zavádzajú nové sadzby DPH. Hlavné zmeny sú nasledovné:
Pri fakturovaní na prelome rokov je rozhodujúci deň vzniku daňovej povinnosti, ktorý určuje, aká sadzba DPH sa použije. Podľa §19 zákona o DPH platí:
To znamená:
Príklad: Firma dodala tovar 29. decembra 2024, no faktúru vystavila 3. januára 2025. Platí, že daňová povinnosť vznikla v decembri, a preto sa na faktúre použije sadzba 20 %.
Ak prijímate zálohové platby na prelome rokov, je dôležité presne určiť, kedy vznikla daňová povinnosť:
Po dodaní tovaru alebo služby sa vystaví konečná faktúra. Pri zmene sadzby DPH medzi prijatím zálohy a dodaním je potrebné v konečnej faktúre zohľadniť rozdiel v sadzbách.
Príklad: Záloha prijatá 15. decembra 2024: sadzba 20 %. Dodanie tovaru - doúčtovanie 5. januára 2025: sadzba 23 %.
Pri opravách základu dane podľa § 25 zákona o DPH je tiež dôležitý deň pôvodného plnenia. Ak je opravný doklad (dobropis alebo ťarchopis) vystavený na dodávku, ktorá bola realizovaná pred 1. januárom 2025, použije sa pôvodná sadzba DPH.
Príklad: Tovar bol dodaný 10. decembra 2024 so sadzbou 20 %. Dobropis vystavený v januári 2025 bude obsahovať sadzbu 20 %.
Podnikatelia by mali upraviť svoje fakturačné systémy tak, aby umožňovali používanie rôznych sadzieb DPH v závislosti od dátumu vzniku daňovej povinnosti. Tieto úpravy zahŕňajú:
Aby ste predišli problémom s daňovým úradom, vyhnite sa týmto chybám:
Fakturácia na prelome rokov si vyžaduje zvýšenú pozornosť a dôkladnú prípravu, najmä v roku 2024/2025, keď nastanú výrazné zmeny v sadzbách DPH. Správne pochopenie pravidiel a implementácia vhodných procesov vám pomôžu minimalizovať riziká a zabezpečiť súlad s legislatívou.
To, ako má vyzerať faktúra, neupravuje žiaden zákon, avšak fyzické či právnické osoby pri vystavovaní by mali dbať na to, aby faktúra obsahovala povinné náležitosti podľa týchto zákonov:
Pojem faktúra pozná len zákon o DPH. V zákone o účtovníctve je to účtovný doklad, v Obchodnom zákonníku je to obchodný dokument. Podľa zákona o DPH je faktúra každý doklad alebo oznámenie, ktoré môže byť vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme. Spravidla teda môžeme povedať, že faktúru vystavujú najmä osoby, ktoré sú povinné vyhotoviť faktúru podľa zákona o DPH. Iné osoby (napr. neplatiteľ DPH) vyhotovuje účtovný doklad, či obchodný dokument.
Podľa § 72 zákona o DPH sa povinnosť vyhotoviť faktúru týka platiteľa DPH, a to v prípade:
Nakoľko sa zákon o DPH týka najmä platiteľov DPH, ustanovuje však aj dva prípady, kedy je neplatiteľ DPH povinný vystaviť faktúru podľa zákona o DPH, ktoré sme uviedli vyššie (t. j. pri dodaní nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu a pri poskytnutí služby zahraničnej zdaniteľnej osobe s miestom dodania v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, a to pri prijatí platby a pred dodaním služby).
Neplatiteľ DPH je však povinný vystaviť účtovný doklad pri predaji tovaru alebo poskytnutí služby, ktorým preukáže skutočnosť, že dodanie tovaru alebo poskytnutie služby sa naozaj uskutočnilo. Vystaveným dokladom za dodanie tovaru alebo služby neplatiteľ DPH požaduje od odberateľa aj odplatu za toto dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. Podnikatelia často v praxi vystavujú aj zálohové faktúry, resp. preddavkové faktúry (predfaktúry), ktoré však nie sú účtovným ani daňovým dokladom. Takouto faktúrou sa však podnikateľ chce chrániť pred rizikom nezaplatenia za tovar, či službu zo strany odberateľa (jeho zákazníka).
V prípade, ak faktúru vystavuje podnikateľ a riadi sa zákonom o DPH, t. j.:
Neplatiteľ DPH, ktorý sa riadi vyhotovením účtovného dokladu (t. j. faktúry) podľa zákona o účtovníctve má povinnosť vyhotoviť účtovný doklad bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje.
Nakoľko je faktúra nielen daňovým, ale aj účtovným dokladom, mala by obsahovať tieto povinné náležitosti ustanovené v § 10 zákona o účtovníctve (náležitosti účtovného dokladu):