Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe: História a dôsledky

Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE) bola kľúčovou bezpečnostnou zmluvou z obdobia po studenej vojne, ktorej cieľom bolo nastoliť vojenskú rovnováhu v Európe. Rusko v noci na dnešok dokončilo procedúru odstúpenia od tejto zmluvy, čím sa táto zmluva stala minulosťou.

História a ciele zmluvy CFE

Zmluva CFE bola vyjednaná a uzavretá v roku 1990, krátko po páde Berlínskeho múru, v čase, keď sa studená vojna chýlila ku koncu. Jej hlavným cieľom bolo stanoviť limity pre rozmiestnenie konvenčných ozbrojených síl v Európe, aby sa predišlo hromadeniu vojakov na hraniciach medzi Východom a Západom a udržala sa vojenská rovnováha medzi NATO a krajinami Varšavskej zmluvy. Zmluva sa týkala konvenčných zbraní, ako sú tanky, bojové vozidlá pechoty, delostrelectvo, bojové lietadlá a útočné vrtuľníky.

Ruské pozastavenie a odstúpenie od zmluvy

Rusko pozastavilo svoju účasť na CFE už v júli 2007, pričom ako dôvod uvádzalo rozširovanie NATO a nedostatok flexibility zmluvy v novom geopolitickom prostredí. V marci 2015 Moskva ohlásila, že sa zástupcovia Ruska prestávajú zúčastňovať na rokovaniach spoločnej konzultačnej skupiny pre CFE. Tento rok 10. mája ruský prezident Vladimír Putin nariadil vypovedať zmluvu. 16. mája tento krok schválila Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, a 24. mája ruskí senátori. Príslušný zákon podpísal Putin 29. mája. Ruské ministerstvo zahraničia vo vyhlásení uviedlo, že zmluva, ktorej platnosť Moskva pre Rusko pozastavila už v roku 2007, "je definitívne minulosťou".

Reakcie na ruské odstúpenie

Odstúpenie Ruska od zmluvy CFE vyvolalo znepokojenie a kritiku zo strany západných krajín. Vlády Belgicka, Holandska a Luxemburska spoločne odsúdili rozhodnutie Ruska odstúpiť od zmluvy CFE, ktorú považujú za základný kameň európskej bezpečnostnej architektúry. Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že oficiálne pozastavuje svoju účasť na Zmluve o konvenčných ozbrojených silách v Európe (CFE). Podľa NATO by "situácia, keď spojenci zmluvu dodržiavajú a Rusko nie, bola neudržateľná".

Krajiny Beneluxu spoločne vyhlásili, že sú aj naďalej pevne odhodlané kontrolovať konvenčné zbrane ako kľúčový prvok euroatlantickej bezpečnosti založenej na kľúčových princípoch a záväzkoch vrátane reciprocity, transparentnosti a súhlasu hostiteľskej krajiny.„Ruské odstúpenie prichádza v čase, keď Rusko vedie nevyprovokovanú, nezákonnú a neopodstatnenú útočnú vojnu proti Ukrajine. Tento ruský krok vedie k ďalšiemu zhoršovaniu širšej bezpečnostnej architektúry v Európe," uvádza sa v spoločnom vyhlásení krajín Beneluxu. Podľa tohto dokumentu je zmluva dôležitým právne záväzným nástrojom, ktorý prispieva k transparentnosti, bezpečnosti a stabilite a vzájomnej dôvere v euroatlantickej oblasti, ak ju implementujú všetky zmluvné štáty.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Dôsledky odstúpenia Ruska

Odstúpenie Ruska od zmluvy CFE má niekoľko závažných dôsledkov pre európsku bezpečnosť.

• Zvýšené riziko pretekov v zbrojení: Odstúpenie od zmluvy môže viesť k pretekom v zbrojení v Európe, keďže krajiny sa budú snažiť posilniť svoje konvenčné ozbrojené sily.
• Znížená transparentnosť a dôvera: Zmluva CFE poskytovala dôležitý mechanizmus na monitorovanie a overovanie konvenčných ozbrojených síl v Európe, čím prispievala k transparentnosti a dôvere medzi štátmi. Jej zánik môže viesť k zníženiu transparentnosti a zvýšeniu nedôvery.
• Posilnenie pozície Ruska: Niektorí analytici sa domnievajú, že odstúpenie od zmluvy pomôže Rusku posilniť svoju vojenskú a mocenskú pozíciu v Európe, keďže sa nebude musieť obmedzovať limitmi stanovenými zmluvou. USA vypovedaním INF vlastne Rusku pomohli posilniť si aspoň na najbližšiu dekádu jeho vojenské a mocenské postavenie v Európe.
• Oslabenie európskej bezpečnostnej architektúry: Odstúpenie od zmluvy CFE je ďalším krokom k oslabeniu európskej bezpečnostnej architektúry, ktorá sa budovala po skončení studenej vojny.

Ďalšie zmluvy o kontrole zbrojenia

Okrem CFE existovali aj ďalšie dôležité zmluvy o kontrole zbrojenia, ktoré boli podpísané počas studenej vojny a po nej. Jednou z nich bola Zmluva o raketách stredného a krátkeho doletu (INF), ktorú v roku 1987 podpísali USA a Sovietsky zväz. Táto zmluva zakazovala výrobu a držbu rakiet stredného a krátkeho doletu s jadrovými hlavicami. USA od zmluvy INF odstúpili v roku 2019, pričom ako dôvod uviedli porušovanie zmluvy zo strany Ruska.

Ďalšou dôležitou zmluvou je Nová zmluva START (Zmluva o opatreniach na ďalšie zníženie a obmedzenie strategických útočných zbraní), ktorá obmedzuje počet strategických jadrových zbraní, ktoré môžu vlastniť USA a Rusko. Táto zmluva je v súčasnosti platná, ale jej budúcnosť je neistá. Rusko sa vehementne snaží o predĺženie zmluvy START. Okrem toho sa snaží zakomponovať protiraketové systémy do zmlúv o kontrole zbrojenia a presadzuje zákaz militarizovania vesmíru. Nemá totiž technické a ekonomické kapacity pustiť sa do takýchto pretekov v zbrojení so Západom, ktorý je vo vývoji týchto zbraňových systémov ďaleko pred Ruskom.

Slovensko a európska bezpečnosť

Účastníkmi zmluvy je väčšina z 31 členských štátov NATO vrátane Slovenska. Aj keď sa zdá, že Slovensko to nemá ako ovplyvniť a ani sa ho to netýka, nie je to pravda. Naši politici musia pochopiť, kam patríme a že sa budeme musieť aj my zapojiť do úsilia posilniť európsku bezpečnosť. To znamená, že okrem čerpania eurofondov by sme sa mali začať podieľať viac na budovaní spoločných európskych spôsobilostí, ktoré by vzbudili v Rusku rešpekt. Naše predsedníctvo v OBSE by sme mali využiť na hľadanie nových prienikov o zmluvách o kontrole zbrojenia.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #konvenčných #ozbrojených #silách #v