
Zmluvy o marketingovej a mediálnej spolupráci sú v súčasnom športe bežnou praxou. Firmy a športové kluby či organizácie takto nadväzujú vzájomne výhodné partnerstvá. Pre firmy predstavuje reklama v športe efektívny spôsob, ako osloviť cieľovú skupinu a budovať povedomie o značke. Pre športové subjekty je to zase významný zdroj príjmov. Avšak, je dôležité poznať daňové aspekty, ktoré s takouto spoluprácou súvisia, aby boli náklady na reklamu správne uplatnené.
Pre uznanie nákladov na reklamu ako daňového výdavku je nevyhnutné splnenie základných podmienok definovaných v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. To znamená, že výdavok musí byť preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov.
Osobitné podmienky pre uplatnenie výdavkov na reklamu upravuje § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov. Dôležité je tiež zohľadniť § 21 ods. 1 písm. h) zákona, ktorý sa týka nedaňových výdavkov. V súlade s § 17 ods. 19 písm. i) zákona o dani z príjmov sú výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. j) súčasťou základu dane daňovníka až po zaplatení.
Spoločnosť uzatvorila zmluvu o reklame s miestnym športovým klubom (občianskym združením) vo výške 15 000 eur. Klub sa zaviazal, že počas roka 2025 umiestni v športovej hale reklamný nápis prezentujúci činnosť spoločnosti a na tričkách hráčov umiestni obchodné meno firmy.
V tomto prípade je dôležité, aby zmluva presne definovala rozsah a spôsob reklamy, aby bolo možné preukázať, že výdavok bol vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov spoločnosti. Ak sú tieto podmienky splnené, výdavok na reklamu je možné považovať za daňový výdavok.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Ak daňovník organizuje akciu na podporu predaja svojich výrobkov, v ktorej je obal výrobku vrátený zákazníkmi zahrnutý do zlosovania, prostriedky preukázateľne vynaložené na reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane poskytnutých cien) sú podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovo uznateľné.
Toto ustanovenie umožňuje firmám zahrnúť náklady spojené s organizovaním súťaží a poskytovaním cien do daňových výdavkov, pokiaľ sú tieto aktivity zamerané na podporu predaja.
Akciová spoločnosť, výrobca nealkoholických nápojov, poskytla svojim odberateľom bezodplatne chladiarenské zariadenia v jednotkovej cene vyššej ako 1 700 € za kus, a to na základe písomnej zmluvy. Odberateľ sa zaviazal využívať zariadenia na chladenie nealkoholických nápojov výrobcu a ročne odobrať zmluvou stanovené minimálne množstvá.
Výrobca nealkoholických nápojov zaradí chladiarenské zariadenia v roku odovzdania predajcovi (odberateľovi) do dlhodobého hmotného majetku a bude ich odpisovať v 2. odpisovej skupine. Tieto chladiarenské zariadenia nie sú priamo používané výrobcom, ale slúžia na podporu predaja jeho produkcie, pričom túto úlohu plnia aj u predajcu. Preto sú výdavky na ich obstaranie vo forme odpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovo uznateľné.
V tomto prípade je dôležité, aby existovala písomná zmluva, ktorá preukazuje, že poskytnutie chladiarenských zariadení je spojené s odberom tovaru od výrobcu.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Spoločnosť ako vlastník outletového maloobchodného centra a ako prenajímateľ vo vzťahu k jednotlivým nájomcom, ktorí v tomto centre prevádzkujú predajne značkového tovaru, sa v nájomných zmluvách zaviazala poskytnúť a vyplatiť jednotlivým nájomcom finančný príspevok (kapitálovú náhradu) na zníženie prvotných nákladov súvisiacich s otvorením a prevádzkovaním obchodných priestorov a prilákanie značkových predajcov do outletového centra.
Keďže uvedený náklad bol poskytnutý s cieľom generovania príjmov (výnosov) prenajímateľa a priamo súvisí s dosahovanými príjmami outletového centra z prenájmu obchodných priestorov, takúto kapitálovú náhradu je možné považovať za daňový výdavok v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
Na strane nájomcu by mala byť prijatá kapitálová náhrada posudzovaná ako zdaniteľný príjem zahrňovaný do základu dane v časovej a vecnej súvislosti či už s dobou, na ktorú sa nájomca zaviazal v nájomnej zmluve prevádzkovať obchodné priestory alebo s vynaloženými bežnými prevádzkovými alebo kapitálovými nákladmi na otvorenie a prevádzkovanie obchodných priestorov (v prípade odpisovaného HM sa postupuje obdobne ako pri zahrnovaní dotácií na hmotný majetok podľa § 17 ods. 3 písm. f) ZDP, tzn. prostredníctvom odpisov).
Právnická osoba, platiteľ DPH, ktorej hlavným predmetom činnosti nie je výroba vína, poskytla svojim najväčším odberateľom reklamné predmety vo forme fľaše vína, a to 30 ks za 20 eur/1ks bez DPH, s DPH 24 eur/1ks a 100 ks za 16 eur/1ks bez DPH, s DPH 19,20eur/1ks. Na r. 301 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby daňovník vykázal základ dane vo výške 20000eur.
Reklamné predmety, ktorých jednotková cena presiahne sumu 17 eur bez DPH, nie sú daňovým výdavkom v plnej výške. V tomto prípade daňovník sumu 600 eur (30ks x 20 eur) uvedie na r. 16 TAB A (je súčasťou r. 120 DP). Ďalších 100 ks spĺňa podmienku reklamného predmetu, pretože jeho hodnota za jeden predmet bez DPH nepresahuje 17 eur.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Reklamné predmety vo forme vína však môže daňovník poskytnúť najviac do výšky 5% zo základu dane uvedeného na r. 301 DP, čo je v tomto prípade 1000 eur. Čiastka 600 eur je pripočítateľnou položkou k základu dane na r. 120 DP.
Spoločnosť, u ktorej výroba alkoholických nápojov (vrátane vína) je hlavným predmetom činnosti, môže uplatniť do daňových výdavkov ako reklamné predmety, ktoré obstarala od iných osôb, len víno v hodnote do 17 eur za jeden predmet, a to len do výšky 5 % zo základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie.
Ak spoločnosť vykázala daňovú stratu, výdavky na reklamné predmety vo forme vína obstarané od iných osôb si uplatniť v daňových výdavkoch nemôže. Spoločnosť si môže ako reklamné predmety uplatniť alkoholické nápoje z vlastnej produkcie za podmienky, že hodnota 1 fľaše neprevýši 17 eur, a to aj vtedy, ak spoločnosť vykázala daňovú stratu na r. 301 DP.
tags: #zmluva #o #marketingovej #a #medialnej #spolupráci