
Uzatvorenie nájomnej zmluvy k nebytovým priestorom je bežný typ zmluvy, s ktorým sa stretávajú najmä podnikatelia. Nájom nebytových priestorov upravuje zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý má prednosť pred Občianskym zákonníkom. Zmluvnými stranami sú prenajímateľ a nájomca. Všeobecne nájomný vzťah vzniká na základe nájomnej zmluvy alebo zo zákona a uzatvára sa na dobu určitú alebo neurčitú. Pri nájme nebytových priestorov zákon vyžaduje písomnú formu zmluvy.
Zmluvou o nájme nebytových priestorov prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívania nebytový priestor na vopred dohodnutý účel za dohodnuté nájomné. Takúto zmluvu uzatvára väčšina podnikateľov pri nájme kancelárskych, obchodných alebo skladových priestorov.
Podstatnými náležitosťami zmluvy o nájme nebytových priestorov sú:
Zmluva, ktorá neobsahuje vyššie uvedené podstatné náležitosti, je neplatná.
Prenajímateľ a nájomca sa môžu v rámci nájomnej zmluvy dohodnúť aj na ďalších podmienkach nájomného vzťahu, a to predovšetkým:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
K ukončeniu nájomného vzťahu môže dôjsť viacerými spôsobmi.
V prípade nájmu na dobu určitú je situácia komplikovanejšia. V princípe platí, že výpovedné dôvody obsiahnuté v zákone o nájme a podnájme nebytových priestorov nemôžu zmluvné strany obmedziť.
Prenajímateľ môže vypovedať zmluvu pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dojednaný, ak:
Nájomca môže písomne vypovedať zmluvu pred uplynutím času, ak stratí spôsobilosť prevádzkovať živnosť, na ktorú si predmet nájmu najal. Pokiaľ ide o stratu živnostenského oprávnenia, tak nie je rozhodujúce, či k strate spôsobilosti prevádzkovať živnosť došlo bez zavinenia živnostníka, alebo či túto stratu zaviní živnostník svojím správaním, konaním či nekonaním. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva; oprávnenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v § 13 ods. dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania; to neplatí, ak živnostenský úrad začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. c) alebo § 58 ods. 2 písm.
Zákon o nájme a podnájme nebytových priestoroch ani Občiansky zákonník nedefinuje pojem „hrubé porušenie pokoja a poriadku“. V tejto súvislosti je možné analogicky vychádzať z ustanovení § 127 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje úpravu tzv. susedských vzťahov, v zmysle ktorých je vlastník veci povinný zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv, ako aj § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu, ak nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome. Pojem „hrubé porušenie pokoja a poriadku“ však z jazykového hľadiska vykazuje vyššiu mieru závažnosti porušenia ako pojmy uvedené v predchádzajúcej vete. Pri tomto výpovednom dôvode je nutné vychádzať z účelu nájmu nebytového priestoru a intenzitu zásahov, kt. porušujú pokoj a poriadok. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že tento výpovedný dôvod nie je možné použiť pri ojedinelých alebo jednorazových incidentoch.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Stavba, v ktorej sa nachádza predmet nájmu, musí byť stavebnotechnicky spôsobilá na užívanie v zmysle kolaudačného rozhodnutia a súvisiacich zákonov. V prípade ak takou nie je, príslušný stavebný úrad podľa § 88 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods.
Opierajúc sa najmä o odbornú právnu prax Českej a v ostatnej dobe aj Slovenskej republiky a v duchu logického odmietania prísneho formalizmu a absolútne neopodstatnenej kogentnosti ustanovení týkajúcich sa ukončenia nájmu nebytových priestorov, odborníci zastávajú názor, že výpovedné dôvody je možné rozšíriť. Uvedené je možné riešiť tak, že si zmluvné strany v nájomnej zmluve dohodnú aj iné spôsoby ukončenia nájomnej zmluvy, a to napr. odstúpenie od nájomnej zmluvy. Zmluvné strany si môžu dohodnúť v zásade akékoľvek dôvody pre odstúpenie od nájomnej zmluvy a prípadne, ak tieto dohodnuté dôvody nastanú, od nájomnej zmluvy spôsobom v nej stanoveným odstúpiť (napr.
Zaujímavou otázkou je, či môže nájom nebytových priestorov zaniknúť z dôvodu omeškania s úhradou nájomného, pokiaľ tento dôvod bol v nájomnej zmluve výslovne uvedený. Keď analyzujeme zámer zákonodarcu vzhľadom na prevažne kogentný charakter ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, najmä ustanovení o skončení nájmu, musíme dôjsť k záveru, že zákon iné udalosti, ktoré vyvolajú zánik zmluvy okrem udalostí uvedených v ustanovení § 14 nepripúšťa. Omeškanie s úhradou nájomného má svoj pôvod v plynutí času, čo je takisto objektívnou právnou skutočnosťou. Zákon konkretizuje právne skutočnosti, ktoré podľa § 14 zákona môžu spôsobiť zánik nájmu, pokiaľ sa zmluvné strany o nich nedohodnú inak. Zákonodarca pri nájme a podnájme nebytových priestorov mal záujem zaviesť striktnejší režim na právnu úpravu vzťahov a právny režim v najdôležitejších otázkach preto vyňal z úpravy Obč. zákonníka, ktorý je naopak ovládaný zásadou zmluvnej voľnosti.
Podľa § 14 zákona všetky 3 prípady sú právnymi udalosťami, a to objektívneho charakteru, nie právnymi skutočnosťami vôľového prejavu. Podľa názoru odborníkov zákonodarca skončenie nájmu upravil vyčerpávajúcim spôsobom a subsidiárna pôsobnosť Obč. zákonníka prichádza do úvahy iba v prípade aplikácie tých inštitútov, ktoré nie sú upravené v samotnom zákone, napr. pre prípad odstúpenia od zmluvy.
Právnymi skutočnosťami, ktoré vyvolajú ipso facto zánik nájmu sú podľa zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, sú iba: smrť nájomcu, zánik nájomcu ako právnickej osoby, zánik predmetu nájmu, (pokiaľ sa účastníci zmluvy nedohodli, že ani týchto prípadoch nájom nezaniká). Žiadnu inú právnu skutočnosť zákon nezaraďuje medzi právne relevantné udalosti, ktoré by ipso facto spôsobili zánik nájmu, tým prakticky ďalšiu udalosť nepripúšťa.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Zákon č. 116/1990 Zb. síce omeškanie s úhradou nájomného považuje za významnú právnu skutočnosť, avšak ho sankcionuje iba možnosťou podania výpovede zo strany prenajímateľa, samotnému omeškaniu, resp. nezaplateniu nájomného však nepriznáva takú právnu relevanciu, ktorá by mala vyvolať ipso facto zánik nájomného pomeru, preto som toho názoru, že vzhľadom na kogentný spôsob foriem zániku nájomného pomeru dohoda zmluvných strán o takejto forme zániku nájomného pomeru by nebola platná a to pre rozpor so zákonom. Nevylučuje sa však pojať do zmluvy možnosť odstúpenia od zmluvy a v rámci tohto inštitútu zakotviť za dôvod odstúpenia od zmluvy nezaplatenie nájomného, resp. omeškanie s platbou nájomného po určitú dobu. Jednoznačný právny názor na túto problematiku však (zatiaľ) v judikatúre nie je.
Pripúšťa sa zánik nájomného pomeru ipso facto nezaplatením nájomného ak, sa na tom účastníci zmluvy dohodli, ak ide o nájom iných veci než nájmu nebytových priestorov, teda tam, kde sa neaplikuje zákon č. 116/1990 Zb. Napr. v prípade prenájmu reklamných plôch (ktoré neupravuje zákon č. 116/1990 Zb. keďže nejde o nebytové priestory) v súvislosti s vydaním neodkladného opatrenia Krajský súd v Košiciach zamietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia medzi inými odôvodnil nasledovne: „odvolací súd konštatuje, že žalobca neosvedčil (vychádzajúc z dokazovania relevantného pre konanie) existenciu práva, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu, pretože nezaplatením nájomného došlo k zániku nájomného vzťahu a nadväzujúc na to neosvedčil ani potrebu upraviť pomery strán sporu.“ (Krajský súd Košice, Sp. zn.: 3Cob/87/2022, dátum vydania rozhodnutia: 25.05.2022.)
tags: #zmluva #o #najme #nebytovych #priestorov #výpovedné