
Zmluva je základným kameňom právnych vzťahov, a to najmä v oblasti autorského práva. Najčastejšie sa vyskytuje ako dvojstranný právny úkon, hoci výnimočne môže byť aj viacstranná. Podstatou zmluvy je vzájomná zhoda prejavov vôle zmluvných strán, s ktorou právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Tieto vzťahy sa vytvárajú medzi zmluvnými stranami, a ak ide o zmluvu v prospech tretieho, môžu vzniknúť aj voči ďalšiemu subjektu. Pre platnosť zmluvy je nevyhnutné splnenie všetkých náležitostí platného právneho úkonu.
Dvojstranná zmluva je tvorená dvoma jednostrannými právnymi úkonmi. Prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy, známy ako oferta. Ide o jednostranný prejav vôle navrhovateľa (oferenta) adresovaný určitej osobe alebo osobám. V tomto prejave navrhovateľ dostatočne určitým spôsobom navrhuje adresátovi (oblátovi) alebo viacerým adresátom uzavretie zmluvy s presne definovaným obsahom a zároveň vyjadruje vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme. Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom je prijatie návrhu, čiže akceptácia. Týmto prejavom vôle adresát (akceptant) dáva navrhovateľovi najavo, že s návrhom na uzavretie zmluvy súhlasí a prijíma ho s obsahom, ktorý je v ňom uvedený. Prijatie návrhu môže byť uskutočnené akýmkoľvek včasným spôsobom, pokiaľ zákon alebo samotný návrh zmluvy neustanovujú konkrétnu formu. Podmienkou vzniku zmluvy je včasné prijatie ponuky v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. Ak dôjde k zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe riadneho a včasného prijatia návrhu, zmluva je považovaná za uzavretú.
So vznikom zmluvy je obvykle spojená aj jej účinnosť, čo znamená možnosť úspešného domáhania sa plnenia, alebo naopak, možnosť plniť podľa obsahu zmluvy. V prípadoch, kde zákon vyžaduje k zmluve aj rozhodnutie príslušného orgánu, účinnosť zmluvy, na rozdiel od jej vzniku, nastane až dňom nadobudnutia právoplatnosti kladného rozhodnutia tohto orgánu. Do nadobudnutia účinnosti zmluvy sú účastníci svojimi prejavmi viazaní, pokiaľ od zmluvy neodstúpili. Záporné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu má za následok zrušenie zmluvy od začiatku (ex tunc), čím účastníci prestávajú byť zmluvou viazaní.
Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov. To znamená, že zákon pre platnosť zmluvy nevyžaduje žiadnu osobitnú formu, ak zákon neustanovuje inak. Výnimky z tejto zásady sú:
V prípadoch nedodržania zákonom požadovanej písomnej formy ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Ak účastníci nedodržia nimi dohodnutú písomnú formu, ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy boli na tej istej listine, vrátane ich podpisov.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva a jej neplatnosť
Občiansky zákonník aj Obchodný zákonník upravujú rôzne typy zmlúv. Zmluvné strany však môžu uzavrieť aj inú, v zákone nepomenovanú zmluvu, ak neodporuje obsahu alebo účelu zákona. Zmluvou sú zmluvné strany viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov ustanovených zákonom alebo na základe dohody. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku, ak právny predpis neustanovuje alebo účastníci nedohodli inak.
Licenčná zmluva je zmluva podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva inej osobe právo alebo licenciu na ďalšie používanie jeho diela na rôzne účely, ako napríklad opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj. Pre autorov diel je získanie takejto zmluvy úspechom, pretože môže ísť o "pasívny príjem".
Predmetom zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona, ako napríklad článok, kniha, hudba, výtvarné alebo architektonické dielo, softvér alebo databáza. Autorský zákon definuje aj "umelecký výkon", ktorým je predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom. Aj v súvislosti s umeleckým výkonom je možné udeliť právo na jeho používanie.
Odmena patrí autorovi za použitie diela. Autorský zákon obsahuje ohľadne záväzkového práva a autorskej odmeny len pojem "licenčná zmluva". Rozdelenie autorských príjmov na "aktívne" a "pasívne" vyplýva zo zákona o dani z príjmov a z metodického pokynu daniarov.
Príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu dosiahnuté napríklad na základe licenčnej zmluvy podľa autorského zákona sú príjmy pasívne bez odvodov.
Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva: význam a použitie
Autor má niekoľko možností, ako zdaniť svoje príjmy:
Ak sa autor rozhodne pre zdanenie v daňovom priznaní, musí sa s vyplácateľom dohodnúť, že si príjem z odmeny zdaní sám. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou.
Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať do daňových nákladov, rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitý je súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy.
2 % z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. V minulosti sa spravidla odvádzali. Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. Vyplatená odmena nepodlieha odvodom ani na jednej strane.
Nositeľom autorského práva je vždy len fyzická osoba. V SR platí zmluvná voľnosť a autorské právo definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom a dielom na objednávku nezávislého autora.
Prečítajte si tiež: Podmienky Používania Adobe Softvéru
V roku 2018 súdny dvor EÚ zverejnil rozsudok, podľa ktorého odmena pri ďalšom predaji v prospech autora pôvodného umeleckého diela nespadá pod článok 2 ods. 1 smernice o DPH, teda nie je dodaním služby ani inou zdaniteľnou transakciou podliehajúcou DPH.
#