
Prenájom nehnuteľností, najmä rodinných domov, je bežnou praxou, ktorá prináša príjem prenajímateľom a zabezpečuje bývanie nájomcom. Avšak, tento vzťah so sebou prináša aj určité riziká, najmä v súvislosti s platením nájomného. Čo robiť, ak nájomca mešká s platbou? Aké sú práva a povinnosti oboch strán? Tento článok sa zameriava na situácie, keď dochádza k omeškaniu platby nájmu rodinného domu a poskytuje prehľad o právnych možnostiach a praktických krokoch, ktoré môže prenajímateľ podniknúť.
Nájomná zmluva je základným dokumentom, ktorý upravuje vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom. V zmluve sú definované práva a povinnosti oboch strán, vrátane výšky nájomného, termínu splatnosti a podmienok ukončenia nájmu. Dôležité je, aby bola zmluva vypracovaná presne a zrozumiteľne, aby sa predišlo prípadným nedorozumeniam.
Podľa Občianskeho zákonníka, ak sa nájomca po skončení nájmu na dobu určitú neodsťahuje a prenajímateľ nepodá návrh na vypratanie nehnuteľnosti do 30 dní, nájomná zmluva sa obnovuje za rovnakých podmienok, ako bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. To znamená, že ak nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a po jej uplynutí nedošlo k žiadnej zmene, zmluva sa automaticky predlžuje.
V prípade, že po uplynutí doby určitej nedôjde k podpisu novej zmluvy, stará zmluva zaniká. Ak však prenajímateľ toleruje užívanie nehnuteľnosti nájomcom aj po tomto dátume, môže sa zmluva zmeniť na zmluvu na dobu neurčitú.
Ďalší prenájom prebiehajúci len na základe ústnej dohody môže byť problematický, pretože je ťažšie dokázať jeho podmienky. V prípade sporu je preto dôležité mať k dispozícii dôkazy o existencii a obsahu ústnej dohody.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Omeškanie platby nájomného je situácia, ktorá môže nastať z rôznych dôvodov. Nájomca môže mať finančné problémy, môže ísť o nedorozumenie alebo o úmyselné neplatenie. Bez ohľadu na dôvod, prenajímateľ má právo domáhať sa zaplatenia dlžného nájomného.
V prípade súdneho konania je na prenajímateľovi, aby preukázal, že nájomca mešká s platbou nájomného. Dôkazom môže byť napríklad nájomná zmluva, výpis z bankového účtu, svedecké výpovede a pod. Na druhej strane, nájomca môže argumentovať tým, že nájomné zaplatil, alebo že má na nezaplatenie nájomného dôvod (napríklad závady na nehnuteľnosti).
Ak nájomca užíva nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy a neplatí nájomné, prenajímateľ má právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie vzniká neoprávneným užívaním nehnuteľnosti a jeho výška sa určuje podľa obvyklého nájomného za danú nehnuteľnosť.
Je dôležité si uvedomiť, že nárok na zaplatenie dlžného nájomného a vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje. Všeobecná premlčacia doba je tri roky. To znamená, že ak prenajímateľ nepodá žalobu na súd do troch rokov od vzniku nároku, nárok sa premlčí a nájomca nebude povinný dlžnú sumu zaplatiť.
Snaha o dohodu s nájomcom je vždy prvým krokom. Ak dohoda nie je možná, prenajímateľ má právo obrátiť sa na súd. Súdne konanie však môže byť zdĺhavé a nákladné. Alternatívou je mediácia, ktorá môže pomôcť nájsť kompromisné riešenie.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Omeškanie platby nájomného je nepríjemná situácia, ktorá môže spôsobiť prenajímateľovi finančné problémy. Je preto dôležité poznať svoje práva a povinnosti a vedieť, ako postupovať v prípade, že nájomca mešká s platbou. Dôkladná nájomná zmluva, pravidelná kontrola platieb a písomná komunikácia s nájomcom sú základom pre predchádzanie problémom. V prípade sporu je dôležité hľadať dohodu, a ak to nie je možné, obrátiť sa na súd alebo mediátora.
Situácia sa môže skomplikovať, ak prenajímaná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a manželia sa rozvádzajú. V takom prípade je potrebné vyporiadať BSM, čo môže mať vplyv na nájomné vzťahy.
Ak sa manželia nedohodnú na vyporiadaní BSM dohodou, môže podať ktorýkoľvek z nich žalobu na súd. Súd pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
Ak sa nehnuteľnosť prenajíma počas trvania manželstva a príjem z prenájmu patrí do BSM, v prípade rozvodu má manžel nárok na úhradu jednej polovice uhradených splátok hypotéky, ak sa splácala z príjmu počas trvania manželstva.
Po rozvode manželstva nemôže bývalá manželka žiadať vyplatenie nájomného, lebo neexistuje žiadna nájomná zmluva. Ak dom patrí do BSM, bývalá manželka nie je povinná sa z domu vysťahovať a manžel ju z neho vyhodiť ani nemôže.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Ak rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť a nebol podaný návrh na súd o vyporiadanie BSM, a ani nedošlo k dohode o jeho vyporiadaní, potom zo zákona platí, že dom je v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov.
V tomto prípade môže spoluvlastník domu žiadať od terajšej manželky bývalého manžela, aby mu platila nájomné za užívanie domu v rozsahu jeho podielu. Keďže však nie je podpísaná nájomná zmluva, môže žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je v podstate z hľadiska finančného rovnaké ako nájomné. Tu však platí všeobecná premlčacia doba 3 roky.
Skutočnosť, že prenajímate nehnuteľnosť a máte z nej príjem, musíte ohlásiť na daňovom úrade (DÚ). Táto povinnosť vznikla v septembri 2007 novelou zákona o správe daní a poplatkov. Podľa danej novely sa registrácia na DÚ riadila podľa miestnej príslušnosti. Tá bola totožná s trvalým pobytom prenajímateľa bez ohľadu na to, kde sa prenajatá nehnuteľnosť nachádzala.
Oznamovacia povinnosť vznikala aj v prípade, že nehnuteľnosť prenajímala osoba, ktorá ju mala sama v nájme. Teda jednoducho povedané, nebola jej právoplatným vlastníkom. V prípade povinnosti platby za príjem z prenájmu nehnuteľnosti totiž to nie je rozhodujúce, či je prenajímateľ vlastníkom nehnuteľnosti alebo nie. Registrovať sa zároveň musel aj vlastník bytu alebo nehnuteľnosti, ktorý prenajal nehnuteľnosť podnájomcovi prenajímajúcemu nehnuteľnosť tretej osobe.
Od roku 2010 platí, že registračná povinnosť sa vzťahuje aj na osoby, ktoré prenajímajú iba časť bytu, nebytového priestoru, alebo časť nehnuteľnosti okrem pozemku. Znamená to, že registračnú povinnosť budú mať aj fyzické osoby, ktoré prenajímajú izbu v byte.
Daň z príjmu za prenájom nehnuteľnosti je u fyzických osôb (FO) splatná do 31. marca nasledujúceho roka, teda v lehote na podanie daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie. Prenájom nehnuteľnosti FO je oslobodený od dane do určitej výšky, ktorá sa môže meniť.
Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho získal.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.