Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie: Definícia, dôsledky a riešenia

Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie predstavujú závažný problém na trhu práce s rozsiahlymi negatívnymi dopadmi na hospodárstvo, spoločnosť a samotných zamestnancov. Na Slovensku je táto problematika upravená predovšetkým zákonom č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý definuje podmienky a sankcie za porušovanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Tento zákon úzko súvisí s definíciou závislej práce, ako ju uvádza zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce.

Definícia nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania

Nelegálna práca

O nelegálnej práci hovoríme vtedy, ak osoba vykonáva prácu pre podnikateľa ako živnostník, ale jej výkon práce napĺňa znaky závislej práce. Podľa § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci, nelegálna práca je práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, a nemá s ňou založený právny vzťah podľa osobitného predpisu (napr. Obchodný zákonník). Nelegálna práca je aj práca osoby, ktorá nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje zákon, alebo ak ide o uchádzača o zamestnanie, ktorý nesplnil oznamovaciu povinnosť.

Aby bol určitý výkon činnosti fyzickej osoby pre iného kvalifikovaný ako nelegálna práca, musia byť naplnené pojmové znaky nelegálnej práce podľa zákona. Na strane toho, kto teda pre iného vykonáva prácu podľa jeho pokynov, s jeho pracovnými prostriedkami, za účelom dosiahnutia jeho zisku, ide o nelegálnu prácu v postavení zamestnanca.

Nelegálne zamestnávanie

Nelegálne zamestnávanie nastáva, ak podnikateľ využíva závislú prácu osoby, s ktorou nemá uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 2 ods. 2 vymedzuje pojem nelegálne zamestnávanie.

Závislá práca

Zákonník práce definuje závislú prácu ako prácu vykonávanú za odmenu, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v čase a na mieste určenom zamestnávateľom a osobne zamestnancom. Závislá práca je charakterizovaná hierarchickým vzťahom medzi zamestnávateľom a zamestnancom, kde zamestnávateľ má právo kontrolovať a riadiť činnosť zamestnanca. Pre určenie, či ide o závislú prácu, je dôležité kumulatívne naplnenie všetkých znakov, pričom súdy prikladajú najväčšiu váhu otázke nadriadenosti a podriadenosti, teda riadeniu a kontrole práce.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Švarcsystém

Pojem „švarcsystém“ predstavuje závislú prácu vykonávanú samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) mimo pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu pre zamestnávateľa. Švarcsystém je nelegálny, pretože dochádza k zastretému výkonu závislej práce. Využívanie švarcsystému sa považuje za obchádzanie zákona, pretože ide o zastieranie pracovnoprávnych vzťahov.

Znaky závislej práce v kontexte švarcsystému

• Osobný výkon práce: Práca je vykonávaná osobne zamestnancom, nie prostredníctvom inej osoby.
• Nadriadenosť a podriadenosť: Vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca pri výkone práce.
• Práca podľa pokynov zamestnávateľa: Zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov zamestnávateľa.
• Práca v mene zamestnávateľa: Zamestnanec koná v mene zamestnávateľa.
• Pracovný čas určený zamestnávateľom: Čas výkonu práce je určený zamestnávateľom.

Kedy nejde o švarcsystém?

Výkon práce SZČO pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, nemožno za každých okolností subsumovať pod definíciu švarcsystému. Ak práca nie je obmedzená časovým horizontom a SZČO nepracuje v mene zamestnávateľa, nemusí ísť o švarcsystém. Práca vykonávaná na základe iných zmlúv, napr. zmluva o spolupráci, zmluva o obchodnom zastúpení, mandátna zmluva, zmluva o sprostredkovaní alebo zmluva o dielo, formou jednorazových či opakujúcich sa plnení, pri ktorých dodávateľ prác používa svoje vlastné priestory a pracovné prostriedky (alebo aj priestory a pracovné prostriedky zamestnávateľa, ktoré má SZČO v prenájme) a nepodlieha pracovným pokynom zamestnávateľa ohľadom pracovných postupov a pracovnej doby, alebo plnení poskytovaných týmto spôsobom viac odberateľom a pod., znaky závislej práce nenapĺňa a je možno ju vykonávať aj v obchodnoprávnom alebo občianskoprávnom zmluvnom vzťahu, tzn. nepôjde o švarcsystém.

Dôležité pri posudzovaní výkonu práce, a to či túto možno subsumovať pod pojem švarcsystém, je aj skutočnosť, či u zamestnávateľa pracujú na totožných pozíciách vedľa SZČO aj zamestnanci odberateľa, ktorí majú uzavreté pracovné zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer a či SZČO vykonávajú prácu za tých istých podmienok ako títo zamestnanci, napr.

Kontrola a sankcie

Kontrolné orgány

Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú len inšpektoráty práce. Príslušnými orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce na výkon inšpekcie práce sú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Národný inšpektorát práce a inšpektoráty práce.

Sankcie

• Pokuty: Inšpektoráty práce sú oprávnené uložiť pokutu za nelegálnu prácu do 331 eur. Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je inšpektorát práce povinný uložiť pokutu vo výške 2 000 eur až 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
• Dodatočné platby: Ak bola právoplatne uložená pokuta, podnikateľ je povinný okrem nej zaplatiť aj dodatočné platby (doplatenie dlžnej mzdy, preddavkov na daň z príjmu, doplatok poistného atď.).
• Ďalšie sankcie: Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie na účely zrušenia živnostenského oprávnenia. Zamestnávateľ taktiež môže čeliť trestnoprávnej zodpovednosti.

Zodpovednosť objednávateľa služieb

Zákon od 18.6.2016 prináša novinku, podľa ktorej môžu byť za nelegálne zamestnávanie zodpovední všetci objednávatelia služieb, bez ohľadu na to, či o nelegálnom zamestnávaní u ich dodávateľa vedeli alebo nie. Ak totiž podnikateľ príjme službu od dodávateľa, ktorý využíva prácu načierno, môže tým porušiť zákon a môže mu byť uložená pokuta. Ak sa pokutu za nelegálne zamestnávanie nepodarí vymôcť od dodávateľa, zaplatí ju odberateľ, ak vedel, že jeho dodávateľ porušuje zákaz nelegálneho zamestnávania.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Dopady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania

Dopady pre zamestnancov

Bez pracovnej zmluvy alebo iného formálneho pracovného vzťahu sú zamestnanci vystavení riziku nevyplatených miezd, neprimeraných pracovných hodín a zlých pracovných podmienok. Môžu byť tiež ľahko prepustení bez akejkoľvek náhrady, čo vedie k nestabilite a neistote v ich živote. Nevýhoda švarcsystému spočíva najmä v tom, že SZČO nepožíva tie isté práva ako zamestnanec, napr. zabezpečenie stravovania, nárok na platenú dovolenku, odstupné v prípade splnenia zákonných podmienok, prestávky v práci, nárok na zabezpečenie pracovných pomôcok zamestnávateľom, obmedzená miera zodpovednosti a iné.

Dopady pre zamestnávateľov

Zamestnávatelia, ktorí nelegálne zamestnávajú, čelia riziku vysokých sankcií, dodatočným platbám miezd a odvodov, ako aj ďalším konzekvenciám, vrátane straty dobrého mena a dôveryhodnosti na trhu.

Dopady pre štát a spoločnosť

Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie majú negatívne dopady aj na štát a spoločnosť. Znižujú príjmy štátneho rozpočtu z daní a odvodov, čo obmedzuje možnosti financovania verejných služieb, ako sú zdravotníctvo, školstvo a sociálne zabezpečenie. Tieto praktiky tiež narúšajú férovú súťaž na trhu práce, pretože poctiví zamestnávatelia, ktorí dodržiavajú zákony, sú v nevýhode oproti tým, ktorí využívajú nelegálnu prácu. Nelegálna práca tiež vedie k zhoršeniu pracovných podmienok a znižuje celkovú kvalitu pracovného života.

Riešenia a prevencia

Kritériá pre definovanie závislej práce

Presnejšie definovanie kritérií závislej práce by mohlo pomôcť v boji proti nelegálnemu zamestnávaniu. Tieto kritériá by mohli zahŕňať:

• Kontrola a riadenie: Pravidelné dohliadanie zamestnávateľom na prácu a poskytovanie inštrukcií.
• Integrácia do organizačnej štruktúry: Práca zamestnanca je neoddeliteľnou súčasťou bežnej činnosti firmy a zamestnanec používa firemné prostriedky a infraštruktúru.
• Závislosť na príjme: Zamestnanec dostáva pravidelnú odmenu a jeho príjem je úplne alebo prevažne závislý na jednom zamestnávateľovi.
• Používanie pracovných prostriedkov zamestnávateľa: Zamestnávateľ poskytuje nástroje, materiály a vybavenie potrebné na vykonanie práce.
• Poskytovanie odmeny: Zamestnanec dostáva pravidelnú mesačnú mzdu alebo inú formu pravidelnej odmeny.

Právne opatrenia na zamedzenie zneužívania živností

• Pravidelné kontroly: Zvýšenie počtu kontrol zo strany inšpektorátov práce, zameraných na odhaľovanie nelegálneho zamestnávania a „švarcsystému“.
• Prísnejšie sankcie: Zavedenie prísnejších sankcií za nelegálne zamestnávanie a zneužívanie živností, vrátane vyšších pokút a iných opatrení.
• Vzdelávanie a osveta: Zvýšenie informovanosti zamestnávateľov a zamestnancov o rizikách a dôsledkoch nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania prostredníctvom seminárov, školení a informačných kampaní.
• Legislatívne úpravy: Prijatie legislatívnych úprav, ktoré by jasnejšie definovali rozdiel medzi závislou prácou a samostatne zárobkovou činnosťou. Nové právne predpisy by mali obsahovať konkrétne kritériá a definície, ktoré by zjednodušili identifikáciu závislej práce a zamedzili obchádzaniu zákonov.

Príklady z praxe

V praxi sa nelegálne činnosti najviac realizujú najmä v oblasti stavebníctva, poradenských služieb, upratovacích služieb, maloobchodu a veľkoobchodu.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Príklad 1

Fyzická osoba - podnikateľ, prevádzkuje záhradníctvo; v záhradníctve pracujú fyzické osoby, ktoré nie sú zamestnancami a nemajú ani postavenie podnikateľa, pretože nedisponujú živnostenským oprávnením. Denne okrem troch zimných mesiacov dochádzajú do záhradníctva, okopávajú, sadia, štepia a vykonávajú ďalšie potrebné práce podľa pokynov podnikateľa. Podnikateľ im poskytuje pracovné prostriedky (náradie, rukavice, odev), zabezpečuje im dovoz stravy a pitný režim. Podnikateľ má s nimi uzatvorené zmluvy o poskytnutí služieb podľa § 269 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade ide o nelegálnu prácu.

Príklad 2

Živnostník vykonáva pracovnú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a s odberateľom (zastretým zamestnávateľom) ma uzatvorenú zmluvu o dielo. Pokyny na prácu mu dáva zamestnávateľ, živnostník pracuje podľa požiadaviek zamestnávateľa, zamestnávateľ dal živnostníkovi pracovné nástroje, BOZP prostriedky, určuje spôsob vykonania práce, miesto výkonu práce, stanovuje pracovný čas, eviduje pracovný čas aj dochádzku. Živnostník nemôže rozhodovať o priebehu, postupnosti krokov výkonu práce. V tomto prípade sa jedná o formu zastretého pracovnoprávneho vzťahu, kedy je nesprávne zabezpečovať predmet činností na základe zmluvy o dielo.

tags: #zmluva #nelegalne #zamestnavanie #definicia