
Európsky platobný rozkaz (EPR) je efektívny nástroj na vymáhanie cezhraničných pohľadávok v rámci Európskej únie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na podmienky, postup a praktické aspekty využitia EPR.
Európsky platobný rozkaz je upravený v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. Slovenská právna úprava je obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku (CSP), konkrétne v časti upravujúcej osobitné procesné postupy, skrátené konania a skrátené rozhodnutia (§ 269 CSP).
Nariadenie EPR sa vzťahuje na občianske a obchodné veci, pri ktorých sa uplatňujú peňažné pohľadávky. Je určený na vymáhanie pohľadávok v cezhraničných sporoch, bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Nariadenie sa neuplatňuje na daňové, colné alebo správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci. Taktiež nemožno tento inštitút použiť v prípade uplatňovania nárokov vyplývajúcich z majetkových práv týkajúcich sa manželstva alebo dedenia, v súvislosti s konkurzným konaním týkajúcim sa platobne neschopných spoločností, pri uplatňovaní sociálnych dávok, pohľadávok z mimozmluvných záväzkov.
Podmienkou pre použitie EPR je existencia cezhraničného sporu. Ide o spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci. Na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
Vydanie európskeho platobného rozkazu možno žiadať len na splatné a vyčísliteľné peňažné pohľadávky vyplývajúce z občianskych a obchodných vzťahov pri cezhraničných sporoch. Pohľadávka musí byť splatná v čase podania návrhu. Nie je možné podať návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu, ak ešte neuplynula lehota na splnenie povinnosti.
Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority
Konanie o európskom platobnom rozkaze je založené na používaní vzorových tlačív, ktoré sú prílohou nariadenia. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu sa podáva prostredníctvom vzorového tlačiva A. V návrhu musí byť pohľadávka tak opísaná a špecifikovaná, aby sa odporca na základe dostatočných informácií mohol rozhodnúť, či bude pohľadávku popierať alebo nie.
V návrhu je potrebné uviesť:
Nariadenie výslovne neprikazuje pripájať listinné dôkazy, je však vhodné ich pripojiť vo forme fotokópie, aby súd mohol hneď skonštatovať, že návrh nie je zjavne neopodstatnený.
Návrh sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami vrátane elektronickej formy, ktoré akceptuje členský štát pôvodu a sú dostupné súdu pôvodu. V Slovenskej republike sa návrh podáva v štátnom jazyku.
Súd po doručení návrhu skúma, či sú splnené všetky podmienky nariadenia EPR. V prípade nesplnenia uvedených podmienok súd návrh zamietne. Ak návrh neobsahuje nariadením vyžadované náležitosti a zároveň pohľadávka nie je zjavne neopodstatnená alebo návrh nie je neprípustný, súd poskytne navrhovateľovi príležitosť doplniť alebo opraviť návrh. Súd pri tom používa tzv. tlačivo B.
Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo
Ak sú splnené všetky požiadavky, súd vydá európsky platobný rozkaz (tlačivo E) čo najskôr, spravidla do 30 dní od podania návrhu. Spolu s európskym platobným rozkazom musí súd odporcovi doručiť aj tzv. poučenie o možnostiach, ktoré má odporca k dispozícii (tlačivo F).
Nariadenie ukladá členským štátom, aby rozkaz doručili odporcovi podľa vnútroštátneho práva, v nariadení stanovuje len minimálne požiadavky. Na Slovensku je touto vnútroštátnou úpravou ustanovenie § 174a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Akýkoľvek spôsob doručenia založený na právnej fikcii by sa nemal považovať za dostatočný pre doručenie európskeho platobného rozkazu. Z tohto dôvodu súdy v Slovenskej republike musia európsky platobný rozkaz doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Pri nemožnosti doručenia európskeho platobného rozkazu na Slovensku by sa malo postupovať podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže podľa článku 26 nariadenia ako aj podľa § 174a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom. Súd by mal teda európsky platobný rozkaz zrušiť a ďalej pokračovať v riadnom občianskom konaní.
Odporca má právo podať proti európskemu platobnému rozkazu odpor (tlačivo F), a to v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Odpor je potrebné podať na vzorovom tlačive (tlačivo F). V zmysle § 267 Civilného sporového poriadku je potrebné odpor „vecne odôvodniť“. Odpor sa podáva v listinnej forme alebo akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, vrátane elektronickej formy, akceptovanými členským štátom pôvodu a dostupnými súdu pôvodu. V Slovenskej republike je odpor proti európskemu platobnému rozkazu spoplatnený rovnako ako odpor proti platobnému rozkazu, čiže podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka (t. j. 6% z istiny).
Účinkom odporu podaného v zákonnej lehote je, že sa konanie stáva riadnym občianskym súdnym konaním. Súd môže ako formu oboznámenia napríklad zaslať odpor na vyjadrenie navrhovateľovi čo najskôr po jeho doručení.
Ak nebol proti európskemu platobnému rozkazu podaný odpor v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, súd počká ešte pár dní na prípadné doručenie odporu (čiže nevyhlasuje rozkaz za vykonateľný ihneď po uplynutí 30 dní), následne vyhlási európsky platobný rozkaz za vykonateľný, a to vo forme tlačiva typ G. A keď je európsky platobný rozkaz už vykonateľný, súd ho zároveň zasiela navrhovateľovi (doručuje mu teda súčasne tlačivo E - rozkaz a G - vyhlásenie vykonateľnosti).
Prečítajte si tiež: Nový program ESF+
Cieľom nariadenia je, aby bol európsky platobný rozkaz, ktorý bol vydaný v jednom členskom štáte a ktorý sa stal vykonateľným, považovaný za rozkaz vydaný v členskom štáte, v ktorom sa o výkon žiada. Uvedené je v kompetencii národnej legislatívy štátu, ktorý exekúciu vykonáva, teda postupuje sa podľa vnútroštátneho práva, avšak nariadenie upravuje osobitný prostriedok obrany, ktorým je návrh na odmietnutie výkonu európskeho platobného rozkazu.
Výkon sa na návrh odporcu príslušným súdom v členskom štáte výkonu odmietne, ak:
Každá krajina EÚ s výnimkou Dánska, kde sa nariadenie neuplatňuje, si určuje príslušné súdy na rozhodovanie o návrhoch na vydanie európskeho platobného rozkazu sama. Niektoré štáty určili jeden súd pre obvod celého štátu, to znamená, že pokiaľ návrh smeruje do tohto štátu, o vydaní rozkazu rozhoduje vždy len jeden určený súd (napríklad Rakúsko či Nemecko), niektoré štáty aplikujú všeobecné ustanovenia o príslušnosti zo svojich procesných kódexov (napríklad Česko a Slovensko) a podobne. Európsky justičný atlas pre občianske a obchodné veci obsahuje podrobný vyhľadávač pre určenie príslušných súdov v jednotlivých členských štátoch.
Konanie o európskom platobnom rozkaze nesmie byť v žiadnej krajine EÚ drahšie než je riadne občianske súdne konanie podľa vnútroštátnej legislatívy každej krajiny. Nemôže byť teda poplatkovo znevýhodnené.
Konanie o európskom platobnom rozkaze je voliteľným prostriedkom pre navrhovateľa (veriteľa), ktorý si stále môže zvoliť aj konanie podľa vnútroštátneho práva. Inak povedané, nariadenie o európskom konaní o platobnom rozkaze nebráni navrhovateľovi, aby pri uspokojovaní pohľadávky využil iné konanie dostupné podľa práva členského štátu alebo práva Spoločenstva.
tags: #instrument #europsky #platobny #rozkaz #podmienky