Zmluva o nešírení jadrových zbraní: Vysvetlenie a aktuálne výzvy

Úvod

Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) je medzinárodná dohoda, ktorej cieľom je zabrániť šíreniu jadrových zbraní a technológií na ich výrobu, podporovať odzbrojovanie a zabezpečiť mierové využívanie jadrovej energie. Zmluva vstúpila do platnosti v roku 1970 a má zásadný význam pre globálnu bezpečnosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na NPT, jej históriu, súčasné výzvy a budúce vyhliadky.

História a význam Zmluvy o nešírení jadrových zbraní

Dejiny jadrových zbraní sa začali v 30. rokoch 20. storočia objavom jadrového štiepenia. Počas druhej svetovej vojny vyústil vedecký pokrok a vojenský vývoj do amerického projektu Manhattan - vývoja prvej atómovej bomby. Počas studenej vojny nasledovali jadrové zbrojárske preteky medzi USA a Sovietskym zväzom, ktoré dosiahli vrchol s viac ako 60 000 bojovými hlavicami po celom svete. Zmluva o nešírení jadrových zbraní z roku 1968 mala zabrániť ich ďalšiemu rozširovaniu - nedokázala ho však zastaviť.

Od zhodenia atómovej bomby na Hirošimu sa jadrové zbrane stali jedným z najdôležitejších nástrojov moci v medzinárodnej politike.

Zmluva o nešírení jadrových zbraní je so 191 zmluvnými stranami najviac ratifikovanou dohodou o obmedzení nukleárneho zbrojenia. Krajiny bez atómových zbraní sa v nej zaviazali, že ich nebudú získavať a umožnia overovanie toho, či sa jadrové energetické programy nepremieňajú na zbrojné.

Súčasná situácia a výzvy

Po desaťročiach opatrného odzbrojovania vstupuje medzinárodná kontrola jadrových zbraní do kritickej fázy. Jadrové zbrane sa opäť dostávajú do centra globálneho diania - nie ako súčasť teoretického odstrašovania, ale ako reálna hrozba v čoraz nestabilnejšom svete.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres upozornil, že ľudstvo je "iba jedno nedorozumenie od jadrového zničenia". Svet podľa neho v súčasnosti čelí najväčšej hrozbe od vrcholu studenej vojny. Poukázal tiež na rusko-ukrajinský konflikt i na napätie na Kórejskom polostrove a na Blízkom východe.

Riziko nového jadrového zbrojenia

Inštitút pre výskum mieru varuje pred jadrovým zbrojením. Nezávislý Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) uverejnil svoju výročnú správu, v ktorej upozornil na nové jadrové zbrojenie. Riaditeľ SIPRI Dan Smith varuje pred výzvami, ktorým čelí svet v súvislosti s kontrolou jadrových zbraní, a pred vyhliadkami na nové preteky v jadrovom zbrojení. Časy, keď sa odzbrojovalo a existovala kontrola nad zbrojením, sa podľa SIPRI končia.

Hrozba odstúpenia od zmluvy

Najnovšie sa od zmluvy o nešírení jadrových zbraní chystá odstúpiť Irán, ktorý sa nachádza v ozbrojenom konflikte s Izraelom. Izrael je jednou z krajín, ktorá pravdepodobne vlastní jadrové zbrane. Hoci Izrael nikdy oficiálne nepriznal, že ich vlastní, existujú predpoklady, že modernizuje svoj jadrový arzenál.

Komplikovaná geopolitická situácia

Situácia je pritom komplikovanejšia ako v časoch studenej vojny, keď proti sebe stáli dve mocnosti - USA a ZSSR. Kým kedysi to boli dve superveľmoci USA a Rusko, ktoré stáli proti sebe, teraz sú to tri mocnosti a vzťahy medzi nimi, ktoré sú rozhodujúce pre geopolitickú situáciu vo svete. Treťou veľmocou, ktorá začala pred niekoľkými rokmi dobiehať USA a Rusko, je Čína. Jej arzenál rastie rýchlejšie ako arzenál všetkých ostatných atómových veľmocí.

Vypršanie zmluvy New START

Zásadným problémom je blížiace sa vypršanie zmluvy New START v roku 2026. Ide o poslednú právne záväznú dohodu, ktorá obmedzuje počet hlavíc a nosičov medzi USA a Ruskom. Ak by verifikácia padla, zostali by len satelitné snímky, ktoré neposkytujú dostatočnú presnosť. Hoci Rusko v roku 2023 pozastavilo svoju účasť, obe krajiny zatiaľ dodržiavajú numerické limity.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Využívanie moderných technológií

Dôvodom pre rastúci počet jadrových zbraní je aj využívanie umelej inteligencie a ďalších moderných technológií. Existuje znepokojenie, že by mohlo dôjsť k nehode, ktorá bude v tejto atmosfére nepriateľstva a nedôvery nesprávne interpretovaná.

Obavy v Európe

V Európe rastú obavy z toho, či sa dá na americký protiraketový štít spoľahnúť aj za vlády Donalda Trumpa. Táto neistota narastá a v budúcnosti by sa preto bezpečnostná politika mohla viac opierať o Francúzsko alebo o Francúzsko a Veľkú Britániu.

Jadrové mocnosti a ich arzenály

Podľa aktuálnej správy SIPRI stále vlastnia približne 90 percent svetových jadrových zbraní USA a Rusko. Toto by sa však v nasledujúcich desaťročiach mohlo zmeniť. Podľa správy SIPRI má arzenál jadrových zbraní deväť štátov - Spojené štáty, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael. K januáru 2025 ide podľa odhadov celkovo o 12 240 jadrových hlavíc. Z toho je približne 9 614 k dispozícii na potenciálne použitie.

Päť krajín - USA, Rusko, Čína, Francúzsko a Spojené kráľovstvo - je uznaných za jadrové mocnosti v Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT).

• USA: Ako prvá krajina, ktorá vyvinula a použila atómovú bombu, je dodnes považovaná za globálneho lídra v otázkach jadrovej stratégie. Hoci po studenej vojne Spojené štáty arzenál značne zredukovali, technicky ho modernizujú.

  Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

• Rusko: Najväčší jadrový arzenál má dnes Rusko - odhaduje sa na 5 459 hlavíc, z toho približne 1 718 nasaditeľných. Moskva intenzívne investuje do nových systémov, ako sú hypersonické zbrane a jadrové podmorské drony.

• Čína: Disponuje relatívne malým, ale rýchlo rastúcim arzenálom - asi 600 hlavíc, z toho 24 nasaditeľných. Peking presadzuje koncept „minimálneho odstrašovania“. Ide o stratégiu, pri ktorej krajina udržiava relatívne malý, avšak dostatočný arzenál jadrových zbraní, aby odradila potenciálnych útočníkov od útoku. Peking sa však čoraz viac sústreďuje na schopnosť druhého úderu.

• Francúzsko a Spojené kráľovstvo: Obe krajiny majú menej než 300 hlavíc. Francúzsko zdôrazňuje jadrovú suverenitu bez spoliehania sa na iné krajiny v rámci tzv. force de frappe, zatiaľ čo Británia úzko spolupracuje s USA.

• India a Pakistan: Dnes má India asi 180 hlavíc, Pakistan približne 170.

• Izrael: Izrael o svojom jadrovom programe oficiálne mlčí, ale podľa MAAE a mnohých odborníkov má krajina približne 90 bojových hlavíc.

• Severná Kórea: Od prvého testu v roku 2006 Pchjongjang pracuje na vývoji jadrových hlavíc pre medzikontinentálne rakety. Odhady hovoria o zhruba 50 hlaviciach. Skúšky, vyhrážky a propaganda sú súčasťou domácej politiky na udržanie moci v krajine.

Reálne počty však zostávajú nejasné, keďže niektoré štáty údaje nezverejňujú. Niektoré štáty navyše nerozlišujú medzi uloženými, transportovanými a deaktivovanými hlavicami.

Ďalšie dôležité dohody a zmluvy

Okrem NPT existujú aj ďalšie významné dohody a zmluvy, ktoré majú za cieľ obmedziť šírenie jadrových zbraní:

• Zmluva o jadrových zbraniach stredného doletu (INF) z roku 1987: Zakazovala pozemné rakety stredného a kratšieho doletu. Bola v roku 2019 vypovedaná Spojenými štátmi. Išlo o bilaterálnu dohodu o odzbrojení medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom (neskôr Ruskom), pričom zaväzovala obe strany do troch rokov zničiť všetky pozemné alebo pevninské jadrové rakety so stredným (1 000 - 5 500 kilometrov) a kratším doletom (500 - 1 000 kilometrov), ako aj ich odpaľovacie zariadenia a infraštruktúru, a zdržať sa výroby nových.

• Nová zmluva START: Terajšia zmluva bola podpísaná 8. apríla 2010 a nadobudla platnosť 5. februára 2011. Jej cieľom je obmedziť počet strategických, operačných jadrových hlavíc na maximálne 1 550 na krajinu. Zmluva tiež ustanovuje vzájomné kontroly vrátane 18 inšpekcií ročne a pravidelnú výmenu údajov o príslušných jadrových arzenáloch.

Príklady krajín, ktoré sa vzdali jadrových zbraní

Svet pozná aj opačné príklady: Južná Afrika v 80. rokoch vyvinula šesť jadrových bômb, ale po skončení apartheidu sa ich úplne vzdala - dodnes ide o jediný takýto prípad. Svojich jadrových zbraní sa po rozpade Sovietskeho zväzu vzdali aj Kazachstan, Bielorusko a Ukrajina.

Riziko závodu v zbrojení a diplomacia

Mieroví výskumníci upozorňujú, že posledná zmluva o kontrole jadrových zbraní medzi Ruskom a USA vyprší začiatkom roka 2026. Výskumníci pritom nevidia žiadne snahy o jej predĺženie alebo nahradenie. Už niekoľko rokov pozorujeme, že počet funkčných hlavíc a bômb sa začína zvyšovať. Staré zbrane sa stále likvidujú, ale nové pribúdajú vo väčšom množstve.

Návrat k jadrovým testom by technicky najviac pomohol Rusku a Číne, zatiaľ čo USA už disponujú rozsiahlymi dátami z minulosti.

Orgány zodpovedné za kontrolu zbrojenia sú znepokojené skutočnosťou, že čoraz viac štátov sa spolieha na civilné jadrové technológie, ktoré sa za určitých podmienok môžu použiť aj na vojenské účely. Príkladom je Irán, ktorý obohacuje urán až na 60 % - čo je technicky krok smerujúci k výrobe atómovej zbrane.

Potreba korektnej a univerzálnej zmluvy

Zmluva o nešírení jadrových zbraní, chemických a biologických zbraní ak má byť korektná, mala by byť rovnako platná pre všetky štáty. Kontrola o dodržiavaní tejto zmluvy by mala byť zabezpečená pod záštitou OSN, kde inšpektori, kontrolujúci zmluvy by mali voľný vstup na územia, všetkých krajín (vrátane Ruska, USA ako aj spomínaného Izraela).

Bezpečnosť, krajiny pred útokom zvonka v regiónoch by mali zabezpečovať iba vojská OSN a nie krajiny same. Tie by si zabezpečovali iba vnútornú bezpečnosť konvenčnými prostriedkami. Pri odmietnutí, podriadenia sa k tejto zmluve by mali byť krajiny vystavené medzinárodnej izolácií bez ohľadu na to, či daná krajina je alebo nie je veľmocou. Za takých okolností, keď jedná krajina podpíše zmluvu a druhá krajina bez toho aby bola vystavená medzinárodnej izolácií je takáto zmluva iba zdrap papiera, ktorý stavia do výhodnejšieho postavenia (z pohľadu útočnej sily) krajinu, ktorá takúto zmluvu odmietla podpísať!

tags: #zmluva #o #nesirení #jadrových #zbraní #vysvetlenie