Pakt Molotov-Ribbentrop: Fakty a dôsledky zmluvy o neútočení medzi ZSSR a Nemeckom

Vzťahy Slovenska so Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) a neskôr s Ruskou federáciou majú dlhú a zložitú históriu. Rusko je pre Slovensko geograficky a kultúrne blízke, čo viedlo k rôznym politickým a ekonomickým väzbám. V slovenskej spoločnosti sa tradične vyskytuje silná prorusky orientovaná skupina obyvateľstva, ktorá zdôrazňuje slovanskú vzájomnosť. Napriek tomu je dôležité kriticky hodnotiť historické udalosti a poučiť sa z nich.

Zmluva Molotov-Ribbentrop

Jednou z kľúčových udalostí 20. storočia, ktorá ovplyvnila vzťahy medzi ZSSR a Európou, bola zmluva o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom, známa aj ako Pakt Molotov-Ribbentrop. Táto zmluva, podpísaná 23. augusta 1939 ministrami zahraničných vecí Joachimom von Ribbentropom a Viačeslavom Molotovom za prítomnosti Stalina, mala zásadný vplyv na vývoj druhej svetovej vojny.

Kontext a okolnosti

V auguste 1939 sa Európa ocitla na pokraji vojny. Nacistické Nemecko otvorene deklarovalo svoje expanzívne ambície na východ, čo Stalinov Sovietsky zväz pozorne sledoval. Zmluva o neútočení bola vyjednaná v zložitom geopolitickom kontexte.

Obsah zmluvy

Zmluva mala dve časti: verejnú a tajnú. Verejná časť obsahovala dohody o rozsiahlej ekonomickej spolupráci medzi oboma štátmi. Tajný dodatok, ktorý bol dlho popieraný, definoval sféry vplyvu v strednej a východnej Európe. Konkrétne sa týkal rozdelenia Poľska, pobaltských štátov a Fínska.

Dôsledky paktu

Pakt Molotov-Ribbentrop mal ďalekosiahle dôsledky:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• Začiatok druhej svetovej vojny: Nemecko napadlo Poľsko 1. septembra 1939, čím sa začala druhá svetová vojna. 17. septembra 1939, v súlade s dohodou, vpadla do Poľska aj Červená armáda.
• Rozdelenie Poľska: Poľské územie bolo rozdelené medzi Nemecko a Sovietsky zväz, čo viedlo k štvrtému deleniu Poľska v histórii.
• Okupácia pobaltských štátov: Sovietsky zväz obsadil a anektoval pobaltské štáty (Litva, Lotyšsko, Estónsko).
• Územné straty: Na pakt doplatili stratou územia aj Rumunsko a Fínsko.

Spolupráca medzi ZSSR a nacistickým Nemeckom

Po porážke nacizmu sa ZSSR prezentoval ako víťaz vojny. Avšak, spolupráca medzi ZSSR a nacistickým Nemeckom mala zmluvné zakotvenie: zmluva o neútočení medzi Berlínom a Moskvou z 23. augusta 1939 (pakt Ribbentrop - Molotov) so spomínaným tajným protokolom, na ktorú nadväzovala zmluva o hraniciach a priateľstve z 28. 9. 1939 podpísaná v Moskve, v ktorej sa určil priebeh štátnych hraníc medzi Nemeckom a ZSSR naprieč územím okupovaného Poľska. Existovala aj spolupráca medzi nacistickým Gestapom a sovietskym NKVD, vyplývajúca zo zmluvy z 28. 9. 1939, v ktorej sa Nemecko a ZSSR zaviazali tlmiť všetky prejavy propagandy a činnosti, ktoré mali za cieľ obnovu Poľska. Uskutočnili sa štyri tajné konferencie medzi príslušníkmi Gestapa a NKVD, na ktorých obe strany koordinovali okrem iného represívne opatrenia proti Poliakom - ich konkrétne formy: Aktion AB (spolupráca s NKVD pri zatknutí cca.

Katyňský masaker

Jedným z najtragickejších dôsledkov sovietskej okupácie Poľska bol Katyňský masaker. V Katynskom lese bolo začiatkom roka 1940 NKVD popravených asi 20 000 - 26 000 zajatých poľských dôstojníkov, policajtov, kňazov a príslušníkov inteligencie, ktorí boli odvedení do ZSSR počas obsadenia a neskoršej okupácie časti Poľska v roku 1939. Zodpovednosť za tento zločin priznal Gorbačov aj Jelcin.

Slovenská účasť na napadnutí Poľska

Je dôležité pripomenúť, že Slovenská republika, ktorá vznikla 14. marca 1939, sa tiež podieľala na napadnutí Poľska. 1. septembra 1939, len 15 minút po útoku Wehrmachtu na Poľsko, začala z juhu útočiť aj slovenská armáda. Tri divízie Jánošík, Rázus a Škultéty o sile vyše 51 000 mužov postupovali na Nowy Targ, obsadili Zakopane a dostali sa 30 km do hĺbky poľského územia. Okrem toho cez „suverénne“ Slovensko útočili aj Nemci.

Sovietsky režim a jeho zločiny

Pakt Molotov-Ribbentrop je len jednou z mnohých udalostí, ktoré svedčia o zločinnosti sovietskeho režimu. Medzi ďalšie patrí:

• Červený teror: Boľševické úsilie fyzicky zlikvidovať svojich oponentov.
• Hladomor na Ukrajine (Holodomor): Umelo vyvolaný hladomor, ktorý postihol vidiek Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky v rámci Sovietskeho zväzu v roku 1932.
• Veľký teror: Obdobie masových stalinských represií v ZSSR.
• Gulag: Systém sovietskych pracovných táborov.
• Deportácie: Násilné presídľovanie celých etnických skupín, napr. Krymských Tatárov.
• Odvlečenie na nútené práce: Po druhej svetovej vojne sovietski vojaci odvliekli civilných občanov na nútené práce do Sovietskeho zväzu.

Mníchovská dohoda

V kontexte predvojnovej politiky ústupkov je dôležité spomenúť aj Mníchovskú dohodu z 30. septembra 1938. V snahe vyhnúť sa za každú cenu vojne, ustúpili predstavitelia Veľkej Británie a Francúzska požiadavke nacistického Nemecka, a donútili Československo odstúpiť mu pohraničné územie - Sudety. Pokračovaním bola Viedenská arbitráž z 2. 11. 1938, ktorá zobrala Slovensku 20 % územia, s najlepšou poľnohospodárskou pôdou a produkciou a vyše miliónom obyvateľov.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Poučenie z histórie

Na základe historických udalostí 20. storočia je dôležité vyvodiť závery týkajúce sa budúceho vzťahu Slovenska k Rusku. Po útoku na Ukrajinu sa nedá jednoducho povedať, že Putin sa zbláznil, to by si niekto mohol myslieť, že pred napadnutím Ukrajiny bol normálny.

Súčasná situácia

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa postkomunistické štáty východnej Európy vrátane Slovenska stali súčasťou EÚ a NATO. Zvlášť pobaltské štáty to považujú za potvrdenie príslušnosti k západným štruktúram, a vymanenie sa z okruhu ruských mocenských záujmov. Tie sa najnovšie prejjavili pri konflikte s Ukrajinou, kde v r. 1932-33 Moskva spôsobila hladomor, ktorý zabil viac než 3 milióny ľudí.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #neutoceni #zssr #a #nemecko