
Vzťahy Slovenska so Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) a neskôr s Ruskou federáciou majú dlhú a zložitú históriu. Rusko je pre Slovensko geograficky a kultúrne blízke, čo viedlo k rôznym politickým a ekonomickým väzbám. V slovenskej spoločnosti sa tradične vyskytuje silná prorusky orientovaná skupina obyvateľstva, ktorá zdôrazňuje slovanskú vzájomnosť. Napriek tomu je dôležité kriticky hodnotiť historické udalosti a poučiť sa z nich.
Jednou z kľúčových udalostí 20. storočia, ktorá ovplyvnila vzťahy medzi ZSSR a Európou, bola zmluva o neútočení medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom, známa aj ako Pakt Molotov-Ribbentrop. Táto zmluva, podpísaná 23. augusta 1939 ministrami zahraničných vecí Joachimom von Ribbentropom a Viačeslavom Molotovom za prítomnosti Stalina, mala zásadný vplyv na vývoj druhej svetovej vojny.
V auguste 1939 sa Európa ocitla na pokraji vojny. Nacistické Nemecko otvorene deklarovalo svoje expanzívne ambície na východ, čo Stalinov Sovietsky zväz pozorne sledoval. Zmluva o neútočení bola vyjednaná v zložitom geopolitickom kontexte.
Zmluva mala dve časti: verejnú a tajnú. Verejná časť obsahovala dohody o rozsiahlej ekonomickej spolupráci medzi oboma štátmi. Tajný dodatok, ktorý bol dlho popieraný, definoval sféry vplyvu v strednej a východnej Európe. Konkrétne sa týkal rozdelenia Poľska, pobaltských štátov a Fínska.
Pakt Molotov-Ribbentrop mal ďalekosiahle dôsledky:
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Po porážke nacizmu sa ZSSR prezentoval ako víťaz vojny. Avšak, spolupráca medzi ZSSR a nacistickým Nemeckom mala zmluvné zakotvenie: zmluva o neútočení medzi Berlínom a Moskvou z 23. augusta 1939 (pakt Ribbentrop - Molotov) so spomínaným tajným protokolom, na ktorú nadväzovala zmluva o hraniciach a priateľstve z 28. 9. 1939 podpísaná v Moskve, v ktorej sa určil priebeh štátnych hraníc medzi Nemeckom a ZSSR naprieč územím okupovaného Poľska. Existovala aj spolupráca medzi nacistickým Gestapom a sovietskym NKVD, vyplývajúca zo zmluvy z 28. 9. 1939, v ktorej sa Nemecko a ZSSR zaviazali tlmiť všetky prejavy propagandy a činnosti, ktoré mali za cieľ obnovu Poľska. Uskutočnili sa štyri tajné konferencie medzi príslušníkmi Gestapa a NKVD, na ktorých obe strany koordinovali okrem iného represívne opatrenia proti Poliakom - ich konkrétne formy: Aktion AB (spolupráca s NKVD pri zatknutí cca.
Jedným z najtragickejších dôsledkov sovietskej okupácie Poľska bol Katyňský masaker. V Katynskom lese bolo začiatkom roka 1940 NKVD popravených asi 20 000 - 26 000 zajatých poľských dôstojníkov, policajtov, kňazov a príslušníkov inteligencie, ktorí boli odvedení do ZSSR počas obsadenia a neskoršej okupácie časti Poľska v roku 1939. Zodpovednosť za tento zločin priznal Gorbačov aj Jelcin.
Je dôležité pripomenúť, že Slovenská republika, ktorá vznikla 14. marca 1939, sa tiež podieľala na napadnutí Poľska. 1. septembra 1939, len 15 minút po útoku Wehrmachtu na Poľsko, začala z juhu útočiť aj slovenská armáda. Tri divízie Jánošík, Rázus a Škultéty o sile vyše 51 000 mužov postupovali na Nowy Targ, obsadili Zakopane a dostali sa 30 km do hĺbky poľského územia. Okrem toho cez „suverénne“ Slovensko útočili aj Nemci.
Pakt Molotov-Ribbentrop je len jednou z mnohých udalostí, ktoré svedčia o zločinnosti sovietskeho režimu. Medzi ďalšie patrí:
V kontexte predvojnovej politiky ústupkov je dôležité spomenúť aj Mníchovskú dohodu z 30. septembra 1938. V snahe vyhnúť sa za každú cenu vojne, ustúpili predstavitelia Veľkej Británie a Francúzska požiadavke nacistického Nemecka, a donútili Československo odstúpiť mu pohraničné územie - Sudety. Pokračovaním bola Viedenská arbitráž z 2. 11. 1938, ktorá zobrala Slovensku 20 % územia, s najlepšou poľnohospodárskou pôdou a produkciou a vyše miliónom obyvateľov.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Na základe historických udalostí 20. storočia je dôležité vyvodiť závery týkajúce sa budúceho vzťahu Slovenska k Rusku. Po útoku na Ukrajinu sa nedá jednoducho povedať, že Putin sa zbláznil, to by si niekto mohol myslieť, že pred napadnutím Ukrajiny bol normálny.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa postkomunistické štáty východnej Európy vrátane Slovenska stali súčasťou EÚ a NATO. Zvlášť pobaltské štáty to považujú za potvrdenie príslušnosti k západným štruktúram, a vymanenie sa z okruhu ruských mocenských záujmov. Tie sa najnovšie prejjavili pri konflikte s Ukrajinou, kde v r. 1932-33 Moskva spôsobila hladomor, ktorý zabil viac než 3 milióny ľudí.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe