Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom: Historické paralely a súčasné dilemy

Tento článok sa zaoberá historickým kontextom Zmluvy o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom z roku 1939 a porovnáva ju so súčasnými geopolitickými výzvami, ktorým čelí Slovenská republika. Cieľom je poukázať na poučenia z minulosti a ich relevanciu pre súčasné rozhodovanie v oblasti zahraničnej a obrannej politiky.

Historický kontext: Zmluva z roku 1939

V marci 1939, len niekoľko dní po vyhlásení Slovenského štátu, bola podpísaná Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom. Išlo o zložitú situáciu, v ktorej sa Slovensko ocitlo po rozbití Česko-Slovenska.

Podpísanie zmluvy a jej podmienky

Zmluva bola podpísaná v dvoch fázach: 18. marca 1939 vo Viedni a 23. marca 1939 v Berlíne. Súhlas s touto zmluvou bol podmienkou pre vyhlásenie Slovenského štátu, ako to Dr. Tisovi prikázal Adolf Hitler. Bez tohto súhlasu by Nemecko ponechalo Slovensko napospas územným nárokom Maďarska a Poľska.

Obsah zmluvy

Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenskou krajinou z roku 1939 bola podľa dnešných kritérií tzv. prezidentskou zmluvou. Podpísal ju Dr. Jozef Tiso ako predseda vlády, zastupujúci aj hlavu Slovenského štátu. Za slovenskú vládu zmluvu ďalej podpísali Dr. Vojtech Tuka a Dr. Ferdinand Ďurčanský. Za nemeckú vládu zmluvu podpísal J. von Ribbentrop.

Dôsledky zmluvy

Ochrana, ktorú poskytla Nemecká ríša Slovensku, bola rozsiahla a komplexná. Zahŕňala ochranu politickej nezávislosti a integrity územia. Slovenský štát sa na oplátku zaviazal organizovať svoje vojenské sily v súlade s nemeckou brannou mocou a viesť svoju zahraničnú politiku v úzkej zhode s nemeckou vládou. Slovenský štát bol povinný podriadiť svoju zahraničnú a vojenskú politiku Nemeckej ríši.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Účasť Slovenska na vojne proti Poľsku

Uplynulo iba pol roka od rozbitia Československa, a Hitler sa rozhodol napadnúť Poľsko. Z jeho pohľadu to bola logická postupnosť. Prvý návrh na inváziu do Poľska však velenie wehrmachtu vypracovalo už 20. mája 1939. Podľa tohto dokumentu mali z územia západného Slovenska a Horného Sliezska útočiť útvary 14. armády. Slovenské noviny a rozhlas vystupňovali v tom čase informačnú kampaň za "oslobodenie slovenských bratov“ v Poľsku, čiže obyvateľov obcí severného Spiša a Oravy, ktoré nielen pri delení Československa po Mníchove v roku 1938, ale už po parížskej mierovej konferencii v roku 1920 pripadli Poľsku. Slovenská armáda prišla počas poľskej kampane o 18 vojakov, 46 bolo zranených a 11 nezvestných. Ťaženie proti Poľsku rozpútalo najväčší vojnový požiar v dejinách.

Súčasné geopolitické výzvy

Dnes, v roku 2024, Slovenská republika čelí iným, ale rovnako závažným geopolitickým výzvam. Na rozdiel od roku 1939, Slovensko je dnes suverénnym štátom, členom Európskej únie a NATO.

Obranná stratégia SR a hrozby z východu

Obranná stratégia SR schválená vládou v roku 2021 nás varuje pred hrozbou vyplývajúcou zo zhoršeného bezpečnostného prostredia Európy, ktorú spôsobilo narušenie zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny Ruskou federáciou. Minister obrany J. Naď tvrdí, že Slovensko je už pod dostrelom ruských rakiet.

Obranná dohoda s USA (DCA)

V súčasnosti prebieha diskusia o Obrannej zmluve (DCA) s USA. Viac ako 50 percent občanov Slovenskej republiky s prijatím takejto zmluvy nesúhlasí, odmieta ju. Obávajú sa, že to bude zmluva o obrane, ale v realite bude mať zmysel ako útočná zmluva proti Ruskej federácii. Podpis zmluvy s Nemeckou ríšou sa uskutočnil v medzinárodne napätej situácii, po anšluse Rakúske, okupácii a anexii československého pohraničia, po okupácie a anexii južného Slovenska, vtedy ešte štátneho teritória Č-SR, po okupácii časti územia Č-SR beckovským Poľskom (Sliezko, severná Orava) a po okupácii jej časti a zriadení „Protektorátu Böhmen und Mähren“ a po vyhlásení slovenského štátu s následnou maďarskou anexiou Podkarpatskej Rusi, ako aj časti východného Slovenska.

Poučenia z minulosti

Skúsenosť z minulosti môže byť poučná, aby sme sa vyvarovali tomu, aby sme dvakrát nevstúpili do tej istej rieky. Dúfajme, že v roku 2024 nedosiahne takáto príčinná súvislosť medzi Obrannou zmluvou (DCA) a vypuknutím vojny, regionálnej, lokálnej, nebodaj svetovej (tretej v poradí), ako sa to stalo v roku 1939 po uzavretí Ochrannej zmluvy medzi Nemeckom a Slovenskom v roku 1939. Ochrana, ktorú poskytla Nemecká ríša slovenskému štátu touto zmluvou, bola oveľa rozsiahlejšia, komplexnejšia ako obrana, ktorú sa nám zaväzuje poskytovať USA.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #zmluva #o #ochrannom #pomere #medzi #nemeckou